Informačná gramotnosť

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Informačná gramotnosť (angl. information literacy) predstavuje kompetenciu primeranej interakcie jednotlivca s informáciou so zámerom rozpoznať informačnú potrebu a potrebnú informáciu vyhľadať, vyhodnotiť a efektívne využiť.[1] Podľa uvedenej definície z dielne Americkej asociácie knižníc (ALA) má byť informačne gramotný jednotlivec schopný vymedziť rozsah svojej informačnej potreby, efektívne vyhľadať potrebné informácie, kriticky vyhodnotiť zdroje a informácie v nich obsiahnuté, integrovať (zakomponovať) vybrané informácie do svojej vedomostnej bázy, efektívne využiť informácie na dosiahnutie špecifického účelu, porozumieť ekonomickým, právnym a sociálnym aspektom informácií a využívať ich eticky a legálne.[2]

Informačná gramotnosť je kľúčovým determinantom života v informačnej spoločnosti, v ktorej tvorba, šírenie, spracovanie a využívanie informácií sú z kvantitatívneho i kvalitatívneho hľadiska rozhodujúcimi aktivitami pre sociálny, ekonomický, politický a kultúrny život.[3] Zásadným spôsobom zasahuje do vzdelávania a neskôr aj do profesionálneho a osobného života každého človeka. Predstavuje schopnosť porozumieť a využívať informácie získané v rozmanitých formátoch zo širokého spektra zdrojov tak, ako sú prezentované prostredníctvom moderných technológií i klasických tlačených dokumentov.[4] Informačná gramotnosť neznamená len – ako sa mnohí mylne domnievajú – schopnosť pracovať s počítačom či využívať knižnicu. V skutočnosti zahŕňa schopnosti orientovať sa v najrôznejších informačných zdrojoch, vedieť formulovať informačnú potrebu a konkrétnu informačnú požiadavku, vedieť vyhľadať zodpovedajúce informácie, vyhodnotiť ich a použiť na riešenie danej situácie, správne a eticky ich využívať, efektívne pretvárať s minimálnym rizikom plagiátorstva. Na druhej strane informačná gramotnosť predstavuje i schopnosť odolávať nepriaznivým vplyvom a tlakom informačného prostredia. Podľa základného princípu celoživotného vzdelávania je nevyhnutnou kľúčovou kvalifikáciou a predpokladom aktívnej účasti na vedomostnej spoločnosti. Postindustriálna, informačná či znalostná spoločnosť so sebou prináša viacero problematických aspektov, súvisiacich na jednej strane s nárastom poznania a na strane druhej s technologickými vymoženosťami, ktorým musia čeliť jej občania každého veku, a práve informačná gramotnosť pomáha jednotlivcovi úspešne im odolávať a zvládať ich. Sú nimi napríklad nekontrolovateľná informačná a publikačná explózia a s ňou súvisiace informačné preťaženie spoločnosti a jednotlivcov, informačný smog a problém posudzovania pravdivosti a kvality informácií, ďalej plagiátorstvo a rôzne patologické formy správania sa v informačnom prostredí a digitálnom priestore, problematika informačnej bezpečnosti, informačnej stratifikácie a informačnej chudoby, rozdiely medzi „digitálnymi prisťahovalcami“ a „digitálnymi domorodcami“, či medializované a emocionálne preťažené detstvo.[5]

Koncept informačnej gramotnosti úzko súvisí s problematikou čitateľskej gramotnosti, mediálnej gramotnosti, digitálnej gramotnosti, IKT gramotnosti, kritickej gramotnosti (resp. kritického myslenia) a mnohými ďalšími typmi gramotností, ako aj s problematikou informačného správania človeka. Kompetencie informačnej gramotnosti nazývame aj informačnými kompetenciami, ktoré sa prejavujú v rovine kognitívnej, afektívnej, meta-kognitívnej, psychomotorickej i socio-kultúrnej. Z hľadiska psychologickej štruktúry osobnosti predstavujú informačné kompetencie komplex:

  • vedomostí;
  • schopnosti kognitívneho a non-kognitívneho charakteru;
  • zručností;
  • motivácií;
  • hodnôt a postojov k prijímaniu, využívaniu a tvorbe informácií, k informačnému a mediálnemu prostrediu;
  • etiky a sociálnej zodpovednosti v informačnom prostredí;
  • preferencií a informačných záujmov (záujmy vzťahujúce sa na informácie, informačné zdroje, médiá a mediálne obsahy a pod.);
  • návykov práce s informáciami vrátane informačnej hygieny; osvojených metód a techník práce s informáciami.[5]

Cielené formovanie kompetencií informačnej gramotnosti jednotlivca označujeme informačným vzdelávaním (resp. informačnou výchovou), v rámci ktorého sa uplatňujú v zahraničí najmä metódy problémovo a bádateľsky orientovaného vzdelávania a iné. Problematikou informačnej gramotnosti sa zaoberá na teoretickej úrovni rovnomenná disciplína knižničnej a informačnej vedy, v praktickej rovine je zabezpečovanie informačného vzdelávania najmä doménou školských, akademických i verejných knižníc; ideálnou je v preto spolupráca jednotlivých typov knižníc so školou (pedagógmi).[5] Okrem edukačného kontextu je problematika informačnej gramotnosti najvýraznejšie riešená v kontexte pracovného prostredia, zdravia/zdravotníckych informácií a voľnočasových aktivít, popri knižničnej a informačnej vede úzko súvisí najmä s pedagogikou, informatikou a ďalšími odbormi.[6]

Ďalšie definície informačnej gramotnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Popri najznámejšej definícii z dielne ALA existujú mnoho ďalších, napríklad podľa Billa Johnstona a Sheily Webberovej informačná gramotnosť predstavuje adaptáciu vhodného informačného správania za účelom naplnenia informačnej potreby prostredníctvom akéhokoľvek kanála či média, vedúcu k múdremu a etickému využitiu informácií v spoločnosti. Medzinárodná federácia knižničných asociácií a knižničných inštitúcií (IFLA) v Alexandrijskej proklamácii o informačnej gramotnosti zdôrazňuje interpretačné kompetencie, kompetencie kritického myslenia a socio-kultúrny kontext konceptu. Vo vyhlásení sa konštatuje, že informačná gramotnosť umožňuje všetkým ľuďom vo všetkých oblastiach života hľadať, hodnotiť, využívať a vytvárať informácie s cieľom efektívne dosiahnuť osobné, sociálne, profesijné a vzdelávacie ciele [...] a ako taká podporuje sociálnu inklúziu všetkých národov. Kritické myslenie spolu so schopnosťou vykonávať vyvážené úsudky o vyhľadaných a využívaných informáciách zaradil do svojej definície Britský Inštitút knižničných a informačných profesionálov (CILIP). Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru – UNESCO – zas prostredníctvom Pražskej deklarácie považuje informačnú gramotnosť za jednu z podmienok pre efektívnu participáciu v informačnej spoločnosti a zároveň ju zaraďuje k základným ľudským právam na celoživotné vzdelávanie. Vyzdvihuje, že informačná gramotnosť sa nevzťahuje na žiaden konkrétny formát nosiča, komunikačný kanál či informačno-komunikačnú technológiu.[5]

Dôležitou je aj definícia Christiny Doyleovej, ktorá informačnú gramotnosť vymedzuje ako súbor kompetencií:

  • byť si vedomý, že len presná a úplná informácia je základom pre inteligentné rozhodnutia,
  • rozpoznať informačnú potrebu,
  • formulovať informačnú požiadavku,
  • identifikovať a lokalizovať potenciálne vhodné informačné zdroje,
  • zvoliť vhodnú vyhľadávaciu stratégiu,
  • získať prístup k informáciám obsiahnutých v týchto zdrojoch,
  • hodnotiť kvalitu získaných informácií,
  • organizovať ich,
  • integrovať ich do existujúcej vedomostnej bázy,
  • využívať informácie kriticky k riešeniu problémov.[7]

Jeremy J. Shapiro a Shelley K. Hughesová informačnú gramotnosť metaforicky nazývajú „liberálnym umením“ so širokým poľom záberu – podľa autorov siaha „od znalosti používania počítačov a prístupu k informačným zdrojom až po kritické reflexie o povahe samotných informácií, ich technickej infraštruktúre a ich spoločenských, kultúrnych, ba dokonca filozofických súvislostiach a dopadoch“. V ich definícii môžeme explicitne identifikovať sémanticko-pragmatívnu, technologickú a spoločensko-etickú rovinu informačnej gramotnosti.[5]

V zmysle prístupu D. G. Dornera a G. E. Gormana informačná gramotnosť zahŕňa kompetencie:

  • byť si vedomý toho, prečo, ako a kým sú informácie vytvorené, oznamované, komunikované a kontrolované a ako to prispieva k budovaniu a konštruovaniu znalostí;
  • porozumieť tomu, kde informácie využiť na zlepšenie svojho každodenného života;
  • vedieť, ako a kde informácie aplikovať v rámci saturácie potrieb v súvislosti s konkrétnou situáciou, a to v práci alebo v škole;
  • vedieť, ako vyhľadávať informácie a kriticky hodnotiť ich význam, adekvátnosť a relevanciu vo vzťahu ku kontextu;
  • chápať a ovládať integráciu informácií do osobnej poznatkovej bázy v rámci konštruovania znalostí, ktoré zvyšujú schopnosť zlepšovať každodenný život alebo umožňujú riešiť potreby v súvislosti s rozličnými konkrétnymi situáciami.[3][8]

Modely informačnej gramotnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Model ako výsledok procesov abstrakcie a idealizácie predstavuje zjednodušujúcu reprezentáciu skúmaného cieľového systému, slúžiacu na jeho skúmanie a vysvetlenie jeho podstaty.[9] Má charakter projekcie a ako taký nikdy nedosahuje absolútnu zhodu s originálom po všetkých stránkach. Ako synteticky vytvorený reprezentant jedného, prípadne celej skupiny objektov či procesov, zahrňujúci všetky dôležité informácie o ňom (o nich), je priblížením skutočnosti – v tomto prípade informačnej gramotnosti. V kontexte informačného priestoru hovoríme o modeloch informačnej gramotnosti, ktoré sú východiskom následného koncipovania, projektovania, modelovania (prípadne overovania) východísk informačnej výchovy a vzdelávania, intencionálne zameraných na dosiahnutie modelom stanovených prvkov, resp. kvalít, vyjadrených v sume požadovaných informačných kompetencií a ich úrovne. Základným cieľom modelov informačnej gramotnosti je teda skúmať, pochopiť a popísať informačnú gramotnosť ako jav, analyzovať jej štruktúru, hlavné prvky a ich vzťahy, napodobniť a simulovať informačné kvality – kompetencie v kontexte informačného správania jednotlivca. V tomto zmysle rozlišujeme dve základné skupiny modelov:

  • operačné modely – procesuálne (štádiové) a kompetenčne orientované štádiové modely informačných operácií, normatívno-diachronického charakteru, ktoré sa uplatňujú v praxi informačného vzdelávania (napr. Big 6, Guided Inquiry Design Process a i.);
  • konceptuálne modely – deskriptívne holistické modely synchronického charakteru, rozvíjajúce teóriu informačnej gramotnosti (napr. The Seven Faces of Information Literacy, Information Literacy Landscape a i.).[5]

Štandardy informačnej gramotnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pod pojmom štandard rozumieme „požadovanú alebo záväznú charakteristiku kvantitatívnych alebo kvalitatívnych vlastností určitého objektu alebo javu“.[10] Vzdelávacie štandardy (alebo kompetenčne orientované kurikulá) informačnej gramotnosti predstavujú kategorizovaný súpis kompetencií vo vzťahu k stanovenému obsahu vzdelávania, určený pre konkrétny vyučovací predmet alebo vzdelávaciu oblasť na zvolenej úrovni vzdelávania. Plnia normatívnu funkciu, definujú ciele informačného vzdelávania, predstavujú základný nástroj zabezpečovania kvality vzdelávania a prirodzene sa členia na obsahové a výkonové štandardy. Obsahová časť vzdelávacieho štandardu, pokrývajúc obsah vyučovacieho predmetu (alebo vzdelávacej oblasti, v našom prípade informačnej výchovy), kategorizuje jeho tematické oblasti. Každej zo stanovených tematických oblastí prináležia konkrétne kompetencie určené výkonovou časťou štandardu. V prípade informačného vzdelávania sú predmetom obsahového štandardu rôzne atribúty informačnej gramotnosti alebo štádiá informačného procesu, ktorých požadované kompetencie sú špecifikované výkonovým štandardom. Obsahovú i výkonovú časť vzdelávacieho štandardu preto môžeme prirovnať k dvom stranám tej istej mince, integrovaných do spoločného celku. Na poli informačného vzdelávania je v oblasti vydávania štandardov najplodnejšou inštitúciou Americká asociácia knižníc (americké štandardy ACRL a AASL), známymi sú tiež austrálsko-novozélandské štandardy CAUL/ANZIL, britské a severoírske štandardy SCONUL, ANCIL, švajčiarske a nemecké národné štandardy, štandardy IFLA, FOSIL a mnohé iné.[5]

Informačná fluencia[upraviť | upraviť zdroj]

S problematikou informačnej gramotnosti úzko súvisí aj otázka konceptu informačnej fluencie (angl. information fluency), ktorý prof. David Bawden definuje ako „schopnosť porozumieť a prispôsobiť sa meniacemu informačnému prostrediu“.[11] V ďalšej definícii je informačná fluencia podrobnejšie špecifikovaná ako „schopnosť kriticky zhodnotiť informácie z rozličných formátov (napríklad tlačeného, online a pod.) a aplikovať zručnosti informačnej gramotnosti, počítačovej gramotnosti a kritického myslenia na vyriešenie akéhokoľvek informačného problému.[1] Môžeme ju preto považovať za najvyššiu požiadavku informačnej gramotnosti a víziu či métu informačného vzdelávania.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b ALA Glossary of Library and Information Science. 4. vyd. Chicago : American Library Association, 2013. (Fourth edition.) Dostupné online. ISBN 978-0-8389-9655-3. S. 135.
  2. ALA. Presidential Committee on Information Literacy: Final Report [online]. Association of College & Research Libraries (ACRL), 1989, [cit. 2022-03-31]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. a b c HRDINÁKOVÁ, Ľudmila. Informačná gramotnosť ako kľúčová kompetencia pre 21. storočie. Bratislava : Stimul, 2011-01-02. DOI: 10.5281/zenodo.3610329. Dostupné online. ISBN 978-80-8127-037-6. DOI:10.5281/zenodo.3610329
  4. ŠUŠOL, Jaroslav. Dimenzie informačnej gramotnosti v ére digitálneho prístupu k informáciám [online]. ITlib: Informačné technológie a knižnice (CVTI SR), 2020, [cit. 2022-03-31]. Dostupné online.
  5. a b c d e f g HRDINÁKOVÁ, Ľudmila; FÁZIK, Jakub. Informačná gramotnosť a informačné vzdelávanie. Bratislava : Slovenská pedagogická knižnica, 2021. DOI: 10.5281/zenodo.6004432. Dostupné online. ISBN 978-80-974036-2-1. DOI:10.5281/zenodo.6004432
  6. WHITWORTH, Andrew. Radical information literacy : reclaiming the political heart of the IL movement. Oxford : [s.n.], 2014. Dostupné online. ISBN 978-1-78063-429-6.
  7. DOYLE, Christina S.. Information Literacy in an Information Society: A Concept for the Information Age. Syracuse, NY : Information Resources Publications, 4-194 Center for Science and Technology, Syracuse University, 1994. Dostupné online. ISBN 978-0-937597-38-5. (po anglicky)
  8. DORNER, Daniel G.; GORMAN, G. E.. Contextual Factors Affecting Learning in Laos and the Implications for Information Literacy Education. Information Research: An International Electronic Journal, 2011-06, roč. 16, čís. 2. Dostupné online [cit. 2022-05-06]. ISSN 1368-1613. (po anglicky)
  9. BIELIK, Lukáš. Slovník metodologických pojmov [online]. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2016, [cit. 2022-03-31]. S. 92. ISBN 978-80-223-4276-6. Dostupné online.
  10. TUREK, Ivan. Didaktika. 2. preprac. vyd. Bratislava : Iura Edition, 2010. ISBN 978-80-8078-322-8. S. 225.
  11. Information literacy : lifelong learning and digital citizenship in the 21st Century : second European Conference, ECIL 2014, Dubrovnik, Croatia, October 20-23, 2014. Proceedings. Cham : [s.n.], 2014. Dostupné online. ISBN 978-3-319-14136-7.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]