Hévíz (jazero)
| Hévíz | |
| jazero | |
 | |
| Štát |  Maďarsko
|
|---|---|
| Župa | Zalianska župa |
| Súradnice | 46°47′14″S 17°11′35″V / 46,7872222°S 17,1930556°V |
| Hĺbka | 38 m |
| Rozloha | 0,05 km² (5 ha) |
  Poloha v rámci Maďarska
| |
| Wikimedia Commons: Lake Hévíz | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Hévíz (maď. Hévízi-tó – Hévízske jazero alebo tiež maď. Hévízi-gyógytó – Hévízske kúpeľné jazero) je termálne jazero ležiace v Maďarsku na východnom okraji mesta Hévíz.
S rozlohou 4,4 ha je to najväčšie termálne jazero v Európe. Hĺbka jazera je 38 m. Obrys jazera je približne oválny.
Chemické zloženie vody[upraviť | upraviť zdroj]
Voda v jazere obsahuje katióny draslíka, sodíka, amoniaku, vápnik a horčík, anióny fluóru, chlóru, brómu, jódu, síry, hydrogénuhličitanový a síranový anión a organické zlúčeniny. Vďaka prítomnosti radónu je mierne rádioaktívne (asi 0,22-0,28 mCi/l[1]).
Chemické zloženie vody je skúmané od 18. storočia. Podrobná chemická analýza prebehla prvýkrát v roku 1952, ďalšia v roku 1992[2]
Život v jazere[upraviť | upraviť zdroj]
Vo vode žije veľa baktérií, o ktorých sa predpokladá, že sa podieľajú na liečivých účinkoch vody. Medzi inými sú tu sinice a rôzne druhy aktinobaktérií. Micromonospora heviziensis je endemit, vyskytujúce sa len v tomto jazere. Z viacbunkových organizmov sú významne zastúpené napríklad zelené riasy. Hladina jazera je pokrytá všadeprítomnými leknami.
Voda v jazere[upraviť | upraviť zdroj]
Voda do jazera vyviera v pramennej jaskyni, ktorá sa nachádza na jeho dne. Zdroj je veľmi výdatný, asi 30-40 000 litrov za minutu. Voda v jazere sa tak vymení každých 28 hodín. Pramene sú v jaskyni dva - na jej východnej strane vyviera do jazera voda o teplote 26°C, na západnej strane pramení voda s teplotou 41°C.
Voda v jazere je v neustálom pohybe. Teplá voda zo spodnej časti jazera stúpa k hladine, zatiaľ čo ochladená voda z povrchu klesá ku dnu. Okrem toho sa aj vďaka oválnemu tvaru jazera celá vodná masa pomaly otáča vpravo. Tento dvojaký pohyb napomáha k regulácii teploty vody v jazere aj k distribúcii látok vo vode rozpustených.
Voda z jazera vyteká na jeho južnej strane kanálom Hévízi-csatorna, širokým 10-12 m, ktorý po 13 km ústi do rieky Zala. Termálna voda, ktorá jazero opúšťa, vytvára v kanále jedinečné životné podmienky, unikátne v celej Európe.
Výskum jazera[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá mapa jazera pochádza z roku 1769, ale hĺbku jazera neurčuje. V 60. rokoch 19. storočia bola hĺbka odhadovaná na 43 m. Prvé potápačské prieskumy jazera prebehli v roku 1908, bola však dosiahnutá hĺbka iba 22 m. Hĺbka jazera bola prvýkrát zmeraná v roku 1953.
Kúpele[upraviť | upraviť zdroj]
Kúpeľníctvo sa tu prevádzkuje od roku 1795. Vtedy boli postavené prvé kúpeľné budovy pri jazere a zriadené prírodné kúpalisko. Kúpeľná budova v podobe blízkej dnešnej bola postavená v roku 1911, rekonštruovaná bola v roku 1970. 3. marca 1986 však jej centrálna časť vyhorela. Obnova bola dokončená roku 1989. Posledná významná rekonštrukcia a modernizácia kúpeľov sa uskutočnila v rokoch 2000-2002.
Voda z jazera má priaznivé účinky proti reumatizmu a ďalším chorobám pohybového aparátu. Používa sa aj ako pitná kúra, pretože potláča žalúdočné ťažkosti. K liečebným účelom sa používa aj bahno zo dna jazera.
Teplota vody v jazere dosahuje v lete 33-35°C a v zime 24-26°C, čo umožňuje celoročnú prevádzka kúpeľov.
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Letecký pohľad na kúpeľnú budovu -
Kúpeľná budova -
Detail časti kúpeľnej budovy -
Vnútorná časť kúpeľnej budovy
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Szántó Endre: Hévíz, str. 40, posledný odsek. Nereus Kiadói Bt., 1993, ISBN 963-8158-01-8
- ↑ Szántó Endre: Hévíz, str. 40. Nereus Kiadói Bt., 1993, ISBN 963-8158-01-8
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hévíz (jezero) na českej Wikipédii.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hévíz (jazero)
