Intramuskulárne podanie
Intramuskulárne podanie (skr. i.m.) je parenterálny spôsob podania liečiva injekciou do svalu.[1] Intramusculárne sa podávajú kvapalné liekové formy bez ohľadu na ich polárny alebo nepolárny charakter (typicky anabolické steroidy).[1] Liečivo sa postupne uvoľňuje z tzv. depotu vo svale do krvy, pričom prechádza medzerami medzi endotelovými bunkami ciev.[1] Účinok untramuskulárne podaných liečiv nastupuje už za 10 až 15 minút, čo je výrazne rýchlejšie ako u subkutánnej injekcie, ale výrazne pomalšie ako u intravaskulárnom podaní.[1] Rýchlosť absorpcie liečiva sa dá ovplyvniť na úrovni medicinálnej chémie, keď sa liečivo prodruguje na proliečivo s väčšou molekulovou hmotnosťou a vyššou rozpustnosťou v tukoch. Tiež sa kreujú zdvojené molekuly, napr. prokaín-penicilín G, čím sa zvýši molekulárna hmotnosť penicilínu G a spomalí jeho prestup z depotu do krvi.[1] Ďalej sa dá upraviť lieková forma na suspenziu, keď sa prechod liečiva z depotu do krvi spomaľuje menšou rozpustnoťou liečiva vo vode.[1]
Intramuskulárne je možné podať nielen roztoky (či už vb polárnych alebo nepolárnych rozpúšťadlách), ale aj suspenzie a emulzie. Z toho dôvodu je nutné dbať na to, aby počas injikovania nedošlo ku chybnému zavedeniu zmesi do krvného riečiska, čo by mohlo viezť na embóliu (tvorbu krvných zrazením vo vnútri ciev bez porušenia integrity ciev.[1] Tento problém sa rieši tzv. aspiráciou, čo je injekčná technika, pri ktorej sa po zavedení iohly do svalu nasaje časť tekutiny a pozorouje sa, či je topu tekutinou krv. V prípade, že pri aspirácii je do striekačky nasatá krv, vpich sa preruší a realizuje sa na inom mieste.[1]