Ignác Filip Semmelweis

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ignác Filip Semmelweis
maďarský lekár
Ignác Filip Semmelweis
Narodenie1. júl 1818
Budín, Maďarsko
Úmrtie13. august 1865 (47 rokov)
Döbling, Rakúsko
Alma materViedenská univerzita
ManželkaMária Weidenhoffer (od 1857)
Deti5
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Ignác Filip Semmelweis
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons Ignác Filip Semmelweis

Ignác Filip Semmelweis (maď. Semmelweis Ignác Fülöp,[1] nem. Ignaz Philipp Semmelweis; * 1. júl 1818, Budín, Maďarsko – † 13. august 1865, Döbling, Rakúsko)[2] bol maďarský lekár nemeckého pôvodu.[3][4][5]

Pracoval v pôrodníctve a zaoberal sa skúmaním príčin epidémií horúčky šestonedieľok v nemocniciach. Vyslovil teóriu, že nákazu prenášajú sami lekári pri prechádzaní medzi pitevňou a inými oddeleniami. Formuloval zásady antisepsy, ktorých dodržiavanie šíreniu choroby bránilo, a ktoré sa postupne stali všeobecným nemocničným štandardom. Vyslúžil si prezývku „záchranca matiek“.[3]

Výskum[upraviť | upraviť kód]

Vo viedenskej všeobecnej nemocnici, kde od roku 1844 pracoval, si všimol, že chorobnosť rodičiek je oveľa vyššia na oddelení, kde pôsobia študenti medicíny. Zároveň bola zreteľne nižšia úmrtnosť matiek, ktoré porodili ešte pred hospitalizáciou. Jeho podozrenie, že nákaza má pôvod priamo v nemocnici, potvrdila smrť jeho kolegu Jakuba Kolečka, ktorý zomrel na infekciu po zranení skalpelom pri pitve. Semmelweis dospel k záveru, že horúčka šestonedieľok má pôvod v mŕtvych telách na pitevni a šíria ju samotní lekári a medici na svojich rukách a nástrojoch. Vyvodil z toho, že dôkladná hygiena po práci na pitevni a pred vyšetrením matky by mala výskytu choroby zabrániť.

Roku 1847 zaviedol na oddelení povinné umývanie rúk chlórovým vápnom a úmrtnosť rodičiek ihneď rádovo poklesla.[6] Aj napriek evidentnému úspechu sa však jeho teória stretla s prudkým odporom najmä starších kolegov, ktorí odmietali pripustiť, že by za smrťou pacientok mohli stať oni sami. Niektorí ďalší jeho kolegovia túto pravdu neuniesli - napr. profesor Gustaf Michaelis, ktorý jeho postupom uveril a úspešne ich zaviedol na svojom pracovisku, spáchal samovraždu (medzi ženami, ktoré predtým po pôrode u neho zomreli na horúčku šestonedieľok, bola aj jeho milovaná neter).

K Semmelweisovmu neúspechu pri prijatí inovácie však okrem konzervativizmu a domýšľavosti jeho kolegov prispela aj jeho popudlivá, vzťahovačná povaha a neschopnosť spracovať svoje presné pozorovania a experimenty do vedecky prijateľnej podoby.

Ďalší život[upraviť | upraviť kód]

Potom, čo v roku 1849 stratil miesto vo Viedni, nastúpil v roku 1851 ako pôrodník v Pešti. Ihneď zaviedol svoje hygienické opatrenia, čím okamžite zrazil výskyt horúčky šestonedieľok na minimum - v období rokov 1851 – 1855 zaznamenal iba 8 úmrtí. Roku 1855 sa stal profesorom pôrodníctva na Peštianskej univerzite, a aj tu úspešne aplikoval svoje zásady. Ani tieto úspechy ale nepresvedčili jeho kolegov o správnosti jeho postupu.

Roku 1857 odmietol miesto profesora v Zürichu. V tej istej dobe sa oženil s Máriou Weidenhofferovou (1837 – 1910), s ktorou mal päť detí, z ktorých sa tri dožili dospelosti.

Nekončiaci zúfalý boj o odborné uznanie jeho teórie, spolu s pocitom viny za predošlú smrť mnohých pacientok, sa odrazili na zhoršovaní jeho psychického stavu. Od roku 1861 trpel depresiami, viditeľne chradol a písal zatrpknuté, agresívne otvorené listy svojim oponentom. Roku 1865 sa jeho správanie stalo pre okolie tak neznesiteľným, že bol napriek svojmu odporu prevezený do psychiatrického ústavu. Tam za dva týždne zomrel, zrejme na následky hrubého zaobchádzania.

Posmrtné uznanie[upraviť | upraviť kód]

Semmelweisove teórie a najmä praktické opatrenia došli všeobecného prijatia až s Pasteurovym objavom mikroskopických pôvodcov infekcie.

Dnes sa Ignác Semmelweis radí medzi najvýznamnejších lekárov 19. storočia a je po ňom pomenovaná oi. lekárska univerzita v Budapešti. V roku 1993 bol po ňom pomenovaný asteroid 4170 Semmelweis.[7]

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • NULAND, Sherwin B. Špinavé ruce. Mikrobi, horečka omladnic a podivuhodný příběh Ignáce Semmelweise. Preklad Marta Jakešová. Praha : Dokořán a Argo, 2005. ISBN 80-7363-002-8.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Info na semmelweis.museum.hu
  2. http://www.magistra-historia.sk/ignac-semmelweis-priekopnik-cistych-ruk-a-blazon/
  3. a b Dr Semmelweis' Biography [online]. Semmelweis Society International, [cit. 2016-09-02]. Dostupné online.
  4. Encyclopædia Britannica: Ignaz Philipp Semmelweis
  5. Semmelweis Ignác élettörténete – Biography of Ignác Semmelweis [online]. . Dostupné online.
  6. https://www.jw.org/sk/publikacie/casopisy/prebudte-sa-c3-2016-jun/ignaz-semmelweis-horucka-sestonedielok-mikrobialna-teoria/
  7. Minor Planet Circ. 22501

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ignác Filip Semmelweis na českej Wikipédii.