Iliušin Il-4
| Il-4/DB-3F | |
.jpg) | |
| Typ | Bombardér |
|---|---|
| Výrobca | Irkutský letecký závod č. 39 J. V. Stalina Komsomoľskoamurský letecký závod č. 126 Moskovský letecký závod č. 23 |
| Konštruktér | S. V. Iliušin |
| Prvý let | 31. marec. 1936 |
| Zavedený | 1937 |
| Hlavný používateľ | ZSSR |
| Vyrobených | 6890 |
Iliušin Il-4 (pred rokom 1941 označovaný ako DB-3, v kóde NATO: Bob) bolo sovietske bombardovacie lietadlo používané počas druhej svetovej vojny, ktoré bolo hlavným strojom sovietskeho diaľkového bombardovacieho letectva. Možno ho považovať za jedno z najlepších lietadiel Sovietskeho zväzu vo vojne aj za stroj, ktorý mohol konkurovať zahraničným lietadlám tejto kategórie
Vznik vývoj[upraviť | upraviť zdroj]
Bombardovacie lietadlo Il-4 vzniklo v konštrukčnej kancelárii S. V. Iliušina, ktorý od roku 1934 pracoval na vývoji nového diaľkového bombardéru. Bol zostrojený prototyp CKB-26 a v roku 1936 ďalši prototyp CKB-30. Ten sa pri skúškach ukázal ako veľmi obratný stroj, takže upútal pozornosť letectva Červenej armády aj námorného letectva, ktoré ho chcelo používať ako torpédonosné lietadlo. Výroba tohoto lietadla, ktoré dostalo označenie DB-3 bola síce ešte v roku 1936 schválená, ale realizácia bola odkladaná kvôli výrobe typov DB-2, ktorá však bola nasledovne zastavená. A tak sa stroj DB-3 (skratka pre daľnyj bombardir - diaľkový bombardér) začal dostávať do výzbroje Červenej armády až v roku 1937. Medzitým uskutočnil skúšobný pilot V. K. Kokkinaki s týmto lietadlom niekoľko svetových výškových rekordov. Jeden z nich bol prekonaný až v roku 1946 štvormotorovým lietadlom Boeing B-29 Superfortress. Výškové výkony ukázali veľký kvalitatívny skok lietadla DB-3 oproti ťažkopádnym strojom DB-1 a DB-2. V rokoch 1937 až 1939 bola s CKB-30 (DB-3) uskutočnený rad diaľkových letov, ktoré vyvolali pozornosť po celom svete. V roku 1939 prešla skúškami nová verzia lietadla, označená DB-3f, ktorá mala nové motory, zlepšenú aerodynamiku a s tým súvisiace lepšie parametre. Dodávky týchto strojov pre armádu vzrástli v roku 1940, ale stále nedokázali plne pokryť skutočnú potrebu pozemného aj námorného letectva. Na začiatku roku 1941 došlo k zmene označenia sovietskych lietadiel, takže stroj DB-3, bol premenovaný na Il-4.
Bojové využitie[upraviť | upraviť zdroj]
V noci na 8. august 1941 vzlietla skupina lietadiel Il-4 a Jer-2 Baltského loďstva z ostrova Saaremaa v Baltskom mori a podnikla neočakávaný nálet na Berlín. Tento nálet bol neskôr opakovaný, ale kvôli evakuácii ostrovov, ležiacich blízko estónskeho pobrežia, bombardovanie Berlína zo strany Sovietskeho zväzu prestalo. Lietadlá boli úspešne nasadzované k bombardovaniu strategických cieľov, boli však tiež používané k bombardovaniu vo frontovej oblasti.
Celkom bolo vyrobených 6 890 kusov.
Technické údaje Il-4[upraviť | upraviť zdroj]
- Posádka: 4
- Rozpätie: 21,44 m
- Dĺžka: 14,8 m
- Nosná plocha: 66,7 m²
- Prázdna hmotnosť: 5490 kg
- Vzletová hmotnosť: 10300 kg
- Pohonná jednotka: 2 hviezdicové motory M-88B, každý s výkonom 880 kW
Výkony[upraviť | upraviť zdroj]
- Maximálna rýchlosť: 445 km/h
- Dostup: 9700 m
- Dolet: 3800/4260 km
Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]
- 3 guľomety Berezin UB kalibru 12,7 mm, alebo guľomety ŠKAS kalibru 7,62 mm
- max. 2500 kg bômb alebo 1000 kg bômb a jedno 940 kg torpédo
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Iliušin Il-4
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Iljušin Il-4 na českej Wikipédii.
.svg){kind=small}