Igor Ansoff
| Igor Ansoff | |
 americký matematik a podnikový manažér | |
| Narodenie | 12. december 1918 Vladivostok, Rusko |
|---|---|
| Úmrtie | 14. júl 2002 (83 rokov) San Diego, Kalifornia, USA |
| Odkazy | |
| Commons |  Igor Ansoff |
Igor Ansoff (rus. Игорь Ансов; * 12. december 1918, Vladivostok, Rusko – † 14. júl 2002, San Diego, Kalifornia, USA) bol americký matematik a podnikový manažér. Je známy ako otec strategického manažmentu.
Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]
Ansoff ako bývalý manažér firmy Lockheed, ktorý sa stal profesorom, priniesol niekoľko významných noviniek do strategického manažmentu. Jasne definoval stratégiu ako pravidlo na rozhodovanie v priestore: oblasť aktivity, výrobok, trh, ďalej zaviedol rastové vektory, pojem konkurenčnej výhody a synergie. Navrhol aj klasifikáciu rozhodnutí - strategických, operatívnych, administratívnych - ktorú ďalej rozpracovali iní autori. Ansoff publikoval množstvo prác, kde rozvinul koncepciu strategického manažmentu a jeho atribúty v závislosti od typu prostredia, obklopujúceho podnik. Treba poznamenať, že Ansoff chápe strategický manažment ako protiklad statického prístupu k tvorbe a realizácii stratégie, ktorý má charakter sústavného prehodnocovania stratégie a posúvania jej horizontu na princípe kĺzavého plánovania.
Vrchol analyticko-racionálneho modelu zachytil Igor Ansoff vo svojej knihe Corporate strategy (Korporačná stratégia) z roku 1965. Je to dielo komplexné a veľmi dôsledné. Neskôr však sám Ansoff na základe pozorovaní a výskumov uplatňovania tohto modelu dospel k záveru, že prehnaná dôvera a spoliehanie sa na analýzu viedlo k „paralýze z analýzy“. Vo svojich neskorších prácach navrhol širší koncept než je strategické plánovanie – strategické riadenie (z angl. strategic management). Strategické riadenie zahŕňa nielen vytváranie plánu, ale aj jeho realizáciu, hodnotenie a predefinovanie plánu. Takto sa stáva premennou v celom procese strategického riadenia aj ľudský faktor: človek, pracovník, so svojou (ne)ochotou k zmene, schopnosťami a predpokladmi.
Neskôr sa do ponúkaných modelov strategického plánovania integrovali aj prvky realizácie plánu, hodnotenia a predefinovania plánu. Pojmy strategického riadenia a strategického plánovania preto do značnej miery splývajú a často sa používajú v podobnom význame.
Igor Ansoff, na rozdiel od jednoduchosti harvardskej učebnice K. Andrewsa (obidve vyšli v roku 1965), dopracoval svoj model strategického plánovania do väčších detailov. Ak porovnávame tieto dva modely, tak Andrews ho nepripravoval pre tých, ktorých nazývame plánovači a preto prakticky ignoroval základný mechanizmu plánovania, ktorý nie je možné stotožniť s procesom formulácie stratégie, ale jeho model bol určený pre vrcholových manažérov. Ansoff na rozdiel od toho vypracoval určitý scenár, ako rozvíjať teóriu strategického plánovania, so stupňom rozpracovania, ktorý bol dovtedy zriedkavý.
Anssoff sa vo svojom modele nevenoval procesu strategického plánovania celkove, ale sa sústredil iba na užší problém, ako je podniková expanzia a diverzifikácia – čo boli v 60-tych rokoch najaktuálnejšie problémy podnikových stratégií – tzv. produkt - market stratégií. „Konečný výsledok strategického rozhodnutia je jednoduchý: pre firmu sme vybrali vhodnú kombinácia produktov a trhov. Táto kombinácia vyšla z možností inovácie produktov a expanzie na súčasných trhoch, vstupu na nové alebo diverzifikácie nových výrobkov na nové trhy.“ Jeho pohľad na stratégiu bol ako na pozíciu a nie ako na perspektívu. Ansoff svoj model strategického plánovania charakterizoval ako “kaskádu rozhodnutí, začínajúcu s vysoko agregovaných a postupujúcu k viac špecifickým“. Tento model umožňuje riešenie problému niekoľkokrát opakovať a tak sa dostať k jasným výsledkom. V celkovom postupe sú dôležitými dva pojmy, a to analýza medzery a synergia. Analýza medzery (gap analysis), zahŕňa:
- stanovenie cieľov,
- definovanie medzery medzi bežnou pozíciou a očakávanými cieľmi,
- návrh jedného alebo dvoch postupov činnosti (alternatív stratégií),
- testovanie schopností zredukovania medzery,
- postup je ukončený, ak sme vyplnili medzeru, ak nie, tak musíme pokračovať tvorbou nových alternatív.
Synergia – ako veľmi populárny manažérsky pojem, ktorý je v slovníkoch vysvetľovaný ako „kombinačná“ alebo „kooperačná“ činnosť medzi nervami v tele, alebo prvkami v chémii. Ansoff ju aplikoval na organizačnú stratégiu, kde ju popísal ako 2 + 2 = 5 efekt, vznikajúci vo firme, ktorá hľadá vhodnú výrobkovo-trhovú kombináciu z tohto pohľadu. Neskôr svoju definíciu rozšíril na „efekt, ktorý ak je vytvorený vhodnou kombináciou návratnosti firemných zdrojov môže byť väčší ako je suma ich častí“. Poznamenáva však, že synergia môže byť i negatívna. Meranie synergie je podobným spôsobom ako pri hodnotení silných a slabých stránok. Ansoff svoju knihu inovoval v roku 1988 ako The New Corporate Strategy. Jeho prístup sa však stále sústreďuje na výrobkovo-trhovú orientáciu a nerieši strategický problém firmy celkove.
Zomrel vo veku 83 rokov na komplikácie spojené so zápalom pľúc.
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
- Korporačná stratégia ("Corporate Strategy"); 1965
- From Strategic Planning to Strategic Management; 1976; ISBN 0471032239
- Strategic Management; 1979; ISBN 047026585X
- The New Corporate Strategy; 1988; ISBN 0471629502
- Implanting Strategic Management; 1990; ISBN 0134518810
- The Turbulence Concept; 1998; ISBN 0471974919