Introvert

Introvert (z lat. intróvertere, intro = "dovnútra", vertere = "zameraný") je človek, ktorý sa viac sústredí na svoje mentálne vnútro, zameriava sa na svoj vlastný vnútorný svet, v ktorom prevláda fantázia a predstavivosť. Svoju mentálnu energiu sústredia viac do seba, svoje nápady či reakcie si viac uchovávajú v hlave ako ich dávajú najavo. Viac premýšľajú, najmä pred rozprávaním, navonok sa tak môžu zdať nesociálnejší, niekedy až hanbliví či plachí. Introverti preferujú menej stimulujúce aktivity, ako napríklad čítanie, písanie, meditácia, či hry pre jedného hráča. Na rozdiel od extrovertov nenachádzajú zmysel bezvýznamných priateľstiev či kontaktov, a majú malé uspokojenie z veľkých sociálnych aktivít, pri ktorých sú ľahko vyčerpaní či napätí. Na rozdiel od hanblivosti či úzkostlivosti však ide o ne-neurotickú preferenciu a osobnostnú vlastnosť. Udržujú si menšie sociálne kruhy, s ktorými však majú silnejšie vzťahy. Vlastnosť byť introvert sa nazýva introverzia. Opakom introverta je extrovert.

Osobnostné rozdelenie na introvertov a extrovertov definoval a popularizoval Karl Jung a ako psychologická vlastnosť je používaná vo viacerých teóriách osobnostnej typológie, ako napríklad Big Five model (nízka úroveň extroverzie), Myers-Briggs Type Indicator (typy začínajúce písmenom I s dominantnou introvertnou funkciou), Socionika (introtimné typy, končiace na písmeno I, s introvertným vedúcim informačným elementom) a podobne. V Hippokratovej teórií štyroch temperamentov, ktorá je implementovaná v profesionálnej psychológií na Slovensku, sú introverti v temperamente flegmatikov alebo melancholikov. Niektorí psychológovia pojem používajú na opísanie jedinca so silnou preferenciu introspekcie, samostatnosti a so slabšou sociabilitou - táto definícia vychádza z kontroverznej kritiky pojmu, že väčšina populácie je v skutočnosti medzi introvertom a extrovertom - ambivert.

Zameriava sa na seba a nie okolie :D

Správanie

Introverzia má značný vplyv na ľudské správanie, najmä v sociálnom živote. Viacero štúdií sa zaoberalo vplyvom introverzie aj na iné črty osobnosti a spoločné vzorce správania, viditeľné najmä na mladšej generácií. Správanie je však individuálne, niektorí introverti preferujú sa tváriť spokojne aj v im nepríjemných situáciách, iní viditeľne naznačujú nechuť k sociálnemu správaniu. Introverti podvedome vytvárajú prostredie menej vhodné na sociálnu interakciu, napríklad v praci zariadením svojej kancelárie. Ich reč často krát je unáhlená a vytvárajú obraz zaneprázdnenosti v snahe odradiť ostatných od začatia konverziácie. Hlas introvertov je viac monotónny, menej expresívny s občastnými pauzami v reči, niekedy zakrývanými citoslovcami. Nemajú radi nezáväzné, bezpredmetné konverzácie a tláchanie (small talk), značne dávajú prednosť hlbším a osobnejším, prípadne inteligentnejším konverzáciám. Introverti sú taktiež viac náchylní na negatívne emócie, dobrá nálada je pre nich labilnejšia. Introverti sú štatisticky menej šťastní a spokojní ako extroverti, čo však záleží aj na spoločnosti, v ktorej sa človek nachádza. Faktorom k tomu je, že introverti majú tendenciu viac premýšľať nad svojími negatívnymi spomienkami. V súkromnom živote majú radi kľudnejšie prostredie, počúvajú pomalšiu hudbu a nosia voľnejšie, viac pohodlné oblečenie.

Podľa štúdia psychológa Petra Kuppensa, niektorí introverti taktiež môžu mať opačné spájanie dobrej nálady so sexuálnym vzrušením, čo spôsobuje že vzrušenie vnímajú ako negatívnu emóciu. V dobrej nálade, introvert je relaxovaný či kľudnejší, zatiaľ čo extrovert je v dobrej nálade nabudenejší a aktívny. Introverti majú týmto pádom veľké sklony k demisexualite či asexualite. Introverti majú podobný efekt aj so spoločenskosťou. Zatiaľ čo pre extrovertov je čas v spoločnosti iných ľudí energizujúci a napĺňajúci, pre introvertov je vysilujúci a vyčerpávajúci, a potrebujú po ňom čas osamote. V komunite sa tento efekt nazýva vyhorenie ("burnout") alebo vybitie sociálnej baterky ("drain of social battery").

Kultúra

V spoločnosti na Slovensku a väčšiny východných krajín je introverzia považovaná za nežiadúcu, najmä medzi mužmi a staršou generáciou. V spoločnosti je viac očakávané a vyžadované vjadrovanie pocitov, sebaistota, schopnosť viesť nezáväzné konverzácie a rozprávanie o osobnom živote aj v pracovnom prostredí, čo pre mnohých je známka dobrej nálady, atraktívnosti alebo spokojnosti. Introverti môžu z toho dôvodu byť cieľom predsudkov, nepochopenia alebo vyčleňovania zo spoločnosti. Predsudky voči introvertom tvoria najmä extroverti nezvyknutý na introvertov a príslušníci staršej generácie. V spoločnosti adolescentov či mladšej generácie, najmä generácie Z je mienka lepšia, kde introverzia je viac chápaná bez predsudkov ako normálna charakterová črta. Introverzia je pozitívne vnímaná najmä individualisticky a progresívne zmýšľajúcimi ľuďmi.

Napriek väčšej inkluzivite voči introvertom vo svete je spoločnosť väčšiny krajín, vrátane Spojených štátov, viac extrovertná a odmieňa viac extrovertné správanie. Introverzia je však vážená v budhizme, sufizme a niektorých odvetviach gréckokatolíckeho náboženstva. V krajinách ako je Kanada, Švédsko, Japónsko, Južná Kórea, Čína alebo Fínsko je introverzia očakávaná a vítaná osobnostná vlastnosť, najmä v Škandinávií, kde aj medzi extrovertnými ľuďmi je konverzácia bez väčšieho významu považovaná za strátu času. Introverti sa v takých krajinách celkovo cítia šťastnejší, lepšie zapadajú do danej spoločnosti, čo však naopak vyčlenuje extrovertov.

Pozri aj

• Myers-Briggs Type Indicator
• Osobnosť
• Psychológia
• Temperament