Preskočiť na obsah

Iólkos

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Iólkos
(Ἰωλκός / Ιωλκός)
Iolcus alebo Iolkos
staroveké mesto
Poloha obecnej jednotky Iólkos (Iolkou) v rámci regionálnej jednotky Magnésia
Štát Grécko Grécko
Región Tesália
Okres Volos
Historický región Magnésia
Súradnice 39°23′00″S 22°59′00″V / 39,38333°S 22,98333°V / 39.38333; 22.98333
Vznik mykénske obdobie
Časové pásmo VEČ (UTC+2)
 - letný čas VELČ (UTC+3)
Map
Interaktívna mapa mesta
Webová stránka: www.iolkos.gr
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Iólkos (starogr. Ἰωλκός alebo Ἰαωλκός – Iólkos, Iaólkos, lat. Iolcus) bolo staroveké grécke mesto a samosprávny mestský štát (polis) v historickom regióne Magnésia na území starovekej Tesálie, dnes predmestie a samostatná obecná jednotka moderného mesta Volos.[1][2] Obecná jednotka sa rozkladá na ploche 1,981 km² severne od Pagajského zálivu a administratívne sa člení na tri miestne komunity: Ágios Onúfrios, Áno Volos a Anakasiá.[3] Podľa sčítania ľudu z roku 2021 má celá jednotka spolu 2 008 obyvateľov.[4]

Mitológia

[upraviť | upraviť zdroj]
Iasón predstupuje pred kráľa Péleia; antická freska z Pompejí (Archeologické múzeum v Neapole).
Smrť kráľa Pelia, ktorého usmrtili vlastné dcéry pod vplyvom Médeinej ľsti (maľba: Georges Moreau de Tours).

Podľa starogréckej mytológie založil mesto hrdina Krétheus.[5] Právoplatným kráľom Iólku bol jeho syn Aison, avšak trónu sa neoprávnene zmocnil jeho nevlastný brat Pelias (v inej verzii ho Aison pred smrťou ustanovil za regenta kvôli nízkemu veku svojho syna).[6] Pelias následne vyslal Aisonovho syna Iasóna a jeho spoločníkov Argonautov na nebezpečnú výpravu – získať legendárne Zlaté rúno z ďalekej Kolchidy, aby tak zabránil vlastnému zosadeniu.[7]

Z miestneho prístavu vtedy pod Iasónovým vedením vyplávala loď Argo s posádkou päťdesiatich gréckych polobohov a kniežat.[8] Iasónovi sa s pomocou kolchidskej čarodejnice Médeie (dcéry kráľa Aiéta) podarilo rúno získať.[9] Po úspešnom návrate Médeia ľsťou presvedčila Peliove dcéry, aby otca rozštvrtili a uvarili v kotle, čím ho v snahe o omladenie usmrtili. Iasón a Médeia však boli z Iólku vyhnaní a na trón zasadol Peliov syn Akastos.[10] O niekoľko rokov neskôr zorganizoval Iasón spolu s Peleom a Dioskúrmi trestnú výpravu, mesto dobyl a po Akastovej smrti obsadil trón Tettalos, Iasónov syn.[11]

Geografia a archeologická lokalizácia

[upraviť | upraviť zdroj]

Presná poloha starovekého mesta bola dlho predmetom vedeckých diskusií, pričom moderné výskumy ukazujú, že antická lokalita sa neprekrýva s polohou dnešného moderného predmestia Volosu. Moderná archeológia spája staroveký Iólkos s dvoma blízkymi náleziskami:

  • Kastro Palea: Opevnené návršie situované v západnej časti moderného mesta Volos.[12] Archeologické výskumy tu odhalili pozostatky monumentálnych budov s architektúrou palácového typu z mykénskeho obdobia, ako aj hlinené tabuľky s nápismi v lineárnom písme B. Výsledky nálezov potvrdzujú, že lokalita bola nepretržite osídlená od staršej doby bronzovej, pričom po deštrukcii v neskoroheládskom období (LH IIIC) tu kontinuita osídlenia pretrvala cez geometrické obdobie až do rímskej epochy.[13]
  • Dímini: Rozsiahla archeologická lokalita neďaleko Volosu. Odkrytý mykénsky palácový komplex z 13. a 12. storočia pred Kr. viacerí historici stotožňujú práve s palácom bájnych kráľov Pelia a Aisona.[14]

V tesnom susedstve tohto regiónu prekvitalo neolitické sídlo Seskló, doba bronzová v Pefkakii a neskoršie klasické či helenistické centrá Pagasai, Démétrias alebo Théby vo Ftiótide.[15] Podľa Pindara sa Iólkos nachádzal priamo na úpätí pohoria Pelion, mierne vo vnútrozemí, no názov Iólkos sa v antických textoch často prenášal aj na priľahlý úsek morského pobrežia.[16]

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé písomné zmienky o meste pochádzajú od Homéra, ktorý ho spomína v Katalógu lodí v epose Iliada a neskôr aj v Odyssey, pričom mu pripisuje prívlastky „dobre postavené“ (ἐϋκτιμένη) a „priestranné“ (εὐρύχορος).[17][18] Podľa geografa Strabóna ho neskôr kolonizoval kmeň Minyovcov z biótskeho mesta Orchomenos.[19]

V archaickom a klasickom období fungoval Iólkos ako samostatná polis Magnésie, no v politických dejinách sa spomína zriedkavo.[1] Herodotos uvádza, že po vyhnaní aténskeho tyrana Hippia v rokoch 511/510 pred Kr. mu Tesálčania ponúkli Iólkos ako dŕžavu, Hippias ju však odmietol.[20] Autonómny status mesta v rámci Magnésie potvrdzuje aj spis Periplus Pseudo-Skylaka.[21]

Mesto neskôr hospodársky upadalo kvôli vnútorným sporom obyvateľov. Definitívny zánik samostatnej polis nastal okolo roku 293 pred Kr., kedy macedónsky kráľ Démétrios I. Poliorkétes založil blízke veľkomesto Demetrias a v rámci rozsiahleho synoikizmu doň presídlil obyvateľov Iólku a okolitých dedín.[22] Hoci rímski autori Plínius Starší a Titus Livius mesto geograficky lokalizujú vo svojich opisoch vojenských ťažení,[23][24] Strabón v 1. storočí pred Kr. uvádza, že mesto bolo už od staroveku úplne zničené a na jeho mieste sa konali už len slávnostné zhromaždenia na počesť kráľa Pelia.[22]

Vývoj počtu obyvateľov

[upraviť | upraviť zdroj]

V tabuľke je znázornený novodobý demografický vývoj obyvateľstva modernej obecnej jednotky Iólkos:[3][2][4]

RokPočet obyvateľov
19912 415
20012 071
20112 138
20212 008

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 Hansen, Mogens Herman; Nielsen, Thomas Heine. An Inventory of Archaic and Classical Poleis. New York : Oxford University Press, 2004. Dostupné online. ISBN 0-19-814099-1. Kapitola Thessalia and adjacent regions, s. 719. (po anglicky)
  2. 1 2 ΦΕΚ B 1292/2010, Kallikratis reform municipalities [online]. Government Gazette. Dostupné online. (po grécky)
  3. 1 2 Population & housing census 2001 (incl. area and average elevation) [online]. National Statistical Service of Greece. Dostupné online. (po grécky)
  4. 1 2 Αποτελέσματα Απογραφής Πληθusrμού - Κατοikιών 2021 [online]. Ελληνική Στατιστική Αρχή. Dostupné online. (po grécky)
  5. ↑ Pseudo-Apollodóros, Bibliothéka I, 9, 11.
  6. ↑ RUIZ DE ELVIRA, Antonio. Mitología clásica. Madrid: Gredos, 1982. ISBN 84-249-0204-1. S. 268. (po španielsky)
  7. ↑ Diodóros Sicílsky, Bibliothéka historika IV, 40, 3.
  8. ↑ Pseudo-Apollodóros, Bibliothéka I, 9, 16.
  9. ↑ Pseudo-Apollodóros, Bibliothéka I, 9, 24.
  10. ↑ Pseudo-Apollodóros, Bibliothéka I, 9, 27.
  11. ↑ Diodóros Sicílsky, Bibliothéka historika IV, 55.
  12. ↑ TALBERT, Richard J. A. (ed.). Barrington Atlas of the Greek and Roman World. Princeton: Princeton University Press, 2000. ISBN 978-0691031699. S. 60, 832.
  13. ↑ HOPE SIMPSON, Richard. Mycenaean Greece and Homeric Tradition: The Catalogue of the Ships in the Iliad. [online]. Dostupné online.
  14. ↑ The Mycenaean Palace of Dimini. Atény: Ministry of Culture and Sports of Greece. [online].
  15. ↑ ESTRABÓN. Geografía: libros VIII-X. Preklad Juan José Torres Esbarranch. Madrid: Gredos, 2001. ISBN 84-249-2298-0. S. 360, poznámka 633. (po španielsky)
  16. ↑ SMITH, William. Dictionary of Greek and Roman Geography. Boston: Little, Brown and Company, 1854. Heslo Iolcus. (po anglicky)
  17. ↑ Homér, Iliada II, 712.
  18. ↑ Homér, Odyssea XI, 256.
  19. ↑ Strabón, Geographica IX, p. 414.
  20. ↑ Herodotos, Dejiny V, 94.
  21. ↑ Periplus Pseudo-Skylaka, 65.
  22. 1 2 Strabón, Geographica IX, p. 436, 438.
  23. ↑ Plínius Starší, Naturalis historia IV, 32.
  24. ↑ Livius, Ab urbe condita XLIV, 12-13.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Iólkos&oldid=8226478“