Ideografické písmo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Ideografické písmo alebo ideografia alebo pojmové písmo (znak takéhoto písma sa volá ideogram alebo ideograf) je termín, ktorý sa v literatúre používa v niekoľkých pomerne rozdielnych významoch, a to napr.:

  • logografické písmo (v takmer ktoromkoľvek význame), pozri pod logografické písmo
  • ideologografické písmo
  • morfémografické písmo
  • písmo, ktorého znaky vyjadrujú pojmy či idey (a nie napr. slová)
  • písmo, ktorého znaky znamenajú nielen (resp. buď) vec, ktorú zobrazujú, ale aj (resp. alebo) pojmy či myšlienky (či vlastnosti) s touto vecou súvisiace, sú teda aj symbolmi (napr. obrázok nôh znamená nielen nohu, ale aj chodiť, krok, pokrok)
  • akékoľvek písmo "primitívnejšie" než sylabické, abugida alebo pravé hláskové písmo, t.j. písmo, ktorého znaky znamenajú buď priamo zobrazované predmety alebo prenesený význam zobrazovaných predmetov alebo slová alebo pojmy
  • piktografické písmo v užšom zmysle (prípadne plus predmetné písmo)
  • piktografické písmo v širšom zmysle, ktorého znaky majú (na rozdiel od piktografického písma v užšom zmysle) konvenčnú (schematizovanú) a nie podobizňovú podobu

Skrátene možno teda skonštatovať, že sa termín chápe ako:

  • synonymum logografického písma alebo
  • zvláštny typ písma vývojovo predchádzajúci logografickému písmu (a charakterizovaný tým, že jeho znaky zobrazujú pojmy alebo konkrétne veci a pojmy) alebo
  • kombinácia predchádzajúcich dvoch možností alebo
  • synonymum semaziografie (pokiaľ má grafické znaky) alebo
  • piktografické písmo so schematizovanými znakmi

Viacerí autori existenciu (akéhokoľvek) písma, ktoré vyjadruje priamo pojmy či myšlienky (a nie slová alebo konkrétne predmety) považujú za nemožnú, a ak ju aj pokladajú za možnú, tak ju pokladajú za historicky nedoloženú. Ideografické písmo definované ako zvláštny typ písma predchádzajúci logografickému písmu je teda podľa nich buď nezmysel alebo prinajlepšom len čisto hypotetické písmo. Iní autori zas naopak považujú logografické písma (teda písma, ktorých znaky vyjadrujú slová) za prinajmenšom čiastočne (alebo kvázi automaticky súčasne aj) za písma, ktoré vyjadrujú aj pojmy/myšlienky; termíny logografické a ideografické písmo pre nich teda z tohoto dôvodu splývajú. Tretia skupina autorov zas mechanicky termín ideografické písmo považuje jednoducho za synonymum logografického písma a termíny logografické a ideografické písmo pre nich potom splývajú takpovediac "mechanicky".

To, ktoré jednotlivé písma patria medzi ideografické písma, závisí od zvolenej definície, čiže konkrétny zoznam nie je možné uviesť. Napríklad v norme ISO 15924, v ktorej sa (spomedzi typov písem relevantných v tejto súvislosti) rozlišuje ideografické písmo, hieroglyfické písmo a klinové písmo (tieto termíny tam nie sú definované), je medzi ideografické písma zaradené iba čínske písmo, džürčenské písmo, tangutské písmo, Blissove symboly a Braillovo písmo.

Zdroj[upraviť | upraviť kód]