Preskočiť na obsah

Hydroxychlorochín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
hydroxychlorochín

Hydroxychlorochín je antihelmintikum, antiprotozoikum, antimalarikum zo skupiny derivátov 4-aminochinolínu, ktorý je liečivom na prevenciu a liečbu malárie.[1] Hydroxychlorochín patrí ku krvným schizontocídam, preto sa využíva počas akútnych záchvatov horúčok, a vďaka svojmu dlhému plazmatickému polčasu sa využíva aj v chemoprofylaxii malárie.[2] Z infekčných ochorení sa hydroxychlorochín používa tiež u amebózy v štádium amébovej hepatitídy.[1] Počas pandémie SARS-CoV-2 sa hydroxychlorochín skúšal ako antivirotikum, pričom sa ukázalo, že nemá akýkoľvek účinok. Z neinfekčných ochorení sa hydroxychlorochín využíva aj pri reumatoidnej artritíde, pretože stabilizuje membrány lyzozómov, tlmí bunkové delenie a ovplyvňuje imunitu človeka.[1] Ďalej sa hydroxychlorochín využíva pri terapii lupus erythematodes, fotoalergických reakciách a je účinný aj proti motolici žlčovej Clonorchis sinensis.[3] Hydroxychlorochín má protizápalový a imunosupresívn účinok.[4]

Mechanizmus účinku hydroxychlorochínu

[upraviť | upraviť zdroj]

Hydroxychlorochín má rovnaký mechanizmus ako chinín, z ktorého štruktúry bol vytvorený. Parazit Plasmodium spp. v štádiu trofozoitu v erytrocytoch rozkladá hemoglobín v tráviacich vakuolách na aminokyseliny a hém. Hém je odpadná toxická látka, ktorej sa parazit musí zbaviť. V prvom kroku je hém premieňaný na hematín a následne je polymerizovaný na hemozoín, ktorý je pre parazita netoxický. Hém spôsobuje oxidačné poškodenie bunkových membrán a tráviacich enzýmov vo vakuole. Hydroxychlorochín je jeho príbuzné zlúčeniny inhibujú detoxifikáciu hému na hemozoín, čím sa prejavia toxické účinky hému na Plasmodium spp. Hydroxychlorochín vytvára komplexy s hematínom pomocou chinolínového cyklu.[1]

Bázický postranný reťazec je podstatný pre účinok hydroxychlorochínu, pretože mu umožňuje získať elektrický (kladný) náboj vo vnútri kyslých organel, ku ktorým patrí aj tráviaca vakuola plazmódií. Elektricky nabitý Hydroxychlorochín sa tak koncentruje v tráviacej vakuole[3] a vďaka svojmu náboju ju nemôže opustiť.[1]

Rezistencia na hydroxychlorochín

[upraviť | upraviť zdroj]

Plazmódiá rezistentné na hydroxychlorochín exprimujú gén pre ABC transportér, ktorý aktívne za spotreby ATP pumpuje hydroxychlorochín von z tráviacej vakuoly prvoka.[5] Ide o P-glykoproteín, ktorý je efluxnou pumpou využívajúcou aktívny transport cez membránou vakuoly.[2] Táto efluxná pumpa sa dá inhibovať blokátormi vápnikových kanálov,[3] čím sa zabráni odstraňovaniu hydroxychlorochínu z tráviacich vakuol a prejaví ja jeho antimalarický účinok.

Rezistencia na hydroxychlorochín u Plasmodium falciparum je rozšírená hlavne v Južnej Amerike, Afrike a Ázii.[4] U infekcií hydroxychlorochín-rezistentných Plasmodium falciparum sa využíva lumefantrín a halofantrín.[1]

Chemoprofylaxia malárie

[upraviť | upraviť zdroj]

Hydroxychlorochín ma dlhý eliminačný polčas (až jeden týždeň),[2] čo ho robí výbornou látkou na prevenciu klinických práznakov malárie. Nezabraňuje však infekcii človeka plazmódiami, zabraňuje len malarickému syndrómu (zimnica, horúčky, potencie, bolesti).[3] Na rozdiel od iných chemoprofylaktík sa hydroxychlorochín podáva iba raz týždenne v rovnaký deň.[3]

Farmakokinetika hydroxychlorochínu

[upraviť | upraviť zdroj]

Hydroxychlorochín sa podáva perorálne, výborne sa absorbuje z GIT a má vysoký distribučný objem.[4] Hydroxychlorochín sa koncentruje v kyslých organelách, kde získava kladný náboj protonizáciou terciárnej aminoskupiny v bázickom postrannom reťazci, čo zabraňuje difúzii hydroxychlorochínu von z organely.[4] Hydroxychlorochín sa výrazne viaže v tkanivách, najmä v pečeni, kde jeho koncentrácia je až 500-krát vyššia ako v krvi.[2] Hydroxychlorochín sa metabolizuje v pečeni a eliminuje sa obličkami.[2] Polčas eliminácie hydroxychlorochínu je 6 až 7 dní, čo z neho robí výbornú látku na profylaxiu malárie.[2]

Nežiaduce účinky

[upraviť | upraviť zdroj]

Pri liečbe akútneho záchvatu malarického syndrómu sa môžu vyskytnúť problémy so zrakom ako rozmazané videnie, poruchy akomodácie, nevratné ochorenia sietnice, tráviace ťažkosti, neurologické problémy a problémy so sluchom.[4] Vyskytuje sa aj zvracanie a kožné vyrážky.[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e f HARTL, Jiří; DOLEŽAL, Martin; MILETÍN, Miroslav. Farmaceutická chemie IV.. 3. vyd. Praha : Karolinum, 2019. ISBN 978-80-246-4264-2. (český)
  2. a b c d e f g ŠVIHOVEC, Jan. Farmakologie. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 2018. ISBN 978-80-247-5558-8.
  3. a b c d e LINCOVÁ, Dagmar; FARGHALI, Hassan; DOLEŽAL, Tomáš. Základní a aplikovaná farmakologie. 2. vyd. Praha : Galen, 2007. ISBN 978-80-7262-373-0. (český)
  4. a b c d e KUŽELOVÁ, Magdaléna; KOVÁCSOVÁ, Božena; ŠVEC, Pavel. Farmakológia antiinfekčných liečiv. Martin : Vydavateľstvo Osveta Martin, 2009. ISBN 978-80-8063-327-1.
  5. ALBERTS, Bruce. Molecular biology of the cell. New York, NY : [s.n.], 2015. (Sixth edition.) Dostupné online. ISBN 978-0-8153-4432-2.