Innere Stadt

Poloha Innere Stadt

Innere Stadt (nemecká výslovnosť [ˈɪnəʀə ʃtat]) je prvý viedenský obvod. Je to viedenské staré mesto. Do rozšírenia hraníc mesta v roku 1850 bol Innere Stadt prakticky totožný s Viedňou. Bol rozdelené na štyri časti pomenované podľa dôležitých mestských brán: severovýchodná Stubenviertel, juhovýchodná Kärntner Viertel, juhozápadná Widmerviertel a severozápadná Schottenviertel.

Obvod má rozlohu 2,88 km² a k 1. januáru 2016 má 16 409 obyvateľov. Je tu zamestnaných celkom 100 745 ľudí. Pracujúci v Innere Stadt sú zväčša zamestnaní v cestovnom ruchu alebo v ústrediach veľkých korporácií, ktoré využívajú ústrednú polohu obvodu vrámci Viedne.

Poloha

Innere Stadt sa rozkladá v samom centre rakúskeho hlavného mesta. Obopína ho okružná cesta Ringstraße, ktorá bola vybudovaná v mieste bývalých mestských hradieb.

Na severovýchode hraničí s Leopoldstadtom, na východe s Landstraße, na juhu s Wieden a Mariahilfom, na západe s Neubau and Josefstadtom a na severe s Alsergrundom.

História

Nakoľko Innere Stadt tvoril do roku 1850 celú Viedeň, jeho história je totožná s viedenskou históriou do toho roku.

V roku 1850 boli dovtedajšie viedenské predmestia, ktoré sa nachádzali pred hradbami Viedne pripojené k mestu. Kvôli tomu sa z dovtedajšej Viedne utvoril prvý mestský obvod, Innere Stadt, a z predmestí ďalších osem.

Roku 1858 boli staré mestské hradby zbúrané a na ich mieste bola postavená okružná trieda Ringstraße. Na novovzniknutej ulici vyrástlo niekoľko reprezentatívnych budov. Historizujúci štýl tejto ulice charakterziuje viedenskú architektúru do dnes.

V 60. rokoch 19. storočia sa po dlhých diskusiách pristúpilo k regulácii Dunaja. Mnoho ramien bolo zasypaných a hlavné riečne koryto sa tak dostalo mimo Innere Stadt. Najbližšie k centru sa tak dostalo regulované bočné rameno, takzvaný Donaukanal, tvorí hranicu medzi Innere Stadtom a Leopoldstadtom.

Toto obdobie všeobecného rozkvetu vyvrcholilo Svetovou výstavou vo Viedni v roku 1873, po ktorých tohotiež roku nasledoval Krach na Viedenskej burze, ktorý ukončil obdobie takzvanej gründerskej (zakladateľskej) konjunktúry.

Pamätihodnosti

Dóm svätého Štefana

Burgtheater

• Albertina

• Burgtheater
• Burggarten
• Graben
• Hofburg
• Císarská hrobka
• Kärntner Straße
• Mestský luteránsky kostol
• Mozartov pomník
• Prírodovedné múzeum
• Umeleckohistorické múzeum
• Kostol Maria am Gestade
• Peterskirche

• Ruprechtskirche

• Škótsky kláštor

• Dóm svätého Štefana
• Viedenská radnica
• Morový stĺp
• Virgilkapelle
• Viedenská štátna opera
• Viedenský mestský park

Znak

Znakom Innere Stadtu je červený štít s bielym krížom, ktorý je totožný s malým mestským znakom Štatutárneho mesta Viedne aj rovnomennej spolkovej krajiny. Súčasný znak pochádza z obdobia okolo roku 1270, kedy sa prvýkrat objavil na takzvaných "viedenských feníciách". Jeho predobrazom mohla byť stredoveká zástava kráľa Svätej ríše rímskej, lebo bojová zástava kráľa Rudolfa Habsburského mala podobný vzhľad.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vnitřní Město (Vídeň) na českej Wikipédii.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Innere Stadt