Preskočiť na obsah

Imrich Karol Herceg

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Karol Herceg
slovenský športovec a tréner cyklistiky
Rod. menoImrich Karol Herceg
Štát pôsob.Československo
Narodenie13. február 1913
Viedeň, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie17. február 1989 (76 rokov)
Bratislava, Československo
Alma materFakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
ManželkaJúlia (rod. Kraľovianska)
DetiJúlia, Karol, Eva, Peter a Viera

Imrich Karol Herceg (* 13. február 1913, Viedeň, Rakúsko-Uhorsko – † 17. február 1989, Bratislava) bol všestranný športovec, tréner cyklistiky, telovýchovný pedagóg, metodik, publicista, organizátor športových podujatí a funkcionár Československého zväzu telesnej výchovy (ČSZTV) a cyklistického oddielu TJ Lokomotíva Bratislava.

Život

[upraviť | upraviť zdroj]

Herceg sa narodil v roku 1913 vo Viedni ako najstaršie dieťa v rodine remeselníka. Počas veľkej hospodárskej krízy sa rodina presťahovala z mesta Wiener Neustadt do bratislavskej štvrte Vinohrady. Stredné vzdelanie získal v stavebnom odbore. Vďaka kresliarskemu talentu sa zamestnal ako technický kreslič v podniku Československé štátne dráhy v Bratislave. Pracovné zaradenie štátneho zamestnanca mu umožňovalo venovať sa popri zamestnaní aj športovým aktivitám.[1]

V mladom veku bola Hercegovi diagnostikovaná ischemická choroba srdca. Napriek odporúčaniam lekárov na pokojový režim zvolil aktívny prístup a začal sa venovať pravidelnej fyzickej aktivite. Zameral sa najmä na beh, beh na lyžiach počas zimného obdobia, atletiku a cyklistiku. Bol aktívnym členom športovej komunity v Bratislave. V začiatkoch svojej cyklistickej dráhy nadviazal kontakty s viacerými významnými osobnosťami, medzi ktorými boli Vlastimil Ružička, Rafael Krampl a ďalší.[2][3][4][5][6][7] Pravidelne sa zúčastňoval na dostupných atletických (bežeckých) a cyklistických podujatiach. V dobovej tlači a medzi športovými komentátormi sa v súvislosti s jeho častou účasťou objavovali prezývky ako „Všadebol“ alebo „všadebol Herceg“. Svoju športovú prípravu začínal individuálne, neskôr pôsobil v kluboch Sokol/ŠK Železničiari[8], a následne v Lokomotíve Bratislava.

Po roku 1948, v ktorom sa zúčastnil historicky prvého ročníka Pretekov mieru,[9][10][11] skončil s aktívnou pretekárskou činnosťou a venoval sa organizácii rôznych športových podujatí (napr. kritérium okolo Hviezdoslavovho námestia, Okolo Slovenska a ďalšie). Od roku 1960 pôsobil ako funkcionár – sekretár Slovenského zväzu cyklistiky a zároveň ako metodik a tréner cyklistiky I. triedy. Bol lektorom Trénerskej školy pri ÚV STO.[12][13]

Herceg popri zamestnaní absolvoval štúdium na Fakulte telesnej výchovy a športu UK v Bratislave (FTVŠ UK). Neskôr získal titul doktora pedagogiky (PaeDr.) na Pedagogickej fakulte UK. Následne pôsobil ako prednášajúci na FTVŠ UK, kde zároveň vykonával funkciu odborného školiteľa kvalifikačných záverečných prác.[14]

V roku 1985 sa u Hercega po operácii bedrového kĺbu prejavili zdravotné komplikácie. Napriek tomu sa naďalej zúčastňoval cyklistických podujatí, medzi ktoré patrili aj Slovenské Pyreneje a Znievske dni cyklistiky,[15][16][17] organizované jeho bývalými zverencami – trénermi cyklistických klubov na Slovensku, najmä Jurajom Farbiakom, predsedom Cykloklubu Zniev a riaditeľom pretekov.[18] V Kláštore pod Znievom sa v roku jeho úmrtia (1989) uskutočnil prvý cyklistický pretek žiakov a dorastencov pod názvom Memoriál Karola Hercega,[19][20][21] ktorý sa odvtedy koná každoročne v auguste ako súčasť Znievskych dní cyklistiky.[22]

Herceg nepoužíval osobný automobil; ako dopravný prostriedok mu až do konca života slúžil bicykel, ktorý využíval aj pri každodennom pohybe po meste. Väčšinu svojich ocenení venoval ešte za svojho života do zbierky Mestského múzea Bratislava.[23]

Zomrel 17. február 1989 vo veku 76 rokov po náhlej srdcovej príhode.[chýba zdroj]

Kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Aktívny šport a športové úspechy

[upraviť | upraviť zdroj]

Herceg dosiahol úspechy vo viacerých športových disciplínach. Venoval sa futbalu, behu, skokom na lyžiach, maratónskemu behu, ďalším bežeckým disciplínam a cyklistike, v ktorých zaznamenal viaceré víťazstvá.[1]

Atletika a lyžovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Herceg bol členom futbalového tímu ŠK Železničiari, ktorý neskôr pôsobil pod názvom Lokomotíva Bratislava. Ako atlét reprezentoval I. Československý športový klub (ČsŠK), pričom sa venoval najmä behu a lyžovaniu.

V roku 1936 sa zúčastnil Majstrovstiev sveta FIS v lyžovaní vo Vysokých Tatrách, kde štartoval v disciplínach behu na lyžiach na 18 km a 50 km.[24] V roku 1944 sa stal majstrom Bratislavy v behu na lyžiach. Zúčastnil sa aj vytrvalostného behu na lyžiach na trase Košice – Štós – Košice.[chýba zdroj]

V 50. rokoch 20. storočia zaznamenalo lyžiarske stredisko na bratislavskom Kamzíku výrazný rozmach. Na rozširovaní a budovaní zjazdových tratí sa podieľal najmä lyžiarsky oddiel TJ Lokomotíva Bratislava. Pod vedením Hercega členovia oddielu vybudovali pod vrcholom Kamzíka skokanský mostík,[25] na ktorom v roku 1953 aj Herceg štartoval v súťaži skokov na lyžiach. Skokanský mostík bol spočiatku konštruovaný ako provizórna drevená stavba a v roku 1959 bol nahradený oceľovou konštrukciou s celoročnou prevádzkou.

Herceg v roku 1936 ako 23-ročný atlét I. ČsŠK zvíťazil v maratónskom behu Devín – Bratislava

V oblasti vytrvalostného behu dosiahol Herceg viaceré významné úspechy. V roku 1935 získal bronzovú medailu na maratóne Veľký Biel – Bratislava ako tretí najlepší bežec Česko-Slovenska. Pred ním sa umiestnili len dvaja českí bežci, čím sa stal majstrom Slovenska a jeho výsledný čas 2:55:54 hod. sa stal novým slovenským rekordom. V rokoch 1936 a 1937 zvíťazil v maratónskom Behu Devín – Bratislava, ktorý organizoval I. ČsŠK.[26][27][28][29] Po prerušení pretekov počas druhej svetovej vojny sa aktívne podieľal na ich povojnovej obnove.

V behu na dlhé trate získal celkovo sedem titulov majstra Slovenska. V jednom období mu patrili všetky slovenské rekordy od 3 000 metrov až po maratón.[30]

Z jeho atletických a ďalších športových úspechov možno spomenúť najmä nasledujúce výsledky:[23]

Rok Umiestnenie Športová disciplína
1935 Beh Kadeřábkov memoriál
1936 1. miesto Štefánikov Maratón (Beh Devín-Bratislava)
1937 1. miesto Štefánikov Maratón (Beh Devín-Bratislava)
3. miesto Majstrovstvo ČSR v maratóne
1941 Majstrovstvá Bratislavy v cezpoľnom behu
1942 Majstrovstvá Bratislavy v cezpoľnom behu
1943 I. slovenský maratón Matúša Trenčianskeho, Majstrovstvá Slovenska
1944 1. miesto Majster Bratislavy v behu na lyžiach
1946 1. miesto 16. ročník Košického maratónu, cena pre najlepšieho železničiara
Majstrovstvá ČSR v ľahkej atletike, Plzeň, cena družstiev
1947 17. ročník Košického maratónu, cena pre najlepšieho železničiara
1948 18. ročník Košického maratónu, cena pre najlepšieho železničiara
1949 3. ročník hviezdicového štafetového behu (Sokol Železničiari Bratislava)
19. ročník Košického maratónu, cena pre najlepšieho železničiara
1950 4. ročník hviezdicového štafetového behu (Sokol Železničiari Bratislava)
1952 Diplom za účasť v letnom preteku brannej zdatnosti
1953 1. miesto Dukelský pretek brannej zdatnosti
1954 2. miesto Dukelský pretek brannej zdatnosti
2. miesto Sokolské preteky brannej zdatnosti (lyže)
1955 3. miesto Sokolské preteky brannej zdatnosti (lyže)
1956 Obvodná spartakiáda Staré mesto

Cyklistika

[upraviť | upraviť zdroj]

Popri atletike a lyžovaní sa Herceg intenzívne venoval aj cyklistike. V 30. a 40. rokoch 20. storočia súťažil za ŠK Bratislava a zaradil sa medzi najlepších slovenských cyklistov svojej doby. Vo veku 35 rokov zvíťazil na cyklistických pretekoch Okolo Beskydských Karpát. V roku 1948 sa stal členom prvého slovenského cyklistického tímu, ktorý sa zúčastnil prvého ročníka Pretekov mieru.[9][10][11]

Športové výkony Hercega mali značný ohlas v dobovej tlači. Z jeho cyklistických aktivít možno spomenúť najmä nasledujúce výsledky:[23]

Rok Umiestnenie Športová disciplína
1940 3. miesto Cyklistické preteky okolo Bratislavy
1946 1. miesto Cyklistické preteky k 1. výročiu oslobodenia v Harmanci
1947 1. miesto Putovný pohár o víťazstvo v cyklistických pretekoch Bratislava-Kúty-Bratislava
3. miesto Majstrovstvá Slovenska v cyklistike
2. miesto Cyklistické prebory Lokomotíva Bratislava
Majstrovstvá ČSR v cyklistike do vrchu (Bratislava - Koliba)
1948 Prvý ročník Preteky mieru Praha-Varšava-Praha
4. miesto okruhový pretek v Trnave
1949 2. miesto Cyklistický prekážkový pretek
2. miesto Cyklistický prebor Sokol Železničiari
3. miesto Cyklistické kritérium v Košiciach
2. miesto Majstrovstvá Slovenska v cyklistike, pretek na 100 km
1956 Cyklistický pretek Okolo Bratislavy
1960 Cyklistické preteky O pohár SČSP
1961 1. miesto Putovný pohár o Veľkú cenu PKO v Bratislave
1969 1. miesto Súťaž zdatnosti ČSZTV pre Karol Herceg a Lokomotíva Bratislava

Organizácia športového života a činnosť v rozvoji cyklistiky

[upraviť | upraviť zdroj]
Herceg ako aktívny účastník v sprievode pretekov Okolo Slovenska

Od rokov 1949 – 1950 začala Hercegova trénerská, organizátorská a funkcionárska dráha. Z jeho iniciatívy sa konali rôzne súťaže pre verejnosť a hľadanie cyklistických talentov v uliciach Bratislavy aj inde.[31][32]

V roku 1953 v Bratislave uskutočnilo cyklistické kritérium okolo Hviezdoslavovho námestia, ktoré bolo súčasťou nultého ročníka Pretekov Okolo Slovenska. Podujatie vzniklo z iniciatívy bratislavských športových funkcionárov s cieľom podporiť rozvoj cyklistického športu na Slovensku a zároveň prezentovať hlavné mesto. Významnú úlohu pri organizácii podujatia zohral Herceg, ktorý sa na pretekoch zúčastnil nielen ako organizátor, ale aj ako aktívny pretekár.[chýba zdroj]

Keď sa v roku 1954 uskutočnil prvý ročník cyklistických pretekov Okolo Slovenska, bol Herceg neodmysliteľnou súčasťou vedenia a organizačného tímu, ktorý oslovoval sponzorov, určoval hlavné trasy a etapové mestá a vytyčoval trate. Za významný podiel na kvalite tratí a celkovej organizácii tohto podujatia bolo Hercegovi každoročne udelené spoločenské ocenenie od organizátorov i účastníkov pretekov. K takýmto oceneniam za prípravu a organizáciu medzinárodných pretekov Okolo Slovenska patria najmä:[23]

Rok Ocenenie
1955 Ocenenie za organizáciu a sprievod na 2. ročníku pretekov Okolo Slovenska
1960 Čestné uznanie za organizáciu 7. ročníka medzin. cykl. pretekov Okolo Slovenska
1967 Čestné uznanie za organizáciu 14. ročníka medzin. cykl. pretekov Okolo Slovenska
1970 Čestné uznanie za organizáciu medzin. cykl. pretekov Okolo Slovenska
1971 Ocenenie za organizáciu pretekov 15. ročníka Okolo Slovenska
1973 Ocenenie za organizáciu a doprovod na pretekoch Okolo Slovenska
1974 Ocenenie za organizáciu pretekov Okolo Slovenska – etapové mesto Martin
1975 Ocenenie za organizačné zabezpečenie medzin. cykl. pretekov Okolo Slovenska
1976 Ocenenie za organizačné zabezpečenie 20. ročnika Okolo Slovenska

Herceg patril medzi iniciátorov výstavby cyklistickej klopenej dráhy, resp. cyklistického štadióna na Tehelnom poli v Bratislave, ktorej realizácia prebiehala do roku 1952.[33][34] Podľa dobovej dokumentácie bola výstavba realizovaná aj prostredníctvom brigádnickej činnosti športových nadšencov a dobrovoľníkov, na čele ktorých pôsobil aj Karol Herceg. Na tejto dráhe neskôr trénovali a pretekali viacerí významní predstavitelia cyklistického športu, ako napríklad Juraj Miklušica, Dušan Škvarenina, Karol Menschy a Anton Tkáč.[chýba zdroj]

Počas svojej funkcionárskej kariéry Herceg súbežne zastával viacero funkcií: pôsobil ako sekretár Cyklistického oddielu TJ Lokomotíva Bratislava, hlavný metodik Slovenského cyklistického zväzu pri Ústrednom výbore Slovenskej telovýchovnej organizácie (ÚV STO) a tréner cyklistiky I. triedy. Ako tréner priviedol svojich zverencov k zisku osemnástich titulov majstra Slovenska. V roku 1972 bol členom československej výpravy na Letných olympijských hrách v Mníchove, kde pôsobil ako člen tímu cyklistu Antona Tkáča.[23]

Za aktívny prínos k organizácii cyklistiky a za významnú spoluprácu na medzinárodných cyklistických pretekoch a sústredeniach boli udelené Hercegovi nasledujúce ocenenia:[23]

Rok Tím Ocenenie
1960 Čestné uznanie za organizáciu 13. ročníka Pretekov mieru Praha-Varšava-Berlín
1961 Pamätná medaila za účasť a doprovod na Pretekoch mieru (Lipsko)
1966 Sprievodný tím Cyklistické Preteky Intertour (Bratislava-Viedeň-Budapešť)
Sprievodný tím Jugend Tour de Austria, organizačná spolupráca s firmou Semperit
1968 Sprievodný tím Okolo Belgicka
1969 Sprievodný tím MS v cestnej cyklistike, Brno
1972 Sprievodný tím OH Mníchov
1977 Sprievodný tím Cyklistické preteky Viedeň – Drážďany
Pamätná plaketa na spoluprácu s cyklistickým klubom ARBÖ Wien, Rakúsko

Pedagogická a publikačná činnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Pedagogická činnosť Hercega vychádzala z komplexného prístupu k športovej výkonnosti, ktorú vnímal ako interdisciplinárny súhrn viacerých oblastí, vrátane tréningu, výživy, biológie a medicíny. Tieto disciplíny aktívne študoval a aplikoval vo svojej práci. V rámci tohto prístupu sa podieľal nielen na praktickej príprave, ale aj na teoreticko-metodickom vzdelávaní nových trénerských osobností, ktoré pôsobili pri výchove mládeže v cyklistických oddieloch naprieč bývalým Česko-Slovenskom.

V roku 1963 bola pri Ústrednom výbore Slovenskej telovýchovnej organizácie zriadená Trénerská škola, v ktorej Herceg pôsobil ako vedúci školiteľ trénerov cyklistiky II. a III. triedy.[12][13] Neskôr prednášal na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave, kde zároveň konzultoval kvalifikačné záverečné práce v odbore.[14]

Herceg sa aktívne venoval publicistickej činnosti v oblasti cyklistiky. Pravidelne komentoval dianie na slovenskej cyklistickej scéne a publikoval články v odborných periodikách a dennej tlači, ako napríklad Cyklistika, Československý šport a ďalšie.[35][36][37][38][39][40][41][42][43][44]

Metodika športu a publikačná činnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Ako metodik Slovenského cyklistického zväzu vypracovával Herceg na základe svojich teoretických poznatkov, praktických skúseností a výsledkov testovania odporúčania týkajúce sa kvality a kvantity tréningových dávok. Zameriaval sa najmä na optimalizáciu tréningového zaťaženia v súlade s výkonnostnými cieľmi športovcov.

Vypracovával vzorové tréningové plány na jednotlivé časové/ročné obdobia s plánmi športovej záťaže a tvoril tematické publikácie, vrátane prvej v Československu vydanej špecializovanej príručky zameranej na tréning cyklistov,[45][46] články a seriály článkov k metodike tréningu, k tréningovej záťaži v cyklistike, k organizácii výchovy mladých talentov a k množstvu ďalších tém v cyklistike.

Za svoju prácu v oblasti telovýchovy a športu dostal Herceg mnohé československé i slovenské ocenenia, napríklad Tyršovu medailu za zásluhy o rozvoj telovýchovného hnutia v ČSSR[chýba zdroj] a iné:[23]

Rok Ocenenie
1949 Ocenenie za 15-ročnú všestrannú športovú činnosť
1952 Čestné uznanie za svedomito vykonávanú prácu v krajskej cyklistickej sekcii (Sokol)
1958 Diplom za zásluhy o organizáciu telovýchovných slávností Bratislavy
1960 Za zásluhy o celoštátnu spartakiádu
1960 Vyznamenanie 1. stupňa "Za zásluhy o rozvoj telesnej výchovy a športu"
1960 Ocenenie za zaisťovanie športových súťaží II, celoštátnej spartakiády 1960
1963 Čestné uznanie za prípravu I. čsl. Športových hier
1965 Ocenenie Za obetavú prácu pri zaisťovaní športových súťaží III. celoštátnej spartakiády (ČSTV)
1970 Vyznamenanie "Za budovanie telovýchovy" 1945-1970
1971 Titul "Vzorný tréner"
1972 Ocenenie k 40. výročiu organizovanej telovýchovy a športu v Dubnici nad Váhom 1932-1972
1973 Diplom k 90. výročiu čs. cyklistiky Za zásluhy o o rozvoj čs. cyklistiky
1973 Vyznamenanie "Za rozvoj socialistickej telesnej výchovy 1948-1973
1973 Ocenenie k 90. výročiu organizovanej cyklistiky 1883-1973 (Čs. zväz cyklistiky)
1973 Ocenenie k 90. výročiu cyklistiky v Brne
1975 Ocenenie Československého zväzu telesnej výchovy
1976 Titul "Zaslúžilý tréner"

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 ORSIGO. Karol Herceg: Celý život v pohybe (Legendy slovenskej cyklistiky) [online]. www.cyklistikaszc.sk, [cit. 2025-11-10]. Dostupné online.
  2. ↑ Cyklistika-ARCHÍV FOTO, VIDEO, ČLÁNKY [online]. [cit. 2025-11-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Bol populárny ako Sagan. Slávny Slovák vyrastal v Pekle, Rus sa napil jeho šnapsu a prehral [online]. Športweb.sk, 2025-04-05, [cit. 2025-11-11]. Dostupné online.
  4. ↑ HERCEG, Karol. Herceg, Ďordík a Ružička víťazia na Slovensku. Cyklista, roč. 53, čís. 14, s. 221.
  5. ↑ MORAVECKÝ, V. Sparťan Milan Perič vítězem závodu Bratislava-Piešťany Bratislava. Cyklista, roč. 54, čís. 16, s. 212.
  6. ↑ RED.. Ružička vyhrál Košice - Prešov a zpět. Cyklista, roč. 54, čís. 18, s. 230.
  7. ↑ R.J.. Vičan vyhral pred Hercegom. Cyklista, roč. 54, čís. 19, s. 242.
  8. ↑ BUČKA, Peter. Slovenská cyklistika pred Saganom [online]. https://www.sav.sk/, [cit. 2025-11-10]. Dostupné online.
  9. 1 2 RED.. Praha-Warszawa-Praha. Cyklista, roč. 54, čís. 7, s. 99 - 100.
  10. 1 2 Popularitu Pretekom mieru a ich hrdinom by mohol závidieť aj Sagan [online]. Športweb.sk, 2018-12-06, [cit. 2025-11-10]. Dostupné online.
  11. 1 2 SOŠV. Tour Východu, alebo pripomenutie 75 rokov cyklistických Pretekov mieru – aj prostredníctvom výstavy v SOŠM | Slovenský olympijský tím [online]. www.olympic.sk, [cit. 2025-11-10]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  12. 1 2 LUKY, J.. Noví cyklistickí tréneri. Večerník, roč. 13, čís. 75, s. 1.
  13. 1 2 RED.. Cyklisti za lavicami. Československy sport, roč. 11, čís. 73.
  14. 1 2 Súborný online katalóg UK [online]. [cit. 2025-11-10]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  15. ↑ Od piatka do nedele opäť Znievske dni cyklistiky [online]. sportnet.sme.sk, [cit. 2025-11-10]. Dostupné online.
  16. ↑ ŠTÚDIO VMB. Oživené spomienky - 20.8.2022 [online]. 2022-10-02, [cit. 2025-11-10]. Dostupné online.
  17. ↑ TELEVÍZIA TURIEC. Legendárne Slovenské Pyreneje - 60 rokov histórie a úspechov [online]. 2022-08-23, [cit. 2025-11-10]. Dostupné online.
  18. ↑ 1. Kláštorský ples je ďalším vydareným obecným podujatím [online]. Turiec Online, 2015-08-27, [cit. 2025-11-10]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  19. ↑ Obec Vrícko  » Cykloturistika [online]. old.vricko.sk, [cit. 2025-11-11]. Dostupné online.
  20. ↑ ŠTÚDIO VMB. Znievske dni cyklistiky - Memoriál Karola Hercega - Sobota 19. 8. 2017 [online]. 2017-08-24, [cit. 2025-11-10]. Dostupné online.
  21. ↑ ŠTÚDIO VMB. Memoriál Karola Hercega 33. ročník - Sobota 19.8.2023 [online]. 2023-09-21, [cit. 2025-11-10]. Dostupné online.
  22. ↑ REDAKCIA. Cyklisti z celého Slovenska, ba aj zahraničia prišli zdolávať Slovenské Pyreneje [online]. 2018-08-23, [cit. 2025-11-10]. Dostupné online.
  23. 1 2 3 4 5 6 7 Artefakty a exponáty športovej  zbierky Múzea mesta Bratislavy (MMB)
  24. ↑ SOŠV. Okrúhle jubileá (100, 90 a 50 rokov) troch top športových udalostí vo Vysokých Tatrách | Slovenský olympijský tím [online]. www.olympic.sk, [cit. 2025-11-11]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  25. ↑ HERCEG, Karol. Hor sa na Kamzík. Bratislavčania budú skákať aj večer. Večerník, 1957-01-17, roč. 2, čís. 15.
  26. ↑ HAZUCHA, Miroslav. SLOVENSKÝ BEŽECKÝ KLENOT. 100 rokov Národného behu Devín - Bratislava [online]. Slovenský atletický zväz, 2021, [cit. 2025-11-11]. Dostupné online.
  27. ↑ A.S, Petit Press. Maratón v Bratislave má už 74 rokov [online]. www.sme.sk, [cit. 2025-11-11]. Dostupné online.
  28. ↑ Ako sa rodil Národný beh Devín – Bratislava (starší ako chýrny košický maratón), ktorý 24. apríla oslávil storočnicu [online]. [cit. 2025-11-10]. Dostupné online.
  29. ↑ ĽM. Rekord zrejme neodolá. Blíži sa 37. ročník Behu Devín – Bratislava. Šport, roč. 1984, čís. 70.
  30. ↑ KLIMEŠOVÁ, E.-ŠTEFANCOVÁ, V.. Sám sebe trénerom. Bratislava : [s.n.], 2006. S. 9.
  31. ↑ HERCEG, Karol. Hľadajú sa talenty. Večerník, 1957-09-17, roč. 2, čís. 220.
  32. ↑ HERCEG, Karol. O najlepšieho stíhača. Večerník, 1957-08-16, roč. 2, čís. 193.
  33. ↑ HERCEG, Karol. Škvarenina najlepší v ovále. Večerník, 1962-07-16, roč. 7, čís. 165.
  34. ↑ RED. Cyklisti na nesprávnej dráhe. Večerník, 1962-07-19, roč. 7, čís. 168.
  35. ↑ HERCEG, Karol. Okruhové závody v Bratislave. Cyklista, roč. 53, čís. 14, s. 221.
  36. ↑ HERCEG, Karol. Radostný rozvoj slovenskej cyklistiky. Cyklistika, roč. 4, čís. 3, s. 88-93.
  37. ↑ HERCEG, Karol. Cyklistika Slovenska bilancuje. Cyklistika, roč. 17, čís. 4, s. 4-6.
  38. ↑ HERCEG, Karol. Svorada a Lokomotíva najlepší. Cyklistika, roč. 19, čís. 7, s. 7.
  39. ↑ HERCEG, Karol. Kam spěješ, silniční cyklistika?. Cyklistika, roč. 87, čís. 3, s. 2-3.
  40. ↑ HERCEG, Karol. Na prahu pretekov Okolo Slovenska. Cyklistika, roč. 88, čís. 5, s. 12-13.
  41. ↑ HERCEG, Karol. Mladá generácia napreduje. Cyklistika, roč. 91, čís. 1, s. 6.
  42. ↑ HERCEG, Karol. Prekonáme stagnáciu v ženskej cyklistike?. Československý šport, roč. 6, čís. 115.
  43. ↑ HERCEG, Karol. Slovensko – liaheň nadaných cyklistov I. Cyklistika, roč. 89, čís. 5, s. 12-13.
  44. ↑ HERCEG, Karol. Slovensko – liaheň nadaných cyklistov II. Cyklistika, roč. 89, čís. 6, s. 13.
  45. ↑ HERCEG, Karol. Cyklistika. Metodická príručka pre inštruktorov a vedúcich PO SZM. Bratislava : Šport, Slovenské telovýchovné vydavateľstvo, 1975.
  46. ↑ Ročenka slovenskej cyklistiky 1977, predseda redakčnej rady Karol Herceg. Bratislava : Výbor zväzu cyklistov SÚV ČSZTV, 1978.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Imrich_Karol_Herceg&oldid=8210530“