Iónofor
Iónofor je chemická látka, ktorá dokáže špecificky prenášať ión cez membránu v smere koncentračného gradientu bez spotreby energie.[1] Iónofory sú aj niektoré látky prírodného pôvodu, ako napríklad antibiotiká valinomycín, gramicidín a nigericín produkované mikroorganizmami vo vzájomnom boji o živiny.[1]
Iónofory majú hydrofóbnu vonkajšiu časť, ktorá zabezpečuje rozpustnosť iónoforu v lipidovej dvojvrstve biologickej membrány a hydrofilnú vnútornú časť, ktorá zodpovedá za väzbu iónu.[1] Pri presune iónu a jeho iónofora cez membránu je nutné, aby sa iónofor aj ión zbavili koordinovanej vody. [1]
Z hľadiska mechanizmu, akým iónofory prenášajú ióny cez biologické membrány, rozdeľujeme iónofory na:
- mobilné prenášače: sú veľmi špecifické, ktoré ióny prenášajú, prenos je pomalý a spolieha sa na difúziu iónofora cez biologickú membránu, preto je závislý na fluidite membrány, prenášajú 1000 iónov za sekundu,[1]
- kanálové iónofory: sú málo špecifické, ktoré ióny prenášajú, prenos je rýchly a nespolieha sa na difúziu iónofora cez biologickú membránu, preto nie je závislý na fluidite membrány, prenášajú 10 miliónov iónov za sekundu.[1]
Z hľadiska iónu, ktorý iónofor prenáša cez biologickú membránu, rozdeľujeme iónofory na:
- protónofóry: prenášajú protóny (katióny vodíka), na membránach, na ktorých sa ustaľuje transmembránový potenciál pomocou protónových púmp (vnútorná mitochondriálna membrána, tylakoidová membrána chloroplastov, cytoplazmatická membrána), fungujú protónofory ako odpojovače,[1]
- iónofory pre draslík: prenášajú cez biologickú membránu draselný katión, patrí ti napríklad valinomycín.[1]