Inkunábula

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Stránka z časti Starého zákona z Gutenbergovej Biblie

Inkunábuly (lat. in cunabulis, teda: „v kolíske“) alebo prvotlače sú najstaršie tlačené knihy pochádzajúce z Európy, ktoré vznikli v období medzi vynálezom kníhtlače, t.j. tlače s pohyblivými literami (okolo roku 1450), a koncom 15. storočia.

Za vynálezcu kníhtlače je považovaný Johannes Gutenberg, ktorý v roku 1455 vytlačil v Mohuči tzv. 42-riadkovú Bibliu.

Najväčšia zbierka inkunábulí (takmer 20 000 exemplárov) sa nachádza v Bavorskej štátnej knižnici (Bayerische Staatsbibliothek) v Mníchove, potom v Britskej knižnici (British Library) v Londýne, v Národnej knižnici (Bibliothèque nationale) v Paríži (viac ako 12 000) a vo Vatikánskej apoštolskej knižnici v Ríme (okolo 8 000).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Inkunábula

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Inkunábule na českej Wikipédii.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • KOTVAN, Imrich: Inkunábuly archívov, múzeí a niektorých historických knižníc na Slovensku. Martin : Matica slovenská, 1964. 192 s. + 16 s. obrazových príloh.