IC 1396
| IC 1396 | |
 Snímka v spektre alfa vodíka a kyslíka | |
| Pozorovacie dáta (Epocha 2000.0) | |
|---|---|
| Typ | galaxia |
| Rektascenzia | 21h 39m 23s |
| Deklinácia | 57° 32′ 43″ |
| Vzdialenosť | 3000 ly |
| Zdanlivá jasnosť (V) | 3,0 |
| Zdanlivé rozmery (V) | 170,0´ |
| Súhvezdie | Cefeus |
| Fyzické charakteristiky | |
| Hmotnosť | 12 000 MS |
| Priemer | stovky ly |
| Hmloviny - Hviezdokopy - Galaxie | |
Súradnice: 
21h 39m 23s; 57° 32′ 43″
IC 1396 je veľká emisná hmlovina v súhvezdí Cefea. Nachádza sa pod spojnicou hviezd alfa a zéta Cephei a je v nej aj premenná hviezda Erakis. Hmlovina zaberá oblasť s priemerom niekoľko stoviek svetelných rokov a jej svetlo k nám letí asi 3 000 rokov.
Na nočnej oblohe je jej zdanlivý priemer desaťkrát väčší ako priemer Mesiaca v splne, čo je 170´ (5°). Má celkovú magnitúdu 3,0, ale je taká roztiahnutá, že voľným okom nemáme šancu ju vidieť. Hmotnosť hmloviny je odhadovaná na 12 000 hmotností Slnka. Hmlovinu vzbudzuje k žiareniu najmä veľmi hmotná a veľmi mladá hviezda HD 206267 v strede oblasti. Hviezdu obklopujú ionizované mraky vytvárajúce okolo nej vo vzdialenosti 80 až 130 svetelných rokov prstencový útvar. Sú to zvyšky molekulárneho mraku, z ktorého sa zrodila hviezda HD 206267 a ďalšie hviezdy v tejto oblasti, ktoré spolu tvoria hviezdokopu s označením Tr37. Ďalej od centrálnej hviezdy sú pásma tmavého a chladného materiálu. Známou časťou hmloviny je obrovský tmavý molekulárny mrak pomenovaný hmlovina Sloní chobot. Jej tvar vymodeloval hviezdny vietor z HD 206267.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Cefeus, s. 60.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému IC 1396
