Preskočiť na obsah

Indoiránske jazyky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Indoiránske jazyky (iné názvy: árijské jazyky v užšom zmysle[1][2][3], árske jazyky[4] v užšom zmysle, zriedkavo: indoárijské jazyky[5] v širšom zmysle) sú najvýchodnejšia vetva indoeurópskej jazykovej rodiny. Etniká hovoriace indoiránskymi jazykmi sa nazývajú Indoiránci (alebo Árijci/Árjovia v užšom zmysle).

Indoiránskymi jazykmi sa hovorí primárne od Iránu po Indiu a v okolitých štátoch, t. j. presnejšie: vo východnom Turecku, severnej Sýrii, severovýchodnom Iraku, v Kaukazsku, Iráne, v malej časti Turkménska a Uzbekistanu, v Tadžikistane, v malej časti Číny, v Afganistane, Pakistane, severnej Indii, v Nepále, Bangladéši, časti Bhutánu, na Srí Lanke a na Maldivách. Rómčinou sa hovorí aj napríklad v Európe.[6]

Vznik

[upraviť | upraviť zdroj]

Indoiránske jazyky sa vyvinuli zo spoločného starého indoiránskeho jazyka (praindoiránčina/praárijčina) alebo z nárečového kontinua. Pôvodným sídlom ich najstarších používateľov, nazývaných Árijci (Árjovia), bolo možno územie dnes známe ako Turkestan, t. j. oblasť severne od súčasného Afganistanu.[7]

Delenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Problém v členení indoiránskych jazykov predstavujú dardské jazyky. Keďže zrejme nejde o pravé (teda genetické) zoskupenie, klasifikujú sa rôzne. Predovšetkým sa od nich veľmi často oddeľujú núristanské jazyky (=káfirské jazyky, západodardské jazyky) a aj tie sa zadeľujú rôzne.

Základné delenia indoiránskych jazykov sú tieto:

Delenie 1 (dnes najbežnejšie delenie):[8][9][10][11][12][13][14]


Delenie 2:[15][16]

  • iránske jazyky
  • indoárijské jazyky (vrátane dardských jazykov zahŕňajúcich aj núristanské jazyky, pričom tieto dardské jazyky sú niekedy uvedené nie ako jeden celok, ale rozdelené na dve samostatné skupiny - dardské jazyky a núristanské jazyky)

Variantom tohto delenia 2 je systém, v ktorom sú iránske jazyky a indoárijské jazyky uvedené ako samostatné vetvy nezdružené do jednej skupiny, t. j. skupina indoiránske jazyky ako celok v takom systéme neexistuje.[17]


Delenie 3:[18][19][14]


Delenie 4:[14][13][20][2]


Pre delenie 1 a delenie 4 platí, že občas sa iránske jazyky a núristanské jazyky uvádzajú združené do nadradenej skupiny nazvanej indo-núristanské jazyky.[14] Alternatívne sa občas iránske a indoárijské jazyky (vrátane dardských jazykov bez núristanských jazykov) uvádzajú združené do nadradenej skupiny nazvanej indoiránske jazyky v užšom zmysle (indoiránske jazyky vrátane núristanských jazykov sa potom označujú názvom árijské jazyky).[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ ARYANS [online]. iranicaonline.org, 2024-10-20, [cit. 2025-11-13]. Dostupné online.
  2. 1 2 3 Арийские языки [online]. bigenc.ru, 22 июля 2022 г. в 11:04 (GMT+3)., [cit. 2025-11-14]. Dostupné online. ,
  3. ↑ indoeurópske jazyky. Slovenský náučný slovník II 1932. S. 177
  4. ↑ STANISLAV, J. Starosloviensky jazyk, Veľká Morava a Panónia Kultúrny jazyk a písomníctvo Konštantín Filozof, Metod a Kliment sloviensky Fonetika. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1978, S. 325
  5. ↑ Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch (2. zväzok , M - Ž). [s.l.] : Agentúra Cesty, 2006. 775 s. ISBN 978-80-969159-4-1. S. 716, 718.
  6. ↑ Encyclopædia Britannica [online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2025-11-14]. Dostupné online.
  7. ↑ indoiránske jazyky. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 2013, [cit. 2025-11-14]. Dostupné online.
  8. ↑ BLAŹEK, V. Indo-iránské jazyky. archivovaná verzia z roku 2016
  9. ↑ Klassifikation aller Sprachen der Welt - Prof. Dr. Ernst Kausen [online]. homepages.thm.de, [cit. 2025-11-14]. Dostupné online.
  10. ↑ Eberhard, David M., Gary F. Simons, and Charles D. Fennig (eds.). 2025. Ethnologue: Languages of the World. Twenty-eighth edition. Dallas, Texas: SIL International. Online version:
  11. ↑ GLÜCK, Helmut. Metzler Lexikon Sprache. [s.l.] : Springer, 2016. 782 s. Dostupné online. ISBN 978-3-476-00088-0. S. 274.
  12. ↑ Glottolog 5.2 - Indo-Aryan [online]. glottolog.org, [cit. 2025-11-14]. Dostupné online.
  13. 1 2 BLENCH, R. Re-evaluating the linguistic prehistory of South Asia. 2008S. 165 S. 189
  14. 1 2 3 4 Hegedűs, Irén & Blazek, Vaclav. (2012). On the position of Nuristani within Indo-Iranian.
  15. ↑ Characteristics of Iranian and Indo-Aryan. In: CARDONA, George. Encyclopædia Britannica [online]. Encyclopædia Britannica, 1998-10-19, [cit. 2025-11-13]. Dostupné online.
  16. ↑ Lewis, M. Paul, Gary F. Simons, and Charles D. Fennig (eds.). 2016. Ethnologue: Languages of the World, Nineteenth edition. Dallas, Texas: SIL International.
  17. ↑ klasifikační přehled jazyků světa. Malá československá encyklopedie III. 1986. S. 174
  18. ↑ KRUPA, Viktor; GENZOR, Jozef. Jazyky sveta v priestore a čase. 2. dopl. a preprac. vyd. Bratislava : Veda, 1996. 356 s. ISBN 80-224-0459-4. S. 46, 63.
  19. ↑ indoiránske jazyky. Encyclopaedia Beliana 7. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV, 2013. 682 s. ISBN 978-80-970350-1-3. S. 56.
  20. ↑ индоира́нские языки́. ЯРЦЕВА, Виктория Николаевна; АРУТЮНОВА, Нина Давидовна. Языкознание (большой энциклопедический словарь). [s.l.] : Большая Российская энциклопедия, 1998. 682 s. Dostupné online. ISBN 978-5-85270-307-1.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Indoiránske_jazyky&oldid=8120487“