Id, ego a superego

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Id, ego a superego sú podľa Freudovej psychoanalýzy tri základné časti osobnosti človeka. Tento model ľudskej osobnosti prvýkrát popísal Freud vo svojej knihe Das Ich und das Es z roku 1923.

Id[upraviť | upraviť zdroj]

Id alebo tiež „ono“, je jedna z troch zložiek teórie osobnosti podľa Sigmunda Freuda. Freud tvrdí, že všetko je založené na uspokojovaní slasti a id tento rys ľudského nevedomia predstavuje a zastupuje. Je zložkou vrodenou, primárne je preň dosahovať slasť; funguje iracionálne v oblasti podvedomia (alebo tiež nevedomia) a to bez výnimky.

V modernej psychológii označuje id vášeň, pudy, priania, túžby, spontánnosť. Jeho protiváhou je ego. Ak dôjde k nejakému vážnemu narušeniu vo vývoji osobnosti (s krátkodobým alebo dlhodobým trvaním) následkom môže byť rozpoltenie osobnosti na osobnosť, kde prevažuje id a osobnosť, kde prevažuje ego (napr. schizofrénia).

Ego[upraviť | upraviť zdroj]

Pojem ego, alebo tiež „Ja“, sa riadi princípom reality a vyrovnáva pôsobenie zložky sociálnej (superego) a pudovej (id). Je vedomé i predvedomé a výsledkom jeho činnosti je naše správanie. Je to vedomie seba, uvedomenie si svojej identity, s odlíšením seba od okolitého prostredia.

V modernej psychológii [chýba zdroj] sa týmto pojmom označuje nielen ego podľa Freuda, ale aj zložka, ktorú vyčlenil ako superego. Ide o racionálnu zložku, ktorá sa riadi princípmi svedomia, povinnosti a sociálnych istôt. Jej opakom je stále Id. Ak dôjde vo vývoji človeka k nejakej chybe (krátko aj dlhodobo vznikajúcej), tak môže nastať porucha rozpoltenia osobnosti (napr. schizofrénia).

Freudovský pojem „ego“ nie je úplne totožný so všeobecným významom slova „ja“, ktoré sa chápe ako označenie ľudskej jedinečnosti a odlišnosti od ostatních ľudí.

V Ego-analýze (Rapport, Hartman) ako o zložke neofreudizmu sa hovorí o Ego-funkciách, ku ktorým sa zaraďuje vedomie, pozornosť i myslenie.

Superego[upraviť | upraviť zdroj]

Superego, alebo tiež „Nadja“, je ďalšia z troch zložiek osobnosti podľa Sigmunda Freuda. Riadi sa princípom dokonalosti: „Chce“ byť dokonalé z hľadiska spoločnosti a pôsobí vedome i nevedome. Vzniká vplyvom výchovy alebo okolia, ktoré na nás má vplyv a snaží sa nás civilizovať v súlade so štandardami spoločnosti, v ktorej vyrastáme. Je našou zažitou vnútornou morálkou alebo tiež svedomím.

V dnešnej modernej psychológii sa už pojem superego nepoužíva a nahradil ho pojem ego, ktoré však podľa Freuda tiež existuje a má vlastný a odlišný význam.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ďurič, L., Bratská, M.:Pedagogická psychológia, Terminologický a výkladový slovník, SPN - Mladé letá, 1997, ISBN 80-08-02498-4
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ego, superego a id na českej Wikipédii.