Preskočiť na obsah

Ignaz Kuranda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ignaz Kuranda
Ignaz Kuranda, Eduard Kaiser, Albertina, litografia, 1861
Ignaz Kuranda, Eduard Kaiser, Albertina, litografia, 1861
Poslanec Frankfurského parlamentu
V úrade
1848 – 1848
Poslanec Ríšskej rady
V úrade
1861 – 1865
V úrade
1867 – 1884
Poslanec Dolnorakúskeho krajinského snemu
V úrade
1861 – ???
Biografické údaje
Narodenie1. máj 1811
Praha, Rakúske cisárstvo
Úmrtie3. apríl 1884 (72 rokov)
Viedeň, Rakúsko-Uhorsko
Politická stranaÚstavná strana
(Klub liberálov - Staronemci)
Alma materLeipzig Universität
Profesiaspisovateľ, dramatik, novinár a politik
Rodina
DetiFelix Kuranda, Kamill Kuranda, Arthur Kuranda
Odkazy
Spolupracuj na CommonsIgnaz Kuranda
(multimediálne súbory)

Ignaz Kuranda (* 1. máj 1811, Praha – † 3. apríl 1884, Viedeň)[1][2] bol rakúsky spisovateľ, novinár a politik židovského pôvodu a nemeckej národnosti z Čiech, v 2. polovici 19. storočia poslanec Ríšskej rady.

Narodil sa v Prahe v židovskej rodine. Vzdelanie získal samoštúdiom. Od roku 1834 žil vo Viedni, kde sa zapojil do verejného, literárneho a neskôr aj politického života. Napísal na motívy Schillerovho diela Warbeck divadelnú hru, ktorá mala úspech po celej strednej Európe a ktorá obsahovala motívy slobody a mieru. V roku 1835 mu na pokračovaní začala v denníku Bohemia vychádzať literárna prvotina Der zwölfte Februar. Od roku 1837 pôsobil v redakcii denníka Telegraph, kam písal divadelné recenzie. V dennej tlači publikoval početné kratšie články a fejtóny, zamerané často na pozorovanie života vo Viedni. V roku 1838 podnikol dlhšiu cestu po Nemecku, Francúzsku a Belgicku. V Bruseli mal niekoľko prednášok na tému nemeckej literatúry. Roku 1841 založil list Die Grenzboten, ktorý potom vychádzal v rokoch 1842 – 1848 pod jeho redakciou v Lipsku. Zbieral holandské umenie 17. storočia.[2][3]

Počas revolučného roku 1848 sa zapojil do politického diania. Už v marci 1848 podpísal spoločné vyhlásenie českých a nemeckých spisovateľov v Prahe z 21. marca 1848, v ktorom sa osobnosti umeleckého a verejného života prihlásili k národnostnej tolerancii a spoločnému postupu.[4] V apríli 1848 sa trvalo vrátil do Rakúska a ihneď bol za mesto Teplice zvolený do celonemeckého Frankfurtského parlamentu. Už v septembri 1848 sa ale z Frankfurtu vrátil do Rakúska a vo Viedni založil politický denník Ostdeutsche Post, ktorý tu vychádzal pod jeho vedením až do júla 1866.[2][3]

Po obnovení ústavnej vlády sa opäť zapojil do politiky. Zasadal vo Viedenskej obecnej rade. Od marca 1861 bol poslancom Dolnorakúskeho krajinského snemu.[2][3] Zemský snem ho roku 1861 delegoval aj do Ríšskej rady (vtedy ešte volenej nepriamo) za Dolné Rakúsko (kúria mestská, obvod Viedeň).[5] V júni 1861 sa na Ríšskej rade stretol rečnícky s predákom českých poslancov Františkom Ladislavom Riegerom.[6] K roku 1861 sa uvádza ako redaktor a vlastník denníka Ostdeutschen Post, bytom vo Viedni.[7] Opätovne bol krajinským snemom do Ríšskej rady za ten istý obvod delegovaný aj roku 1867, 1870 a 1871. Uspel aj v prvých priamych voľbách do Ríšskej rady roku 1873, za kúriu mestskú, obvod Viedeň, I. okres. Za ten istý obvod obhájil poslanecké kreslo aj vo voľbách do Ríšskej rady roku 1879 a poslancom bol až do svojej smrti roku 1884.[5] V Ríšskej rade patril po roku 1861 k takzvanej veľkorakúskej frakcii.[3]

Profiloval sa ako nemecký liberál (takzvaná Ústavná strana, liberálne a centralisticky orientovaná, odmietajúce federalistické ašpirácie nenemeckých etník). V rokoch 1864 – 1865 kritizoval ako predák rakúskonemeckých liberálov vládnu politiku voči Prusku. Obával sa ohrozenia veľmocenského postavenia monarchie.[8] Na Ríšskej rade sa v októbri 1879 uvádza ako člen staronemeckého Klubu liberálov (Club der Liberalen).[9]

V roku 1872 sa stal predsedom židovskej náboženskej obce vo Viedni.[2]

Jeho synom bol bankový odborník Felix Kuranda (1852 – 1917), ďalší syn Kamill Kuranda (1851 – 1919) bol tiež aktívny v politike.[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Matričný záznam o úmrtí a pohrebe
  2. 1 2 3 4 5 6 Österreichisches Biographisches Lexikon 1815–1950. Bd. 4. [s.l.] : [s.n.], 2003-2011. Dostupné online. ISBN 978-3-7001-3213-4. Kapitola Kuranda, Ignaz (1811-1884), Journalist, Schriftsteller und Politiker, s. 363. (po nemecky)
  3. 1 2 3 4 Reichsraths-Almanach für die Session 1867. [s.l.] : [s.n.], 1867. Dostupné online. Kapitola Kuranda (Ignaz), s. 118. (německy)
  4. ↑ Urban, Otto: Česká společnost 1848-1918. [s.l.] : [s.n.], 1982. S. 32. (česky)
  5. 1 2 Databáza stenografických protokolov a registrov Říšskej rady z príslušných volebných období, http://alex.onb.ac.at/spa.htm.
  6. ↑ Urban, Otto: Česká společnost 1848-1918. [s.l.] : [s.n.], 1982. S. 171. (česky)
  7. ↑ http://alex.onb.ac.at/cgi-content/alex?aid=spa&datum=0001&page=129&size=45
  8. ↑ Urban, Otto: Česká společnost 1848-1918. [s.l.] : [s.n.], 1982. S. 185. (česky)
  9. ↑ Parlamentarisches. Salzburger Volksblatt: unabh. Tageszeitung f. Stadt u. Land Salzburg, 1879, roč. 9, čís. 126, s. 1 – 2. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ignaz Kuranda na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ignaz_Kuranda&oldid=8069040“