Indické vzdušné sily

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Indické vzdušné sily
भारतीय वायु सेना
Bháratíja Váju Sená
Emblém indických vzdušných síl

Emblém indických vzdušných síl
KrajinaIndia India
Existencia1932 – súčasnosť
Vznik8. október 1932
Funkciaudržanie vzdušnej nadvlády, prieskum, priama letecká podpora pozemných vojsk
Veľkosť~ 1740 lietadiel
Mottoनभः स्पृशं दीप्तम्
Nabhaḥ Spr̥śaṁ Díptam
(Dotknúť sa neba so slávou)[1]
Veliteliahlavný maršál letectva Birender Singh Dhanoa
Nadradené jednotkyArmed forces logo.png Indické ozbrojené sily
Účasť
Vojnydruhá svetová vojna
prvá indicko-pakistanská vojna (1947–1948)
druhá indicko-pakistanská vojna (1965)
tretia indicko-pakistanská vojna (1971)
Kargilská vojna
Insígnie
VlajkaAir Force Ensign of India.svg
ZnakRoundel of India.svg
Znak na zvislej chvostovej plocheFin Flash of India.svg
Vojenská letka
Útočné lietadláJaguar M/S, MiG-27ML
Stíhacie lietadláMiG21Bison/MiG21MF, MiG-29UPG, Mirage 2000H/I, Su-30MKI, HAL Tédžas
Výcvikové lietadláHawk 132, HAL HJT-16 Kiran, Pilatus PC-7
Dopravné lietadláAn-32, C-17 Globemaster III, C-130J, Dornier 228, Hawker Siddeley HS 748, Il-76
Bezpilotné lietadláIAI Harpy
Bojové vrtuľníkyMi-24, Mi-35
Dopravné vrtuľníkyHAL Dhruv, Mi-8, Mi-26, SA 315, SA 316/SA 319

Indické vzdušné sily (hind. भारतीय वायु सेनाBháratíja Váju Sená) predstavujú leteckú zložku indických ozbrojených síl. Z hľadiska množstva personálu a počtu lietadiel sa jedná o štvrté najväčšie letectvo na svete. Ku koncu roka 2016 mali asi 140139 príslušníkov aktívneho personálu a 1740 lietadiel. Veliteľom je od 31. decembra 2016 hlavný maršál letectva Birender Singh Dhanoa.[2]

Kráľovské indické vzdušné sily boli oficiálne založené dňa 8. októbra 1932 ako pomocné letectvo Britského impéria. Po tom ako získala India nezávislosť a v roku 1950 vytvorila republiku, bol prívlastok "kráľovské" odstránený a zostal len názov Indické vzdušné sily.

Prvých bojov sa Kráľovské indické vzdušné sily zúčastnili ešte po boku Spojeného kráľovstva počas druhej svetovej vojny. Po získaní samostatnosti sa Indické vzdušné sily zúčastnili štyroch vojen so susedným Pakistanom a jedného konfliktu s Čínou.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Založenie indického letectva a prvé roky jeho existencie[upraviť | upraviť zdroj]

Oficiálny vznik Kráľovských indických vzdušných síl sa datuje k 8. októbru 1932, avšak prvá letka, pozostávajúca zo štyroch dvojplošníkov Westland Wapiti IIA, bola sformovaná 1. apríla 1933. O štyri a pol roka neskôr absolvovala letka A, ako bola táto jednotka nazvaná, svoje prvé ostré nasadenie. Jej úlohou bolo poskytovať vzdušnú podporu indickej armáde pri potlačení povstania kmeňov Bhittani. Medzitým, v apríli 1936, vznikla letka B a v júni 1938 aj tretia s označením „C". V tejto sile vstupovalo indické letectvo do druhej svetovej vojny.

Druhá svetová vojna[upraviť | upraviť zdroj]

Čoskoro po začatí druhej svetovej vojny získala India aj dvojplošníky Audax, ktoré v porovnaní so strojmi Wapiti lietali rýchlejšie takmer o 60 km/h. Navyše, v roku 1941 získalo indické letectvo štvormotorové dopravné lietadlá Armstrong Whitworth Atalanta, ktoré India využívala na hliadkovanie v delte Sundarbans južne od Kalkaty. Ďalším dopravným lietadlom, ktoré hliadkovalo v pobrežných oblastiach Indie bolo de Havilland DH.89 Dragon Rapide. V auguste 1941 začala India prezbrojovať niektoré letky z dvojplošníkov Wapiti na hornoplošníky Westland Lysander.

Keď vstúpilo Japonsko v decembri 1941 do druhej svetovej vojny, bola 4. letka Kráľovských indických vzdušných síl prevelená do Barmy. Išlo o zmiešanú letku, pozostávajúcu zo štyroch strojov Wapiti a dvoch Audax. Avšak už o mesiac boli štyri zo šiestich týchto lietadiel zničené počas jedného z japonských náletov. 4. letka bola nahradená treťou, ktorá bola medzitým vyzbrojená štyrmi lietadlami Blenheim I, vyradenými z RAF. Po dobu jedného mesiaca boli Blenheimy takmer jediné stroje, ktoré poskytovali vzdušné krytie lodiam, kotviacim v prístave v Rangúne. Od 1. februára boli v Barme dislokované aj indické lietadlá Lysander, ktoré spočiatku vzlietali iba na prieskumné misie. Čoskoro nato však boli vyzbrojené dvojicou 113 kg bômb a začali uskutočňovať nálety na významné japonské letecké základne v Thajsku.

V júni 1942 začalo prezbrojovanie niektorých letiek na stíhačku Hurricane IIB a o rok neskôr dosiahli v indickom letectve operačnú spôsobilosť aj americké strmhlavé bombardéry Vengeance I. Lietadlá Vengeance trpeli spočiatku častými poruchami, čo si vyžiadalo ich dočasné uzemnenie. Tieto závady sa však podarilo v krátkom čase odstrániť a dňa 15. decembra 1943 uskutočnili bombardéry prvý nálet na japonské pozemné ciele.

Dňa 3. januára 1945 boli do indického letectva zavedené jednomiestne stíhacie lietadlá Spitfire VIII. Do konca vojny vytvorila India 8 stíhacích letiek vybavených strojmi Hurricane a 2 letky vyzbrojené stíhačkami Spitfire. Hurricane tak tvoril počas vojny hlavnú silu indické letectva. Tieto lietadlá hrali významnú úlohu v ofenzíve Arakan, ktorá sa začala v decembri 1944. Počas tejto kampane stroje Hurricane prerušovali nepriateľské komunikačné linky a neustále útočili na japonské jednotky. Operácia trvala až do 3. mája 1945, kedy sa podarilo dobiť Rangún.

Povojnové obdobie a prvé roky nezávislosti[upraviť | upraviť zdroj]

Koncom roku 1945 začalo prezbrojovanie letiek so strojmi Hurricane na rýchlejšie Spitfire, pričom celý tento proces bol ukončený do polovice roku 1946. Ku koncu roka 1946 vzniklo aj prvé dopravné krídlo, ktoré bolo vybavené americkými dvojmotorovými lietadlami C-47. Na jeseň 1946 sa India rozhodla prezbrojiť niektoré letky stíhačkami Tempest. Do leta 1947 sa indickému letectvu podarilo vybaviť 7 letiek výkonnejšími stíhačkami Tempest, z ktorých však 2 letky pripadli novovznikajúcim Kráľovským pakistanským vzdušným silám. Indické vzdušné sily založili aj jednu letku prieskumných lietadiel, pozostávajúcu zo strojov Auster AOP.

Keď došlo auguste 1947 k oddeleniu Pakistanu, vzťahy medzi oboma národmi sa vyhrotili, čo prerástlo v ozbrojený konflikt. Prvé strety pozemných jednotiek na indicko-pakistanskej hranici sa uskutočnili už koncom októbra 1947. Do bojov zasiahli aj indické stíhačky Spitfire, ktoré ostreľovali pakistanských vojakov. V bitke o Shalateng hrali rozhodujúcu úlohu zase stíhacie lietadlá Tempest, ktoré zastavili postup povstalcov. Boje pokračovali nasledujúcich 15 mesiacov, pričom vo veľkej miere sa do nich zapájalo aj indické letectvo.

Chýbajúcou zložkou indického letectva bola kategória ťažkých bombardérov, preto vláda uzavrela so spoločnosťou HAL zmluvu na rekonštrukciu bývalých amerických lietadiel B-24 Liberator. V novembri 1948 bolo repasovaných prvých šesť B-24, ktoré sformovali prvú letku. Hoci išlo o veľký kvalitatívny posun indického letectva, tak rozhodne nebol tou najvýznamnejšou udalosťou roku 1948. Dňa 4. novembra totiž India získala prvé tri prúdové stíhačky de Havilland Vampire, ktorých nakúpila v priebehu nasledujúcich rokov viac ako 400 kusov. India sa tak stala v Ázii prvou krajinou, ktorá zaviedla prúdové stíhacie lietadlá.

Aby India v pri nákupe leteckej techniky diverzifikovala dodávateľské zdroje, obrátila sa na francúzsku spoločnosť Dassault. V roku 1953 začína táto firma dodávať indickému letectvu stíhacie bombardéry Ouragan, ktoré sú vôbec prvými prúdovými bojovými lietadlami francúzskej proveniencie. Od roku 1957 boli tieto stroje nahrádzané ďalším lietadlom od spoločnosti Dassault - Mystère IVA. Koncom 50. rokov 20. storočia začína India zavádzať do služby britské stíhacie lietadlá druhej generácie Hawker Hunter. K nim pribudli ďalšie dva stroje britskej proveniencie - prúdový bombardér English Electric Canberra a ľahká stíhačka Folland Gnat.

Začiatkom 60. rokov 20. storočia dochádzalo k čoraz častejším zrážkam s čínskymi jednotkami na čínsko-indickej hranici, čo odhalilo potrebu vyšších transportných kapacít. V tej dobe disponovalo indické letectvo len tromi transportnými letkami C-47 a dvomi novými letkami C- 119G. Preto boli v Sovietskom zväze objednané turbovrtuľové dopravné lietadlá – 24 dvojmotorových Iliušin Il-14 a 8 štvormotorových Antonov An-12B. Spolu s nimi objednala India aj 10 sovietskych výsadkových a transportných vrtuľníkov Mil Mi-4, ktoré bolo možné prevádzkovať i vo veľkých nadmorských výškach. Počet vrtuľníkov Mi-4 sa priebehu nasledujúcich rokoch zvýšil až na 120 kusov. Hoci obstaranie týchto dopravných lietadiel a helikoptér významne zvýšilo spôsobilosti indického letectva, tak najvýznamnejším rozhodnutím v tomto období sa stal následný nákup stíhacích lietadiel MiG-21.

Druhá indicko-pakistanská vojna (1965)[upraviť | upraviť zdroj]

V prvej polovici 60. rokov 20. storočia sa napätie medzi Indiou a Pakistanom stupňovalo, až vyvrcholilo 1. septembra 1965 do masívneho vpádu pakistanských jednotiek do indickej oblasti Chamba. Prekvapivým útokom sa podarilo prečísliť indické pozemné jednotky, ktoré museli požiadať o leteckú podporu.

Indické letectvo otvorilo letecký útok 12 stíhačkami Vampire Mk 52, ktoré vzlietli v troch formáciách. V druhej vlne boli vyslané 4 stíhacie bombardéry Mystère IV. Keď dorazili stíhačky Vampire do bojovej oblasti, naskytol sa ich pilotom pohľad na územie, posiate pakistanskými tankami Patton M47 a M48. Všetky tanky boli rozmiestnené v otvorenej krajine bez kamufláže. Jediné, čo bolo potrebné urobiť, bolo vybrať si jeden z nich, pustiť sa do strmhlavého letu pod správnym uhlom a vypáliť salvu neriadených rakiet. Po náletoch sa všetky stroje začali vracať naspäť na záklladňu, avšak štyri z nich boli zostrelené pakistanskými F-86 Sabre.

Na základe skúseností z prvého dňa boli stroje Vampire stiahnuté z bojov a nahradené stíhačkami Gnat. Lietadlá Mystère IV boli upravené tak, aby mohli vykonávať prieskumné operácie nad bojovou oblasťou. V čistej konfigurácii mohli uskutočňovať prelety vo vysokých rýchlostiach (až 1 111 km), kedy sa nemohli pakistanské stíhačky Sabre dostať do streleckej pozície.[3] Ľahké stíhačky Gnat sa ukázali byť rovnocenným protivníkom F-86 Sabre. Napriek tomu, že boli vyzbrojené len kanónmi (Sabre mali už strely AIM-9B Sidewinder), podarilo sa im niekoľko pakistanských F-86 zostreliť. Na základe týchto úspechov si Gnat okamžite vyslúžil prezývku "Sabre Slayer" (Zabijak Sabreov).

V nasledujúcich dňoch uskutočnili lietadlá Canberra 200 nočných misií, zameraných na bombardovanie pakistanských základní Sargodha a Chaklala, ale aj na vybojovanie vzdušnej prevahy. Okrem toho uskutočnili ešte nálety na základne Akwal, Peshawar, Kohat, ChakJhumra a Risalwala. Brilantné výkony podávali aj piloti stíhačiek Hawker Hunter, ktorí zviedli niekoľko vzdušných súbojov s pakistanskými F-86 Sabre. Zároveň poskytovali pozemným jednotkám blízku palebnú podporu. Primárne sa však pri útokoch na pozemné ciele používali stíhacie bombardéry Mystère IV, ktorých 55 mm rakety boli proti obrneným vozidlám najúčinnejšie.

Keď sa v septembri 1965 začala vojna s Pakistanom, indické MiGy-21 ešte nedosiahli ani len počiatočné operačné spôsobilosti, a preto neboli do bojov vôbec nasadené. Na základe skúseností z tohto konfliktu začala India vyraďovať zastarané stroje Vampire Mk 52 a nahrádzať ich novšími verziami sovietskych stíhačiek - MiG-21FL.[4]

Lietadlový park[upraviť | upraviť zdroj]

Lietadlo Fotografia Krajina pôvodu Úloha Verzia V službe[5] Poznámky
Stíhacie lietadlá
Mikojan-Gurevič MiG-21 Mig21atkalai.jpg Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko
záchytné stíhacie lietadlo MiG21Bison
MiG21MF
245
Mikojan-Gurevič MiG-29 Mikoyan-Gurevich MiG-29UPG Fulcrum, India - Air Force JP7677166.jpg Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko
viacúčelové stíhacie lietadlo MiG-29UPG 66
Dassault Mirage 2000 Indian Air Force Dassault Mirage 2000.JPG Francúzsko Francúzsko viacúčelové stíhacie lietadlo Mirage 2000H
Mirage 2000I
45
Suchoj Su-30 Sukhoi Su-30MKI-3 'SB 167' (20443086186).jpg Rusko Rusko viacúčelové stíhacie lietadlo Su-30MKI 199[6]
HAL Tédžas HAL Tejas.jpg India India viacúčelové stíhacie lietadlo 9 India objednala celkovo 40 lietadiel vo verzii Mark I a 83 vo verzii Mark IA.[7]
Bojové lietadlá
SEPECAT Jaguar IAF Jaguar.jpg Spojené kráľovstvo Spojené kráľovstvo
Francúzsko Francúzsko
bojové lietadlo Jaguar M
Jaguar S
130[5] K júlu 2018 bolo 6 lietadiel Jaguar zmodernizovaných na úroveň DARIN-III. Vrámci tejto modernizácie lietadlá získali nový radar EL/M-2052, dva nové viacúčelové displeje, navigačný systém, systém elektronického boja, protirádiolokačné rakety AGM-88 HARM a navádzané kazetové bomby CBU-105. Takýmto vylepšením má prejsť 60 lietadiel.[8]
Mikojan-Gurevič MiG-27 MiG-27 from No.18 Squad, Kalaikunda.jpg Sovietsky zväz ZSSR bojové lietadlo
stíhací bombardér
MiG-27ML 84
Lietadlá špeciálneho určenia
Gulfstream G100 Gulfstream Aerospace G-V Gulfstream V AN1511205.jpg Izrael Izrael prieskumné lietadlo 2
Bombardier Global Express Bombardier Global 5000.jpg Kanada Kanada lietadlo pre elektronický prieskum Global 5000 2
Beriev A-50 Beriev A-50EI Mainstay2009.jpg Rusko Rusko lietadlo včasnej výstrahy a riadenia 3 ešte 2 sú objednané
Tankovacie lietadlá
Iliušin Il-78 Ilyushin Il-78MKI (RK-3452).jpg Sovietsky zväz ZSSR tankovacie lietadlo 7
Dopravné lietadlá
Antonov An-32 An32roh.JPG Sovietsky zväz ZSSR taktické dopravné lietadlo An-32
An-32RE
104
Boeing C-17 USA USA strategické dopravné lietadlo C-17 Globemaster III 10
Lockheed Martin C-130J Lockheed C-130J-30 'KC-3801'.jpg USA USA strategické dopravné lietadlo C-130J Super Hercules 5
Dornier 228 Dornier Do-228-201, India - Air Force JP6508023.jpg Nemecko Nemecko taktické dopravné lietadlo 40
Hawker Siddeley HS 748 Hindustan Aeronautics HAL-748, India - Air Force JP7542071.jpg Spojené kráľovstvo Spojené kráľovstvo taktické dopravné lietadlo 57
Iliušin Il-76 Ilyushin IL-76MD, India - Air Force JP6970381.jpg Sovietsky zväz ZSSR strategické dopravné lietadlo Il-76MD 15
Vrtuľníky
HAL Dhruv Indian air force dhruv helicopter j4042 arp.jpg India India viacúčelový vrtuľník 62
Mil Mi-8
Mil Mi-17
Indian Air Force Mil Mi-17-IV SDS-1.jpg Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko
dopravný vrtuľník Mi-8
Mi-17V5
259
Mil Mi-24
Mil Mi-35
Indian Air Force Mil Mi-35 Lofting-1.jpg Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko
bojový vrtuľník 16
Mil Mi-26 MAKS Airshow 2013 (Ramenskoye Airport, Russia) (522-03).jpg Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko
dopravný vrtuľník 3
Aérospatiale SA 315B Lama Cheetah produced by HAL.jpg Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko
dopravný vrtuľník 15
Aérospatiale Alouette III Z395 Aerospatiale Alouette III Indian Air Force (8448378722).jpg Francúzsko Francúzsko
India India
ľahký viacúčelový vrtuľník SA 316
SA 319
77
Cvičné lietadlá
Hawk 132 British Aerospace Hawk 132 India Air Force ZK130 (2949445028).jpg Spojené kráľovstvo Spojené kráľovstvo cvičné lietadlo pre pokračovací výcvik 90
HAL HJT-16 Kiran HAL Kiran Aero India-2007.jpg India India cvičné lietadlo pre pokračovací výcvik Kiran Mk I
Kiran Mk IA
Kiran Mk II
81
SEPECAT Jaguar Sepecat Jaguar T2B, India - Air Force AN2239205.jpg Spojené kráľovstvo Spojené kráľovstvo
Francúzsko Francúzsko
cvičná verzia bojového lietadla Jaguar T 30
Dassault Mirage 2000 Indian Air Force Dassault Mirage 2000.JPG Francúzsko Francúzsko cvičná verzia stíhacieho lietadla Mirage 2000TH/TI 12
Pilatus PC-7 Pilatus PC-7 Mk II of Indian Air Force en route to Dundigal AFA, Hyderabad.PNG Švajčiarsko Švajčiarsko lietadlo pre základný výcvik PC-7 Mk II 75
Bezpilotné lietadlá
IAI Harpy Paris Air Show 2007-06-24 n25.jpg Izrael Izrael bezpilotné lietadlo Harpy 2 10

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. The IAF Motto
  2. Air Marshal Birender Singh Dhanoa to be the next IAF chief
  3. Tank Busting In The Chamb
  4. HISTORY OF IAF
  5. a b World Air Forces 2017 16. január 2017 Flightglobal.com
  6. IAF confirms both Su-30 MKI pilots died in crash
  7. Tédžas už vie tankovať počas letu
  8. Nová modernizácia indických Jaguarov

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]