Preskočiť na obsah

IC 1101

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
IC 1101

Obrázok IC 1101 zhotovený Hubbleovým vesmírnym ďalekohľadom z júna 1995
Pozorovacie dáta
(Epocha J2000.0)
SúhvezdiePanna
Rektascenzia15h 10m 56,1s
Deklinácia05° 44′ 41″
Červený posun0,077 7[1]
Radiálna rýchlosť23 368 ± 26 km/s[2]
Galaktocentrická rýchlosť23 395 ± 26 km/s[2]
Vzdialenosť v ly1,045 ± 0,073 miliárd ly[2]
Skupina alebo kopaAbell 2029
Zdanlivá magnitúda (V)14,73[2]
Fyzikálne charakteristiky
TypE/S0[3]
Počet hviezd100 biliónov (1014)
Veľkosť210 ± 39 tisíc ly[4]
Zdanlivé rozmery (V)1',2 × 0',6[2]
Katalógové označenia
Iné označeniaUGC 9752,[2] PGC 54167,[2] A2029-BCG[2]
Pozri aj: Galaxia, Zoznam galaxií

Súradnice: Hviezdna mapa 15h 10m 56s; 05° 44′ 41″

IC 1101 je supergigantická eliptická galaxia v strede kopy galaxií Abell 2029 a je jednou z najväčších známych galaxií. Jej halo siaha asi 600 kiloparsekov (2 milióny svetelných rokov) od jeho jadra a má hmotnosť asi 100 biliónov hviezd. Galaxia sa nachádza od Zeme 320 megaparsekov (1,04 miliardy svetelných rokov).

Galaxiu objavil 19. júna 1790 britský astronóm Frederick William Herschel. V roku 1895 ju katalogizoval John Louis Emil Dreyer ako 1011. objekt v katalógu. Pri svojom objavení bola neurčito identifikovaná ako „hmlistý prvok“. Po zistení Edwina Hubblea z roku 1932, že niektoré z „hmlistých prvkov“ sú v skutočnosti nezávislé galaxie, sa vykonala následná analýza objektov na oblohe, a zistilo sa, že IC 1101 je jednou z galaxií.

Galaxia je klasifikovaná ako supergiantná eliptická (E) až šošovková (S0)[3] a je najjasnejšou galaxiou v kope galaxií A2029 (teda jej ďalšie označenie A2029-BCG; BCG je skratka pre brightest cluster galaxy, najjasnejšiu galaxiu kopy)[5][6]. O morfologickom type galaxie sa diskutuje, pretože môže mať tvar plochého disku, ale viditeľného iba zo Zeme v jeho najširších rozmeroch. Väčšina šošovkových galaxií má však veľkosť v rozmedzí od 15 do 37 kpc (50 až 120 tisíc ly).[7]

IC 1101 patrí medzi najväčšie známe galaxie, ale v astronomickej literatúre sa diskutuje o tom, ako definovať veľkosť takejto galaxie. Fotografické platne modrého svetla z galaxie (vzorkové hviezdy okrem difúzneho hala) poskytujú efektívny rádius (polomer, v ktorom je emitovaná polovica svetla) 65 ± 12 kpc (212 ± 39 tisíc ly).[4] Galaxia má veľmi veľké halo s „difúznym svetlom“ s oveľa menšou intenzitou a siaha až do polomeru 600 kpc (2 milióny ly).[8] Autori štúdie, ktorá identifikuje halo, dospeli k záveru, že IC 1101 je „pravdepodobne jednou z najväčších a najviac žiarivých galaxií vo vesmíre“.[8]

Podobne ako väčšina veľkých galaxií, aj IC 1101 je tvorená množstvom hviezd bohatých na kovy, z ktorých niektoré sú o sedem miliárd rokov staršie ako Slnko, takže svietia zlatožltou farbou. V strede má jasný rádiový zdroj, ktorým je pravdepodobne supermasívna čierna diera v rozsahu hmotností 40 – 100 miliárd M☉, je jednou z najväčších známych čiernych dier vo vesmíre.[9][10]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ The photometric properties of brightest cluster galaxies. I - Absolute magnitudes in 116 nearby Abell clusters. The Astrophysical Journal, október 1980, s. 486-492. DOI: 10.1086/158363.
  2. 1 2 3 4 5 6 7 8 NED results for object IC 1101 [online]. [cit. 2006-11-11]. Dostupné online.
  3. 1 2 IC 1101 [online]. simbad.u-strasbg.fr, [cit. 2019-10-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. 1 2 Kinematics of 13 brightest cluster galaxies. The Astrophysical Journal, január 1995, s. 539 – 562. DOI: 10.1086/175100.
  5. ↑ Chandra Observations of A2029: The Dark Matter Profile Down to below 0.01rvir in an Unusually Relaxed Cluster. The Astrophysical Journal, March 2003, s. 135–142. DOI: 10.1086/367556.
  6. ↑ The central galaxy in Abell 2029 - an old supergiant. Science, október 1990, s. 539 – 540. DOI: 10.1126/science.250.4980.539. PMID 17751483.
  7. ↑ SELIGMAN, Courtney. NGC Objects: NGC 50 - 99 [online]. [cit. 2015-04-14]. Dostupné online.
  8. 1 2 Diffuse light in dense clusters of galaxies. I. R-band observations of Abell 2029. The Astrophysical Journal, March 1991, s. 46–53. Dostupné online. DOI: 10.1086/169737.
  9. ↑ A remarkably large depleted core in the Abell 2029 BCG IC 1101. Monthly Notices of the Royal Astronomical Society, October 2017, s. 2321–2333. DOI: 10.1093/mnras/stx1635.
  10. ↑ Unveiling Gargantua: A new search strategy for the most massive central cluster black holes. Astronomy and Astrophysics, January 2016. DOI: 10.1051/0004-6361/201526873.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému IC 1101

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku IC 1101 na anglickej Wikipédii.