Inkunábula

Stránka z časti Starého zákona z Gutenbergovej Biblie

Inkunábuly alebo prvotlače sú najstaršie tlačené knihy pochádzajúce z Európy, ktoré vznikli v období od rokov 1440/1444 až 1500. Spájajú sa s vynálezom kníhtlače, t.j. tlače s pohyblivými literami. Na pomenovanie tlačí vytlačených po roku 1501 sa používa termín stará tlač alebo paleotyp. Charakteristickým znakom inkunábuly je incipit (na obrázku text v červenom) a explicit.

Význam slova inkunábula

Pôvod slova inkunábula je v latinskom jazyku, na jej vysvetlenie existujú dve teórie.

1. Podľa staršej teórie sa takto nazývali tlače, pretože sa pri práci na tlačiarenskom lise manipulovalo s archami papiera ako v kolíske - n cunis (cunae, -arum znamená kolíska, hniezdo, najútlejší vek).
2. V prenesenom význame slovo inkunábula vyjadruje, že kniha bola vo svojich začiatkoch mladá, bola ešte len v počiatku, v kolíske.

Toto medzinárodné slovo prvý krát použil jezuita Philippe Labbé v Paríži v roku 1653.

Vynález kníhtlače a inkunábuly, prvé tlačené knihy

Za vynálezcu kníhtlače je považovaný Ján Gensfleisch, zvaný Gutenberg, ktorý sa zo začiatku zamestnával zlatníckou prácou. Po smrti upadol do zabudnutia. Gutenberg neprišiel so svojím nápadom ako deus ex machina, ale predstavuje vyvrcholenie dávneho úsilia a myslenia mnohých generácií v Európe i v iných kontinentoch. Oddávna sa vyrezávali písmneká i obrázky a pretláčali sa na rôzne materiály za najrozmanitejšími účelmi. Jeho vynález spočíval v tom, že vymyslel :

1. ručný liaty stroj, ktorým bolo možné odliať z tej istej matrice z pevného kovu jednotlivé písmená rovnakej veľkosti. Tieto sa po vyhotovení textov mohli znovu použiť.
2. tlačiarenskú čerň
3. zmes kovov pre písmená - prvé matrice boli z olova, ďalšie z medi.

Gutenbergova biblia ako významná inkunábula

Z viacerých Gutenbergových tlačí si zasluhuje pozornosť tzv. 42-riadková Biblia. Knihu tlačilo v rokoch 1452-1455 pravdepodobne až 20 osôb. Na šiestich lisoch pracovalo 12 tlačiarov, Gutenberg ďalej zamestnával 6 sadzačov, jedného farbiara a sladača hárkov, neskôr pomáhali i ďalší, ako napr. zlievač písma, rytec, miešač farieb. Biblia je vytlačená po latinsky v dvoch dieloch po 648 a 634 strán s rozmerom 310 x 420 m. Nové písmo podľa rukoisnej predlohy rozlišovalo 290 druhov písmen, z toho bolo 47 veľkých a 243 malých. Text je v dvoch stĺpcoch a všetky majú 42 riadkov, i keď na počiatočných stranách sa tlačilo s menším počtom. Spočiatku bola tlač červeno-čierna, neskôr sa pre iniciálky a verzálky vynechávali prázdne miesta, ktoré mali doplniť iluminátori. Z Biblie bolo vytlačených 30 exemplárov na pergamene a 150 na papieri pochádzajúcom zo severného Talianska. Dodnes sa zachovalo 12 exemplárov na pergamene a 35 na papieri, väčšinou sú však neúplné. Najkrajšia sa nachádza v Kongresovej knižnici v USA.

42-riadková Biblia, ktorá nie je od svojho tvorcu nijako signovaná, teda značená, je esteticky i typograficky na vysokej úrovni, vyzerá ako rukopis z najlepšieho skriptória. Za jednu z najkrajších inkunábulí na svete sa považuje žaltár Psalter z roku 1457, ktorý vytlačil Peter Schöffer. Tento skriptor bol zo začiatku Gutenbergovým spolupracovníkom, jeho zásluhou sa tlačiarenské umenie zdokonalilo. Gutenberg musel pri tlači zároveň riešiť odborné otázky obsahu a formy knihy, ktorá len čiastočne prebrala vlastnosti stredovekého kódexu. Predovšetkým musel vymyslieť tlačiarenské písmo malé i veľké, navrhnúť jeho rozloženie na strane - stĺpce, okraje, medzery medzi slovami, vytlačenie strán v určitom poradí a ich poskladanie v rámci zložiek na papieri alebo pergamene. Pritom bolo treba navrhnúž texty, korigovať ich atď.

Od začiatku zamestnával viacerých remeselníkov, ktorých funkcia sa vykryštalizovala až neskôr - sadzač, obsluhovač lisu, skladač zložiek, farbiar, korektor, viazač, iluminátor a rubrikátor, vydavateľ a kníhkupec. Postupne sa tvorili nové povolania "čierneho remesla alebo umenia", ako sa kníhtlač nazývala. A čoskoro sa rozvinul obchod s inkunábulami - tlačiarne sa stali výnosnými podnikmi. Od 15. storočia dostávali nakladatelia a tlačiari kníh povolenie tlačiť - výsady čiže privilégiá, ktoré ich síce ochraňovali, ale nezaručovali ešte autorské právo.

V súčasnosti poznáme niektoré mená Gutenbergových spolupracovníkov - Hans von Speyer, Peter Drach, Nikolaus Jenson, Peter Schöffer, Heinrich Eggestein a Konrad Sweyheim. Títo sa väčšinou po nejakom čase objavujú v rozličných nemeckých, francúzskych a talianskych mestách ako zakladatelia tlačiarenských oficín.

Inkunábuly v zbierkach svetových inštitúcií

Najväčšia zbierka inkunábulí (takmer 20 000 exemplárov) sa nachádza v Bavorskej štátnej knižnici (Bayerische Staatsbibliothek) v Mníchove, potom v Britskej knižnici (British Library) v Londýne, v Národnej knižnici (Bibliothèque nationale) v Paríži (viac ako 12 000) a vo Vatikánskej apoštolskej knižnici v Ríme (okolo 8 000).

Inkunábuly v zbierkach slovenských inštitúcií

Štúdium inkunábulí na Slovensku sa začalo oproti iným krajinám oneskorene. Zo slovenských inštitúcií vlastní Univerzitná knižnica v Bratislave jednu z najvýznamnejších zbierok v počte 437 bibliografických jednotiek, plus 28 exemplárov duplikátov. Univerzitná knižnica v Bratislave mala pri svojom vzniku v roku 1919 iba šesť exemplárov inkunábulí, ktoré pochádzali zo starej jezuitskej knižnice z bibliotéky Alžbetínskej univerzity. Do roku 1950 knižnica nazhromaždila darom a kúpou ďalších 19 zväzkov.

Formát inkunábulí

Formát inkunábulí označujeme takto :

• 12^o : do 15 cm
• 8^o : do 25 cm
• 4^o : do 35 cm
• Fol. : nad 35 cm

Obsahová náplň inkunábulí

V tomto období sa objavovali tlače, teda inkunábuly i v národných jazykoch oproti prevládajúcej latinčine. Náplňou inkunábulí sú predovšetkým filozoficko-teologické traktáty, biblie a legendy, misály, právo, história, ale tiež v menšej miere filológia, prírodné vedy, medicína, astronómia a vojenstvo. Vydávali sa tiež diela antických autorov a stredovekých autorov so starými glosami, ale aj s modernými komentármi, a nakoniec sa vydávali diela už renesančných mysliteľov. Aj žánrovo sú inkunábuly rozmanité - popri traktátoch sa tu prezentujú všetky literárne druhy až po slovníky, encyklopédie a príručky. Osobitosťou je vydávanie súborných diel, ktoré po prvý krát v dejinách ľudstva sprístupňujú komplexné poznatky z danej problematiky od najstarších čias. Navyše knihy obsahovali svetské námety v omnoho širšom meradle a tak ich spoločenský dosah a význam nadobúdal nové dimenzie.

Galéria

• 
  Ukážka strany z inkunábuly vytlačenej v Benátkach v roku 1496 s názvom Summa totius logicae od Tomáša Akvinského zo zbierok Lyceálnej knižnice evanjelického lýcea v Kežmarku.
• 
  Ukážka strany z inkunábuly z roku 1474 s názvom Fasciculus temporum omnes antiquorum cronicas complectens. Autor : Wernerus Rolewinck. Ilustrácie sú drevorezy.
• 
  Ukážka strany z holandskej inkunábuly z roku 1480 od autora Albertus Magnus zo zbierky Lyceálnej knižnice evanjelického lýcea v Kežmarku. Text má farebné iniciály, červené a modré rubrikovanie.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Inkunábula

Externé odkazy

Inkunábuly v elektronickej podobe:

• viacero exemplárov rôznych inkunábulí v Digitálnej knižnici Univerzitnej knižnice v Bratislave
• viacero exemplárov rôznych inkunábulí zo zbierok Lyceálnej knižnice v Bratislave

Zdroj

• KOTVAN, Imrich: Inkunábuly Univerzitnej knižnice v Bratislave. Bratislava : Univerzitná knižnica v Bratislave, 1960. 328 s, obrazová príloha.
• KATUŠČÁK, Dušan. Informačná výchova : terminologický a výkladový slovník, odbor knižničná a informačná veda. 1. vydanie. vyd. Bratislava : SPN, 1998. 375 s. Názov edície zväzku 5: Pedagogická encyklopédia Slovenska a terminologických výkladových slovníkov.