Index podlažných plôch

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Index podlažných plôch, alebo Index podlažnej plochy (IPP) vyjadruje intenzitu využitia územia a je definovaný ako pomer hrubej podlažnej plochy (m2) k celkovej výmere konkrétneho územia, resp. parcely a vyjadruje intenzitu využitia územia.

Za hrubú podlažnú plochu sa pritom považuje pôdorysná plocha všetkých plných nadzemných podlaží stavieb vrátane konštrukcií a vnútorných otvorov, okrem podkroví. Za podkrovie sa ráta podlažie, ktoré má len strešné či vikierové okná (okrem schodišťových, ktoré môžu byť aj v obvodovom plášti) a ktoré má nad plochou min. 33% podlažnej plochy šikmý strop a jeho steny naväzujúce na šikmý strop sú max. 1,3 m vysoké. Za podzemné podlažie sa ráta také, ktoré má úroveň podlahy nižšie ako 0,8 m pod úrovňou upraveného priľahlého terénu.