Invar

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Graf závislosti koeficientu teplotnej rozťažnosti na podieli niklu v niklovej oceli

Invar je zliatina železa a niklu v pomere 36 percent niklu a 64 % železa,[1] s malou prímesou uhlíka a chrómu.
Túto zliatinu vynašiel v roku 1896 švajčiarsky fyzik Charles Edouard Guillaume, za čo dostal v roku 1920 Nobelovu cenu za fyziku.

Významnou vlastnosťou invaru je veľmi nízky koeficient teplotnej rozťažnosti α = 1.2 × 10-6 K-1, čo umožňuje vyrábať z neho súčiastky, ktorých rozmery sú veľmi málo ovplyvnené zmenami teploty.[2] Používa sa napr. v hodinárstve, topografii, optických prístrojoch ai.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Material Data Sheet Alloy 36 [online]. [Cit. 2017-11-24]. Dostupné online. (anglicky)
  2. DAVIS, Joseph R.. Alloying: Understanding the Basics. [s.l.] : ASM International. ISBN 0-87170-744-6. S. 587–589.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Invar

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Invar na českej Wikipédii a Invar na anglickej Wikipédii.