Ján III. (konštantínopolský patriarcha)
O byzantskom mníchovi a mystikovi nazývanom aj Ján Scholastikos pozri Ióannes Klimax.| Ján III. Scholastikos | ||||||||
| konštantínopolský patriarcha | ||||||||
| Štát pôsobenia | Byzantská ríša | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Funkcie a tituly | ||||||||
| konštantínopolský patriarcha | ||||||||
| 31. január 565 – 31. august 577 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Varianty mena | starogr. Ιωάννης Γ΄ Σχολαστικός | |||||||
| Narodenie | asi 503 Sirmis, Sýria | |||||||
| Úmrtie | 31. august 577 Konštantínopol | |||||||
| Svätenia | ||||||||
| Odkazy | ||||||||
Ján III. na catholic-hierarchy.org angl. | ||||||||
Ján III. Scholastikos (iné mená pozri pod Ióannes Scholastikos; starogr. Ιωάννης Γ΄ Σχολαστικός – Ióannes III. Scholastikos; * asi 503[1]/ okolo 510 – 515[2], Sirmis, Sýria – † 31. august 577, Konštantínopol) bol konštantínopolský patriarcha v rokoch 565 – 577. Prívlastok scholastikos získal preto, že bol pôvodne právnikom. Známa je jeho cirkevnoprávna zbierka Synagóge kanonón, ktorá neskôr poslúžila ako podklad pre starosloviensky nomokánon spísaný Metodom. Niekedy býva stotožňovaný s kronikárom Jánom Malalom, ale toto nebolo potvrdené.[1][3]
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Ján sa narodil v sýrskom meste Sirmis neďaleko Antiochie. Po štúdiách sa stal právnikom (scholastikom). Niekedy v rokoch 548/549 bol antiochijským patriarchom Domninom poslaný ako apokrisiarios do Konštantínopola. Krátko pred smrťou ho cisár Justinián I. ustanovil patriarchom v Konštantínopole, kde na poste vystriedal zosadeného Eustychia. Po Justiniánovej smrti Ján za cisára korunoval Justína II. Podľa Jána z Efezu bol odporcom monofyzitizmu (miafyzitizmu) a jeho príslušníkov tvrdo prenasledoval. Ján z Nikiu mu naopak prisudzuje dielo Mystagogia, ktoré bolo napísané v duchu jednej Kristovej podstaty.[3] Po jeho smrti v roku 577 sa partriarchom znovu stal Eustychios.[2]
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
Neskorší patriarcha Fotios spomína, že Ján vytvoril katechetickú kázeň o Najsvätejšej Trojici (Sermo catecheticus)[4], ktorú neskôr vyvrátil Ján Filoponos. Ján z Nikiu mu prisudzuje aj knihu Mystagogia.[2][3] Toto dielo sa však nezachovalo alebo je možné, že šlo o spomínanú kázeň.[4] Jeho najznámejším a jediným zachovaným dielom je Zbierka o 50 tituloch (Synagóge kanonón, resp. celým názvom Synagógé kanonón eis pentékonta titlús durémené, Collectio quinquaginta titulorum či Synagoga L titulorum[4]), ktorá je najvýznamnejšou východnou cirkevnou právnickou zbierkou. Dielo bolo usporiadané podľa vzoru justiniánskych Digest a vzniklo zrejme ešte počas Jánovho pobytu v Sýrii. Obsahuje 85 apoštolských kánonov, kánony desiatich koncilov a 68 kánonov Bazila Veľkého. Neskôr k dielu vytvoril aj dodatok cirkevných zákonov vybraných z Justiniánových Noviel, ktoré dostali názov Zbierka o 87 kapitolách (Octoginta septem capitula Ióannis Scholastici, resp. Collectio octoginta septem capitulorum či Collectio LXXXVII capitulorum[4]). V 6. storočí boli obe zbierky spojené a neznámym autorom doplnené ako Nomokánon Jána Scholastika (Nomocanon quinquaginta titulorum Ióannis Scholastici). V 9. storočí podľa tejto zbierky vytvoril veľkomoravský arcibiskup Metod nový nomokánon pre Veľkú Moravu. Šlo však o nové, omnoho kratšie a praktickejšie dielo.[5] Jeho listy a dekréty sa nezachovali.[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Ioannes III. Scholastikos In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 220.
- ↑ a b c JOHN III Scholasticus In: Encyclopedia of Ancient Christianity. Downers Grove : InterVarsity Press, 2014. ISBN 978-0-8308-9717-9. S. 2:422 – 2:423. (po anglicky)
- ↑ a b c JOHN III SCHOLASTIKOS In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1047. (po anglicky)
- ↑ a b c d e Patrology: The Eastern Fathers from the Council of Chalcedon (451) to John of Damascus (750). Ed. Angelo di Berardino; preklad Adrian Walford. Cambridge : James Clarke & Company, 2006. (z talianskeho Patrologia: I Padri orientali (secoli V-VIII). ISBN 0227679792, 9780227679791. S. 110 – 111.
- ↑ VLADÁR, Vojtech. Dejiny cirkevného práva. Praha : Leges, 2017. ISBN 978-80-7502-238-7. S. 125 – 126, 202 – 203.