Imrich Moróc

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Imrich Moróc
uhorský šľachtic
Narodenie1699
Kőszeg, Maďarsko
Úmrtie1758
RodičiaFrantišek Moróc z Beketfalvy
Eva Terézia Jakusith
erb rodu Morócovcov

Barón Imrich Moróc z Beketfalvy (po maďarsky Imre Mórocz; * 1699, Kőszeg, Maďarsko – † 1758) bol uhorský šľachtic. Bol synom Františka Moróca z Beketfalvy (* 1683 – † 1706), Evy Terézie Jakusith (* odhadom medzi 1631 a 1691) a vnukom Štefana Moróca z Beketfalvy.

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Narodil sa do šľachtickej rodiny Morócovcov (maď. Mórocz) zo Žitného ostrova a svoju najväčšiu slávu prežil počas panovania Márie Terézie v období sedemročnej vojny. Imrich (maď. Imre) patril už do generácie Morócovcov, ktorá vymenila pozície v celouhorskej politike za vojenskú službu a bol jej najvýznamnejšou osobnosťou. Radí sa medzi najväčších uhorských generálov v 18. storočí (v storočí „rozumu“).[1] Bol pôvodne tajomník uhorského palatína Mikuláša Pálffiho, neskôr slúžil ako vojak, stal sa podmaršálom a majiteľom husárskeho pluku (v 18. storočí boli majiteľmi plukov len tí najvýznamnejší aristokrati). V rokoch 1747/1748 sa spomína ako jeden zo sponzorov (Moróc, Baťán a Esterházi) obnovy uhorskej kaplnky v nemeckom Aachene.[2] Do dejín sa zapísal ako jeden z veliteľov ľahkej jazdy v bitke pri Kolíne (1757), bitka, ktorá zachránila habsburskú monarchiu. Barón Imrich Moróc de Beketfalva (nem. Emmerich von Morocz, maď. Beketfalvi Mórocz Imre Báró) po smrti podmaršála Nikolausa von Beleznay (27. októbra 1754) prevzal 10. husársky pluk, stal sa jeho majiteľom a dostal pomenovanie pluk „Mórocz“. Hlavné sídlo pluku bolo v okolí Rosenbergu (dnešný Ružomberok).[3]

V máji 1757 vpadol pruský kráľ Fridrich II. do Čiech, porazil Rakúšanov pri Prahe a mesto začal obliehať. Mária Terézia vyslala maršala von Dauna v čele 60 000 mužov, aby druhé najdôležitejšie mesto ich ríše zachránil. Fridrich II. dosiahol nad Rakúšanmi už niekoľko víťazstiev a bol presvedčený, že jeho vojsko bude víťaziť i naďalej. Zaútočil bez ohľadu na početnú prevahu protivníka, avšak Rakúšania boli pripravení. K stretu došlo 18. júna 1757 pri českej obci Kolín. Imrich bol v tejto bitke menovaný za podmaršála ľahkej jazdeckej divízie „Mórocz“, ktorá bola umiestnená na pravom krídle. Veliteľom druhej divízie bol gróf Andrej Hadik. Obe divízie patrili do zoskupenia, ktorému velil generál gróf František Nádasdy, bán chorvátsky. Vrchným veliteľom celej rakúskej armády bol poľný maršál Leopold von Daun.[4]

Pluky divízie „Mórocz“[4]
  • husársky pluk „Festetic“
  • husársky pluk „Mórocz“
  • husársky pluk „Dessewffly“
  • husársky pluk „Kaiser“
  • saský pluk „Prinz Albert“
  • saský pluk „Prinz Karl“
  • saský pluk „Graf Brühl“

Rakúska armáda túto bitku vyhrala a nemalý podiel na tejto vôbec prvej porážke Fridricha II. na bojisku mali aj husárske pluky, ktoré boli nasadené v rámci dvoch jazdeckých zoskupení v celkovom počte 18 630 mužov. S dátumom víťaznej bitky pri Kolíne je spojený aj oficiálny vznik najvyššieho vojenského vyznamenania habsburskej monarchie – Vojenského radu Márie Terézie. Imrich bol po bitke povýšený z generálmajora na generálporučíka. Barón Imrich Moróc zomrel 15. januára 1758 na neznámom mieste za neznámych okolností.[1] Jeho nástupcom vo funkcii veliteľa pluku sa stal gróf Jozef Bethlen viac ako jeden rok po smrti Imricha, 21. augusta 1759.[1]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c GYALÓKAY, JENŐ. HADTÖRTÉNELMI KÖZLEMÉNYEK [online]. [Cit. 2019-12-31]. Dostupné online.
  2. POHLE, FRANK. Die Ungarische Kapelle des Aachener Münsters in der Gegenreformation [online]. [Cit. 2019-12-31]. Dostupné online.
  3. Bethlen Hussars [online]. [Cit. 2019-12-31]. Dostupné online.
  4. a b MILLAR, Simon. Kolín 1757 : první porážka Fridricha Velikého. Preklad Vojtěch Souhrada. 1. vyd. Praha : Grada, 2007. 96 s. (Válečná tažení.) ISBN 978-80-247-1888-0. S. 40.