Intel Core (mikroarchitektúra)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Intel Core je mikroarchitektúra vyvinutá spoločnosťou Intel a vydaná v júli 2006. Hoci ju nahrádza, nie je táto architektúra založená na architektúre NetBurst. Tá kvôli svojej vysokej spotrebe energie a vysokým prevádzkovým teplotám nebola vhodná pre použitie v notebookoch, pre ktoré bolo vytvorené Pentium M, vysoko optimalizovaná verzia Pentia III architektúry P6. To bola ďalej rozvíjaná, čo viedlo k vzniku jadra Yonah a neskôr architektúry Intel Core. Procesory Intel Core boli vyrábané 65-nanometrovým výrobným procesom, neskôr došlo k zmenšeniu jadra na 45 nm. Toto zmenšenie nesie označenie Penryn.

Prvé procesory nesú kódové označenie Merom, Conroe a Woodcrest. Merom je určený pre notebooky, Conroe pre stolné počítače a Woodcrest pre servery a pracovné stanice. Procesory nižšej triedy pre notebooky a stolné počítače nesú modelové označenie Celeron (niektoré notebookové taky Celeron M) alebo Pentium. Procesory strednej triedy a vyššej triedy sú označené Core 2 Duo (dvojjadrové), Core 2 Quad (štvorjadrové), Core 2 Extreme (dvoj- alebo štvorjadrové). Všetky procesory s kódovým označením Woodcrest nesú modelové označenie Xeon.

Vlastnosti[upraviť | upraviť kód]

Architektúra Core sa oproti NetBurst vracia k nižším taktom a lepšiemu využitiu jednotlivých cyklov. Dekódovanie, vykonávanie operácií a vyrovnávacia pamäť sú tu efektívnejšie, čo znižuje spotrebu energie, a zároveň zvyšuje výkon. Rovnako ako NetBurst ale využíva viac jadier, architektúru x86-64 a rozšírenie SSSE3. Na rozdiel od neho však nedisponuje hyper-threadingom a (okrem niektorých Xeon) L3 vyrovnávacou pamäťou, ktorú mali najvýkonnejšie proceosry Pentium 4 Extreme Edition. Obe tieto chýbajúce techológie boli znovu pridané v architektúre Nehalem.

Varianty[upraviť | upraviť kód]

Pôvodné modely s označeniami Merom, Conroe a Woodcrest majú všetky rovnakú architektúru. Líšia sa technicky len päticou, rýchlosťou zbernice a spotrebou energie.

Merom[upraviť | upraviť kód]

Merom bolo označenie pre prvé notebookové procesory architektúry Core. Mali takmer rovnaké vlastnosti ako procesory Conroe, bol však kladený väčší dôraz na spotrebu energie kvôli dlhšej výdrži batérií. Oficiálne boli spustené 27. júla 2006 ako náhrada procesorov Pentium M. Jednojadrové verzie boli označené Core 2 Solo alebo Celeron M, zatiaľ čo dvojjadrové Core 2 Duo, Core 2 Extreme, Celeron Dual-Core alebo Pentium Dual-Core. Išlo o prvé mobilné procesory od Intelu s 64-bitovou architektúrou x86-64. Neskôr boli nahradené jadrami Penryn.

Rýchlejšie jadrá Merom XE boli predávané ako procesory Core 2 Extreme Mobile. V tejto rade vyšli dva modely, model X7800, ktorý vyšiel 16. júla roku 2007, s taktom 2,6 GHz a odporúčanou cenou 851 $ a model X7900, ktorý vyšiel o mesiac neskôr, s taktom 2 , 8 GHz. Obe mali pamäťovú zbernicu s rýchlosťou 800 MT / s a ​​tepelný výkon 44 W. Procesor X7900 boli používaný v najvýkonnejších iMac.

Slabšiu verziu naopak tvorili procesory Merom-2M a Merom-L. Obe boli používané pre procesory Celeron M. Merom-L bol navyše využívaný v procesoroch Core 2 Solo, ktorého najslabšie verzie, U2100 a U2200, boli taktované na 1,06 a 1,2 GHz, patrili do skupiny Intel ULV ( ultra-nízka voltáž) a ich tepelný výkon bol len 5 Wattov.

Conroe[upraviť | upraviť kód]

Conroe je kódové označenie pre rozsiahlu skupinu procesorov. Boli predávané ako Core 2 Duo, Xeon, Pentium Dual-Core a Celeron. Procesory boli oficiálne spustené spoločne s procesormi Merom 27. júla 2006 ako náhrada za procesory Pentium 4 a Pentium D architektúry NetBurst. Procesory Conroe s označením Core 2 a Xeon mali L2 cache v rozsahoch od 2 do 4 MB, procesory označené ako Pentium 1 MB a Celerony mali 512 KB L2 cache.

Model Conroe XE bol iba jeden a to Core 2 Extreme X6800. Ponúkal vyšší takt (v základe 2,93 GHz) s odomknutým násobičom, takže ho bolo možné pretaktovať. Mal tepelný výkon 75 W (obyčené procesory Core 2 Duo mali 65 W), napriek tomu jeho teplota v pokoji dosahovala izbovú. Jeho cena pri spustení bola 999 $.

Slabšie procesory typu Conroe boli Allendale a Conroe-L. Allendale boli dvojjadrové a označovali rôzne procesory s tepelným výkonom 65 W, zatiaľ čo Conroe-L tvoril len jednojadrové Celerony a jeho tepelný výkon bol 35 W.

Kentsfield[upraviť | upraviť kód]

Procesory Kentsfield boli štvorjadrové procesory, ktoré boli fyzicky spojením dvoch procesorov Conroe. Preto mali tiež L2 cache 8 MB. Tvorili procesory s tepelným výkonom 95 až 105 W Core 2 Quad a slabšie procesory Xeon. Boli predávané aj procesory Kentsfield XE, ktoré niesli modelové označenie QX6800 s taktom 2,93 GHz vydané 8. apríla 2007 s cenou 1199 $ a QX6850 s taktom 3,0 GHz vydané 22. júla 2007 s cenou 999 $. Oba mali pomerne vysoký tepelný výkon 130 W.

Ďalšie jadrá Xeon[upraviť | upraviť kód]

Okrem jadier Conroe a Kentsfield boli Xeony tejto generácie tvorené predovšetkým dvojjadrovými procesormi Woodcrest, ďalej potom štvorjadrovými Clovertown, ktoré boli zložením dvoch čipov Woodcrest.

Roku 2007 k nim boli pridané štvorjadrové procesory Tigerton, ktorý boli opäť zložené z dvoch čipov, a ich dvojjadrové verzie Tigerton-DC, kde je na každom z čipov deaktivované jedno jadro. Oba typy Tigerton boli cielené na veľké servery; umožňovali súbežné zapojenie až 32 procesorov.

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Intel Core (mikroarchitektura) na českej Wikipédii.