Inkubačná lehota (lekárstvo)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Inkubačná lehota alebo inkubačný čas alebo jazykovo nevhodne inkubačná doba je obdobie od vstupu nákazy do organizmu po vypuknutie choroby. Pri infekčných chorobách zohráva veľkú úlohu pri posudzovaní nebezpečnosti infekcie.

Za najnebezpečnejšie sa považujú tie nákazy, ktoré majú dlhú inkubačnú lehotu, lebo to zvyšuje šancu, že nakazený jedinec odcestuje do inej oblasti a rozšíri chorobu, najmä v tom prípade, ak je nakazený jedinec infekčný (môže infekciu rozširovať) už počas inkubačnej lehoty. To znamená, že v období, keď choroba vypukne, lekári a zverolekári tak dostanú prvé varovanie, keď sa môže nainfikovať veľký počet ľudí (zvierat). Typický príklad takejto choroby je inak len málo infekčný AIDS.

Choroby sa rozdeľujú podľa inkubačnej lehoty na:

  • choroby s krátkou inkubačnou lehotou, v rádoch hodín až dní (chrípka, cholera)
  • choroby s dlhou inkubačnou lehotou, v rádoch mesiacov až rokov (besnota, AIDS).

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

KORDAČ, Václav. Vnitřní lékařství - Úvod do oboru a vyšetřovací metody. Praha : Univerzita Karlova, 1989. ISBN 60-044-89. (česky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]