Inuiti

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Inuitská rodina (1928)

Inuiti (iné názvy pozri nižšie) je súhrnný názov pôvodného obyvateľstva arktických oblastí siahajúcich od severovýchodnej Sibíri (Čukotského polostrova), cez Aljašku, arktickú časť Kanady (vrátane polostrova Labrador) až po východné Grónsko.[1]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Výraz Inuiti (sg. Inuk[2] alebo Inuit,[3] fem. Inuitka) označuje:

  • v užšom význame pôvodné obyvateľstvo severnej Aljašky, arktickej časti Kanady a Grónska, ktoré rozpráva inuitčinou,
  • v širšom význame pôvodné obyvateľstvo severovýchodnej Sibíri, Aljašky, arktickej časti Kanady a Grónska, ktoré rozpráva eskimácko-aleutskými jazykmi.[1]

Pre Inuitov v širšom význame je synonymom výraz Eskimáci[4] (sg. Eskimák, fem. Eskimáčka), resp. podľa pravopisu platného do roku 1940 Eskymáci (sg. Eskymák)[5][6], zastarano Eskimovia[7] (sg. Eskimo[8]) alebo Eskymovia[9] (sg. Eskymo[10]). Od používania tohto výrazu na pomenovanie súčasných etník sa upustilo, pričom s výnimkou Aljašky toto označenie zvykne byť pokladané za pejoratívum. Názov Inuti bol oficiálne prijatý Inuitskou cirkumpolárnou radou založenou v roku 1977.[1] Podľa Brockhausu: „Často používaná alternatíva a údajné sebaoznačovanie ‚Inuiti‘ je problematické, pretože zahŕňa iba časť arktických domorodcov, a to Eskimákov v Kanade a Grónsku. Veľa domorodých skupín na Aljaške sa naproti tomu pomenúvajú ako Eskimáci, hoci Inuiti v Kanade toto pomenovanie odmietajú ako diskriminačné.“[11]

Inuiti je zároveň úradné pomenovanie Eskimákov v Kanade a Grónsku; na Aljaške je úradné pomenovanie Eskimákov Juiti (jednotné číslo Juit[3]).[4]

Inuiti Kanady a severnej Aljašky sa sami nazývajú I(n)nuiti, čo v preklade znamená ľudia. Na Sibíri a južnej Aljaške sa nazývajú Juiti a v Grónsku Kulaiti.[chýba zdroj]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Predkovia Inuitov pochádzajú zo Sibíri. Presnejšie z Čukotského polostrova. Pred tisícmi rokov prešli cez Aljašku pozdĺž kanadského pobrežia Severného ľadového oceánu do Grónska. Ich jazyk je eskimácko-aleutský. Žijú čiastočne polokočovným spôsobom života, pod stanmi z kože a v obydliach z dreva. Iglu si stavajú keď sú na love a zastihne ich zlé počasie. Na prežitie v arktických podmienkach vynašli kajak, olejovú lampu, iglu, anorak a prak. Ich prirodzeným zdrojom potravy je mäso, väčšinou tulene alebo veľryby, ktoré uviazli v plytčine, soby a pižmone, vtáčie vajcia. Odev si vyrábali z kožušín, nástroje z kostí a kameňa. Charakteristickými znakmi sú čierne rovné vlasy, žltá až svetlohnedá pleť, mongoloidné rysy a malý vzrast. Často obchodovali s fajkami. Okrem iných materiálov ich vyrábali aj z veľrybích kostí. Dnes žijú v sídlach v domoch s elektrinou a ďalšími vymoženosťami. S príchodom novej technickej doby nastala problematická sociálna situácia. Jej dôsledkami je zánik pôvodných tradícií, alkoholizmus, negramotnosť a nezamestnanosť. Až v súčasnosti sa Kanada snaží zvýšiť ich životnú úroveň. Eskimáci uznávajú mnohomužstvo.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Stern, Pamela R. (2013), „Introduction“, Historical dictionary of the Inuit (2. vyd.), Lanham, MD; Boulder, CO; New York, NY; Toronto; Plymouth: Scarecrow Press, Incorporated, str. 1-3, ISBN 978-0-8108-7911-9, https://books.google.sk/books?id=jVsrAQAAQBAJ&pg=PA1, dost. 2022-09-11 
  2. Jarošová, Alexandra; Buzássyová, Klára, edi. (2011), „Inuiti“, Slovník súčasného slovenského jazyka, H – L (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, ISBN 978-80-224-1172-1, https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Inuiti&s=exact&c=R35e&cs=&d=sssj, dost. 2022-09-11 
  3. a b Buzássyová, Klára; Jarošová, Alexandra, edi. (2006), „Eskimák“, Slovník súčasného slovenského jazyka, A – G (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str. 904, ISBN 80-224-0932-4, https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Eskim%C3%A1k&s=exact&c=2af9&cs=&d=sssj, dost. 2022-09-11 
  4. a b Eskimáci. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2005. 698 s. ISBN 80-224-0847-6. Zväzok 4. (Eh – Gala), s. 162-163.
  5. Bujnák, Pavel, ed. (1932), Slovenský náučný slovník, II. E – M, Bratislava; Praha: Litevna, str. 26-27 
  6. „Eskymák“, Pravidlá slovenského pravopisu : s abecedným pravopisným slovníkom, Martin; Praha: Matica slovenská; Štátne nakladateľstvo, 1931, str. 123 . V Pravidlách slovenského pravopisu (PSP) z roku 1940 a všetkých nasledujúcich PSP je už tvar „Eskimák“.
  7. Emericzy, Géza; Kárpáti, Endre (1878), Návodnia kniha ku vyučovaniu zemepisu v ľudových školách pre učiteľov a čakateľov učiteľstva, Budapešť: Kráľ. Uhors. Država 
  8. Thull, Leopold (1865), Mluvnica jazyka maďarského, V Pešti: Nákladom Adolfa Hartlebena a spoločníkou, str. 15, https://books.google.sk/books?id=um9z1EtWsd4C&pg=PA15, dost. 2022-09-11 
  9. Radlinský, Ondrej (1871), Školník obsahujúci hviezdovedu, zemepis, silozpyt, zemeznalstvo, prírodopis, domáce a poľné hospodárstvo, ovocinárstvo, včelárstvo, hodbavníctvo a náuku o právach a povinnostach občanských pre katolícke elementárne školy, Prvý sväzok, Vo Viedni: Tlačou kongregácie Mechitaristov, str. 80 
  10. Ako sankujú sa Eskymáci.“, Včelka : Časopis pre školskú mládež (Turč. Sv. Martin: Tlačou kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku) I (5): 71, 1879, 1879-02-10, http://digitalna.kniznica.info/zoom/84504/view?search=Eskymo&page=7 
  11. Eskimo [online]. München: NE GmbH | Brockhaus, [cit. 2022-09-18]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Inuiti