Ijo (provincia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mapa japonských provincií so zvýraznenou provinciou Ijo

Provincia Ijo (jap. 伊予国 – Ijo no kuni) bola stará japonská provincia, rozkladajúca sa na mieste dnešnej prefektúry Ehime na ostrove Šikoku. Ijo susedila s provinciami Awa, Sanuki a Tosa.

Hlavné mesto provincie sa nachádzalo v blízkosti dnešného mesta Imabari. V období Sengoku bolo Ijo rozdelené na niekoľko lén (han), z nich najväčšie bolo obvykle ovládané z hradu Macujama. Nakrátko Ijo zjednotil klan Čósokabe zo susednej provincie Tosa, ale potom sa na Šikoku v roku 1584 vylodil Hidejoši Tojotomi a jednotlivé léna prerozdelil. V období Edo bola provincia súčasťou léna Uwadžima, ktoré ovládal od roku 1615 až do roku 1871 klan Date.