Preskočiť na obsah

Igor Slobodník

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
 Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť.
Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.
Igor Slobodník
Igor Slobodník
Veľvyslanec Slovenska v Dánsku
V úrade
9. august 2023 – 30. novembra 2024
Predchodca Miroslav Wlachovský
Bývalý veľvyslanec Slovenska vo Francúzsku, Monaku a Alžírsku
V úrade
2017 – 2023
Predchodca Marek Eštok Lenka Turaz (ad interim) Nástupca
Bývalý Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a euróskych záležitostí
V úrade
1. máj 2015 – 22. marec 2016
Predchodca Peter Burian
Bývalý veľvyslanec Slovenska v Nemecku
V úrade
2010 – 2015
Predchodca Ivan Korčok Peter Lizák Nástupca
Bývalý veľvyslanec Slovenska pri NATO
V úrade
2003 – 2008
Predchodca Peter Burian František Kašický Nástupca
Bývalý veľvyslanec Slovenska v Spojenom kráľovstve
V úrade
1997 – 2000
Predchodca Ján Vilikovský František Dlhopolček Nástupca
Biografické údaje
Narodenie23. október 1962 (63 rokov)
Bratislava, ČSSR
Alma materFilozofická fakulta Univerzity Komenského
Odkazy
Spolupracuj na CommonsIgor Slobodník
(multimediálne súbory)

Mgr. Igor Slobodník (* 23. október 1962, Bratislava) je slovenský prekladateľ, novinár a momentálne od 9. augusta 2023 veľvyslanec Slovenska v Dánsku. V druhej vláde Róberta Fica bol medzi 1. májom 2015 a 22. marcom 2016 štátnym tajomníkom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí.[1][2]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v rodine Dušana Slobodníka a Viktórie Slobodníkovej. Je ženatý, má dvoch synov.

Roku 1985 vyštudoval rusistiku a anglistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.[3] Pracoval ako redaktor a novinár v bratislavskej redakcii ČSTK a týždenníku Výber. V období rokov 1991 – 1992 bol šéfredaktorom časopisu Výber.

Diplomacia

[upraviť | upraviť zdroj]

V diplomatických službách pôsobí od roku 1992, keď nastúpil ako radca zastupiteľského úradu v Kodani. Následne bol jeho vedúcim. V rokoch 1997 až 2000 bol veľvyslanec v Spojenom kráľovstve. V rokoch 2001 až 2003 pracoval ako generálny riaditeľ Ministerstva obrany. V rokoch 2003 – 2008 zastával funkciu veľvyslanca Slovenska pri NATO a v rokoch 2008 až 2010 bol generálnym riaditeľom sekcie politického riaditeľa Ministerstva zahraničných vecí.[4] V roku 2009 sa mal stať nástupcom Jána Kubiša v ministerskom kresle.[5] V rokoch 2010 až 2015 bol veľvyslancom Slovenska v Nemecku.[4] Štátnym tajomníkom Ministerstva zahraničných vecí a euróskych záležitostí sa stal k 1. máju 2015, nahradil odvolaného Petra Buriana.[6] V rokoch 2016 až 2017 pracoval v kancelárii ministra zahraničných vecí.[4]

K 1. augustu 2017 sa stal veľvyslancom vo Francúzsku.[4] Jeho predchodcom bol v rokoch 2010 až 2017 Marek Eštok.[7] Poverovacie listiny veľvyslanca odovzdal prezidentovi Macronovi 13. októbra 2017.[8] Vo funkcii skončil roku 2023 a následne sa stal v auguste 2023 veľvyslancom Dánska.[9]

Ďalšie činnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Je autorom viacerých prekladov, najmä významných historiografických diel, ktoré súvisia s jeho študijným zameraním, najbližšie mu vychádza preklad štandardného diela popredného britského historika Orlanda Figesa pod názvom Ruská revolúcia : 1891 – 1991 (2015), spolu s bratom Martinom Slobodníkom (sinológom a tibetológom) preložil bestseller Krvavé územie: Európa medzi Hitlerom a Stalinom (2013) od amerického historika Timothyho D. Snydera. Podieľal sa na preklade diela Alexandra Solženicyna Súostrovie Gulag: 1918 – 1956 (1991) a na jeho reedícii v modernej jazykovej úprave (2012).

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2015-12-01]. Dostupné online. Archivované 2015-12-08 z originálu.
  2. ↑ Navrh uznesenia [online]. www.rokovania.sk, [cit. 2017-06-02]. Dostupné online.
  3. ↑ Igor Slobodník [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2023-08-09]. Dostupné online. Archivované 2023-04-27 z originálu.
  4. 1 2 3 4 Veľvyslanec [online]. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, [cit. 2019-07-11]. Dostupné online. Archivované 2017-08-21 z originálu.
  5. ↑ RUTTKAYOVÁ, Martina. Kubiša vymení Igor Slobodník. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2009-01-12. Dostupné online [cit. 2019-07-11]. ISSN 1336-1996.
  6. ↑ TASR. Novým štátnym tajomníkom rezortu diplomacie je Igor Slobodník. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2015-04-29. Dostupné online [cit. 2019-07-11].
  7. ↑ Bývalí veľvyslanci [online]. mzv.sk, 2006-09-12, rev. 2017-08-15, [cit. 2019-07-11]. Dostupné online. Archivované 2019-07-13 z originálu.
  8. ↑ Všetky správy [online]. mzv.sk, [cit. 2019-07-11]. Dostupné online. Archivované 2019-07-13 z originálu.
  9. ↑ TASR. Prezidentka odovzdala poverovacie listiny novým štyrom veľvyslancom SR. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-08-09. Dostupné online [cit. 2023-08-09].

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Igor_Slobodník&oldid=8202983“