Inozínmonofosfát

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Inozínmonofosfát
Inozínmonofosfát
Inozínmonofosfát
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec C10H13N4O8P
Synonymá IMP, kyselina inozínová, ribotid hypoxantínu
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť 348,208 g/mol
Ďalšie informácie
Číslo CAS 131-99-7
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Inozínmonofosfát alebo IMP je nukleotid (teda fosforečnan nukleozidu). Má dôležitú úlohu v metabolizme. Je to ribonukleotid hypoxantínu a vzniká ako prvý nukleotid pri syntéze purínových nukleotidov. Takisto vzniká deamináciou adenozínmonofosfátu enzýmom AMP deaminázou. Konjugovanou zásadou IMP je inozinát. Pri hydrolýze z neho vzniká inozín.

Enzým pyrofosfohydroláza deoxyribonukleozidových trifosfátov, kódovany génom YJR069C v Saccharomyces cerevisiae a vykazujúci (d)ITPázovú a (d)XTPázovú aktivitu, hydrolyzuje inozíntrifosfát (ITP) za vzniku pyrofosfátu a IMP.[1]

Dôležitými derivátmi inozinátu sú purínové nukleotidy, ktoré sa nachádzajú v nukleových kyselinách, a adenozíntrifosfát, ktorý funguje ako zásobáreň chemickej energie v svaloch a iných tkanivách.

V potravinárskom priemysle sa soli inozinátu, ako je inozinát sodný, využívajú ako zvýrazňovače chuti. Inozinátu je priradené E číslo E630.[2]

Syntéza inozinátu[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Metabolizmus purínov

Syntéza IMP je zložitá a začína u 5-fosforibozyl-1-pyrofosfátu (PRPP). Enzýmy, ktoré sa účastnia syntézy IMP, tvoria v bunke multienzýmový komplex. Výsledky naznačujú, že existujú multifunkčné enzýmy a niektoré z nich katalyzujú nesekvenčné kroky v tejto metabolickej dráhe.[chýba zdroj]

Metabolická dráha syntézy IMP

Syntéza ostatných purínových nukleotidov[upraviť | upraviť zdroj]

Stačí pár krokov na tvorbu adenylátu (AMP) a guanylátu (GMP) z inozinátu.[3] AMP i GMP sú RNA nukleotidy.[3] AMP sa od inozinátu líši v polohe C6, kde je karbonylová skupina nahradená amínoskupinou. Vzájomná premena AMP a IMP je súčasťou cyklu purínových nukleotidov.[4] GMP vzniká oxidáciou inozinátu na xantylát (XMP) a pridaním amínovej skupiny na C2. Oxidácie sa účastní NAD+ ako príjemca vodíku a následne dodáva energiu molekula ATP (v procese sa rozloží na AMP + 2 Pi). Syntéza AMP vyžaduje GTP a syntéza GMP vyžaduje ATP. Tento rozdiel umožňuje dôležitú reguláciu tejto dráhy.

Glutamín-PRPP-amidotransferáza

Regulácia biosyntézy purínových nukleotidov[upraviť | upraviť zdroj]

Inozinát a mnoho iných molekúl inhibujú syntézu 5-fosforibozylamínu (5-PRA) z 5-fosforibozyl-1-pyrofosfátu (PRPP) blokovaním enzýmu katalyzujúceho túto reakciu: glutamín-PRPP-amidotransferázy. To znamená, že pri vysokej koncentrácii IMP sa inhibuje tento enzým, čo má za následok zníženie koncentrácie IMP. Na základe toho nevzniká ani AMP a GMP, čo znamená, že nemôže prebiehať ani syntéza RNA, keďže chýbajú tieto dva dôležité ribonukleotidy.

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Z inozinátu je možné vytvoriť rôzne soli, napríklad inozinát sodný (E631), inozinát draselný (E632) alebo inozinát vápenatý (E633).[2] Tieto tri látky sa využívajú ako zvýrazňovače chuti, konkrétne chute umami, s celkom vysokou účinnosťou. Zvyčajne sa používajú v polievkach, omáčkach a koreniach na zintenzívnenie chuti mäsa.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Characterisation of multiple substrate-specific (d)ITP/(d)XTPase and modelling of deaminated purine nucleotide metabolism. BMB Reports, 2012, s. 259–64. DOI10.5483/BMBRep.2012.45.4.259. PMID 22531138.
  2. a b Kategórie éčok | [online]. www.ceff.info, [cit. 2021-11-30]. Dostupné online.
  3. a b MADER, M. M.; HENRY, J. R.. 7.03 - Antimetabolites. Oxford : Elsevier, 2007-01-01. DOI: 10.1016/B0-08-045044-X/00204-2. Dostupné online. ISBN 978-0-08-045044-5. S. 55–79. (po anglicky)
  4. Voet, D, Voet, J. G., Biochemistry (3rd Edition), John Wiley & Sons, Inc., 2004, pg 1095

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Inosinic acid na anglickej Wikipédii.