Interregnum

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Interregnum (z lat. inter = medzi, regnum = vláda, kráľovstvo) alebo medzivládie je historické obdobie bez organizovanej politickej moci, resp. obdobie vlády slabého panovníka.[1][2]

Počas Rímskeho kráľovstva bolo interregnum obdobie medzi úmrtím kráľa a nastúpením nového, počas republiky odbobie medzi skončenia vlády konzulov do zvolenia nových (posledný prípad sa stal 52 pred Kr.) a počas cisárstva obdobie medzi smrťou cisára a nástupom nového.[3][4]

V stredoveku interregium znamenalo obdobie keď bol trón bez panovníka alebo existovalo viacero kandidátov na panovníka bez centrálnej moci.[1]

V súčasnosti interregnum môže znamenať:

  • v monarchii: obdobie medzi smrťou, odstúpením alebo zosadením starého panovníka (vrátane pápeža) a intronizáciou nového[5] alebo obdobie vlády slabého panovníka[6]
  • v republike: obdobie prerušenia činnosti vlády[1] alebo bez vlády

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c interregnum. In: ŽALOUDEK, Karel; HULICIUS, Eduard, ed. Encyklopedie politiky. 3. přeprac. a aktualiz. vyd. Praha : Libri, 2004. 575 s. ISBN 80-7277-209-0. S. 165.
  2. INTERREGNUM. In: ČAPKA, František. Slovník českých a světových dějin. Brno : CERM, 1998. 431 s. ISBN 80-7204-081-2. S. 143.
  3. interregnum. In: BARTOŠEK, Milan. Encyklopedie římského práva. 1. vyd. Praha : Panorama, 1981. S. 180.
  4. interregnum. In: SVOBODA, Ludvík, ed. a kol. Encyklopedie antiky. 1. vyd. Praha : Academia, 1973. S. 268.
  5. interregnum. In: Encyklopedický ústav SAV. Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Veda a Encyklopedický ústav SAV, 2013. 682 s. ISBN 978-80-970350-1-3. Zväzok 7. (In - Kalg), s. 134.
  6. interregnum. In: Malá československá encyklopedie III. I – L. 1. vyd. Praha: Academia, 1986. s. 778.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]