Preskočiť na obsah

Hysiai (Argolis)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hysiai
(Ὑσιαί)
Hysiae
staroveké mesto
Pohľad na staroveké hradisko Hysiai z východnej strany.
Štát Grécko Grécko
Región Peloponéz
Historický región Argolis
Súradnice 37°30′45″S 22°34′59.4″V / 37,51250°S 22,583167°V / 37.51250; 22.583167
Vznik archaické obdobie
Časové pásmo VEČ (UTC+2)
 - letný čas VELČ (UTC+3)
Mapa
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Hysiae
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Hysiai (starogr. ὙσιαίHysiai, v prameňoch aj Hysia (starogr. Ὑσία), lat. Hysiae) bolo staroveké mesto a strategická pohraničná pevnosť v juhovýchodnej časti kontinentálneho Grécka, na historickom území Argolis.[1][2] Sídlo malo charakter permanentne obsadenej vojenskej posádky, ktorá chránila citlivú juhozápadnú hranicu územia podliehajúceho mestskému štátu Argos pred útokmi zo susednej Lakónie.[1]

Pevnosť vošla do širšieho povedomia antického sveta najmä ako dejisko dvoch kľúčových vojenských stretov medzi znepriatelenými peloponézskymi mocnosťami – Argom a Spartou.[3]

Geografia a poloha

[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto sa rozkladalo na strategicky mimoriadne dôležitom mieste, priamo na úpätí severných a západných svahov pohoria Paravounaki, ktoré tvorí súčasť masívu Parthénio (antický Parthenium).[4][5] Ležalo v blízkosti historickej línie oddeľujúcej argoské panstvo od susednej Lakónie a Arkádie, priamo na hlavnej komunikačnej a vojenskej trase spájajúcej vnútrozemskú arkádsku metropolis Tegea s mestom Argos.

V súčasnosti sa pozostatky starovekého osídlenia nachádzajú južne od modernej gréckej obce Achladokampos v tesnej blízkosti miestneho chrámu Panagia.[6]

Prvá bitka pri Hysiai (cca 669 pred Kr.)

[upraviť | upraviť zdroj]

V archaickom období dosiahlo mesto Hysiai svoj najväčší geopolitický význam. Okolo roku 669 pred Kr. (v antickej chronológii alternatívne datované do rokov 669/668 pred Kr.) sa v tesnej blízkosti pevnosti odohrala tzv. prvá bitka pri Hysiai.[4] Proti sebe sa postavili spartské invázne vojská, ktoré sa pokúšali vniknúť do Argolskej nížiny, a spojené obranné sily Argosu. Stretnutie skončilo drvivým víťazstvom Argejcov. Pod vedením tyrana Faidóna sa im podarilo odraziť spartskú expanziu a upevniť hegemóniu Argosu nad severovýchodným Peloponézom.[3] Padlí argejskí bojovníci boli pochovaní v monumentálnej spoločnej hrobke (polyandrion) v neďalekej lokalite Kenchreai.[4] Hoci staršia generácia historikov považovala za toto pohrebisko známu pyramídu v Hellinikone, moderné výskumy situujú tento spoločný hrob skôr priamo k horskému priesmyku zhruba 3,5 km severovýchodne od Hysiai.

Deštrukcia a obnova

[upraviť | upraviť zdroj]

Po skončení grécko-perzských vojen prešiel región zásadnými politickými zmenami. V snahe centralizovať moc sa Argos rozhodol eliminovať lokálnu autonómiu menších obcí. Argejci preto okolo polovice 5. storočia pred Kr. násilne vysídlili a zničili menšie sídla vo svojej sfére vplyvu (vrátane Mykén, Tirynsu či Hysiai).[7] Vzhľadom na permanentné spartské nebezpečenstvo však bolo Hysiai neskôr obnovené a opätovne premenené na kľúčovú argejskú pohraničnú pevnosť.[1]

Druhá bitka pri Hysiai (417 pred Kr.) a zánik mesta

[upraviť | upraviť zdroj]

Do osudov mesta fatálne zasiahla Peloponézska vojna. V zime na prelome rokov 417/416 pred Kr. podnikli Sparťania pod vedením kráľa Agisa II. rozsiahlu odvetnú výpravu proti Argosu. Keďže sa im nepodarilo prelomiť priame hradby samotnej metropoly, počas ústupu napadli posádku v Hysiai.

V tzv. druhej bitke pri Hysiai spartská armáda pevnosť obkľúčila, dobyla a kompletne zrovnala so zemou.[8][9] Všetkých zajatých slobodných mužských občanov na mieste popravili.[8][10] Mesto sa z tejto rany už nikdy plne nespamätalo a v čase rímskej nadvlády ho Pausanias opísal už len ako opustené ruiny.[4]

Opis lokality a archeologické nálezy

[upraviť | upraviť zdroj]
Pozostatky východného akropolského múru vybudovaného z masívneho kyklopského a polygonalneho muriva.

Staroveká akropola Hysiai sa nachádza na strategickom, približne 450 metrov vysokom návrší priamo za chrámom Panagia. Hradisko zaberá plochu zhruba 3 000 m² s dĺžkou 100 metrov a šírkou 40 metrov, pričom na západnej strane vrchol prudko a strmo klesá, čo poskytovalo prirodzenú obranu.[11] Z hradiska bolo možné dokonale kontrolovať celú náhornú plošinu Achladokamposu a sledovať strategickú horskú cestu vedúcu cez pohorie Parthenion, vďaka čomu posádka dokázala zbadať blížiacich sa útočníkov dlho predtým, ako k pevnosti dorazili.[4]

Prvé kamenné opevnenie tu vzniklo pravdepodobne v priebehu 6. storočia pred Kr.[11] Dochované zvyšky hradieb, ktoré sú viditeľné dodnes, však pochádzajú z mladšej fázy, kedy bola pevnosť po zničení znovu obnovená v druhej polovici 5. storočia pred Kr. Murivo vykazuje typické prvky starovekej fortifikácie – strieda sa tu mohutné kyklopské (polygonálne) murivo s mladšími lichobežníkovými trapezoidnými blokmi.[12] Ešte v 19. storočí západní cestovatelia na lokalite zaznamenali jasné stopy po niekoľkých polkruhových obranných vežiach. Základové konštrukcie jednej z týchto starovekých veží sú dodnes spoľahlivo identifikovateľné priamo za apsidou súčasného kostola.[12]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 3 Smith, William. Dictionary of Greek and Roman Geography. London : Walton and Maberly, 1854. Dostupné online. Kapitola Hysiae, s. 1102. (po anglicky)
  2. Hansen, Mogens Herman; Nielsen, Thomas Heine. An Inventory of Archaic and Classical Poleis. Oxford : Oxford University Press, 2004. Dostupné online. ISBN 0-19-814099-1. Kapitola Argolis, s. 600–604. (po anglicky)
  3. 1 2 Bury, J. B.; Meiggs, Russell. A History of Greece. Štvrté. vyd. London : MacMillan Press, 1975. Dostupné online. ISBN 0-333-15492-4. S. 524. (po anglicky)
  4. 1 2 3 4 5 Pausanias, Cesta po Grécku, II, 24, 7; VIII, 6, 4; VIII, 54, 7.
  5. Strabón, Geografia, VIII, s. 376; IX, 2, 12.
  6. Digital Atlas of the Roman Empire (DARE): Hysiae [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  7. Pausanias, Cesta po Grécku, VIII, 27, 1.
  8. 1 2 Thukydides, Dejiny peloponézskej vojny, V, 83.
  9. Diodoros Sicílsky, Historická knižnica, XII, 81.
  10. Thucydides. History of the Peloponnesian War. London : Penguin Books, 1972. Dostupné online. ISBN 0-14-044039-9. S. 399. (po anglicky)
  11. 1 2 Lauffer, Siegfried: Griechenland. Lexikon der historischen Stätten. München : C. H. Beck, 1989. s. 272.
  12. 1 2 Tomlinson, Richard Allan: Argos and the Argolid. London : Routledge, 2014. ISBN 978-1-138-01993-5, s. 37–38.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • LAUFFER, Siegfried. Griechenland. Lexikon der historischen Stätten. München : C. H. Beck, 1989. ISBN 3-406-33302-8.
  • TOMLINSON, Richard Allan. Argos and the Argolid. London : Routledge, 2014. ISBN 978-1-138-01993-5.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]