Insígnia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Insígnia[pozn 1] je „identifikačný odznak hodnosti a moci svetských alebo cirkevných osôb, ich prepožičaného aj zdedeného mocenského postavenia, úradu, sociálneho postavenia alebo dôstojnosti“.[2]

Ide o[3][4]:

Použitie[2][upraviť | upraviť zdroj]

Insígnie sa používajú pri slávnostných príležitostiach a bývajú zhotovované zo vzácnych materiálov ako sú drahé kovy a drahokamy a sú to vysoko kvalitné umelecké remeselné diela. Pôvodne šlo o premety bežného denného života (pokrývky hlavy, reťaže, súčasti odevu).

Sú zname už od staroveku, napr. u Etruskov. Na túto tradíciu nadviazali rímski cisári.

Pri akademických inštitúciach sú insígnie symbolom ich samosprávnosti. Ide o pečať, prsteň, medaily na reťaziach a žezlo.

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Etymológia: slovo pocháza z lat. insignia (pl.), insigne (sg.) čo znamenalo znak, odznak (čestný alebo úradný), v stredovekej latinčine aj erb; slovo je zložené z „in“ a „signum“ - znak.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. insígnie. In: KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 704 s. ISBN 978-80-224-1493-7. S. 232.
  2. a b insígnie. In: Encyklopedický ústav SAV. Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Veda a Encyklopedický ústav SAV, 2013. 682 s. ISBN 978-80-970350-1-3. Zväzok 7. (In - Kalg), s. 107.
  3. INSIGNIE. In: BUBEN, Milan. Encyklopedie heraldiky. 2. rozš. vyd. Praha : Libri, 1997. 459 s. ISBN 80-85983-31-1. S. 170.
  4. insignie. In: TRETERA, Jiří Rajmund; HORÁK, Záboj. Slovník církevního práva. Vyd. 1. Praha : Grada, 2011. 147 s. ISBN 978-80-247-3614-3. S. 55.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]