Intruzívna hornina
Intruzívna hornina, alebo hlbinná, prípadne plutonická hornina, je označenie vyvretej horniny, ktorá utuhla pod povrchom Zeme, v kôre. Najčastejšie sa vyskytujúca intruzívna hornina je granit.
Intruzívne horniny sa ďalej delia na:
- hlbinné – utuhnuté vo väčších hĺbkach (obvykle sú rovnomerne zrnité a tvoria telesá väčších rozmerov)
- žilné – tvoria výplne žíl (telesá menších rozmerov a obsahujú minerálne zrná rôznych veľkostí, ako aj prímesi nekompaktabilných prvkov, ako bór, fluór, a i.)
Štruktúry, vytvorené intrúziami, nadobúdajú rôzne rozmery od malých žíl, až po obrovské telesá (nazývané aj plutóny). Keďže utuhnú pod povrchom, ich tvar a veľkosť sa zisťuje nepriamo rôznymi geofyzikálnymi metódami, prípadne sú pozorovateľné pri erózii nadložia. Podľa veľkosti a tvaru sa delia na:
- Batolity – telesá obrovských rozmerov a nepravidelných tvarov
- Lakolity – menšie telesá hríbovitého tvaru, umiestnené rovnobežne medzi vrstvami starších hornín
- Dajky – zvislé úzke telesá
- Silly – vodorovne orientované tenké ploché telesá
- Neky – zvislé telesá takmer kruhového prierezu, výplne vulkanických komínov
Klasifikácia[upraviť | upraviť zdroj]
Intruzívne horniny sú vo všeobecnosti dobre vykryštalizované, jednotlivé minerálne zrná sa dajú dobre identifikovať. Na ich klasifikáciu sa používa trojuholníkový QAPF diagram, ktorého vrcholy tvoria definované minerály: kremeň, ortoklas a plagioklas, prípadne, ak je kremeň prítomný iba v akcesorickom množstve, tak foidy. Do ktorého poľa v trojuholníku sa premietne obsah minerálov, podľa toho je hornine daný názov (pozri obrázok).
Tento diagram nie je možné použiť na klasifikáciu hornín s obsahom mafických minerálov väčším ako 90% (peridotity, dunity, a i.). Vtedy sa používajú jeho modifikácie s odlišnými minerálmi vo vrcholoch trojuholníka.
