Inverzia (jazyk)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Inverzia je poriadok slov, resp. v širšom zmysle aj viet (prípadne slabík[1]), ktorý sa odlišuje ich od gramaticky zvyčajného, základného poriadku[2][3][4]. Inverzia slov sa volá aj inverzný slovosled alebo obrátený slovosled.

Príčiny inverzného slovosledu môžu byť:[2]

  • doslovný preklad cudzieho názvu v odbornej terminológii alebo v zemepisných názvoch (napr. dub letný, Spojené štáty americké)
  • dodržiavanie ustálených názvov (napr. Vysoká škola ekonomická, kyselina sírová)
  • archaické zvyšky z latinského biblického štýlu (napr. Písmo sväté, márnosti svetské)
  • emocionálnosť v oslovovaní alebo zvolaní (napr. mamička moja, Boha jeho)
  • prehľadné titulkovanie (napr. Doprava železničná - Doprava letecká - Doprava autobusová)
  • beletrizácia v básnickej reči (napr. mojej matky reč)
  • subjektívne členenie výpovede (napr. venovať pozornosť učiteľom schopným i neschopným)

Inverzný slovosled vo frazeológii[upraviť | upraviť zdroj]

Inverzný slovosled je zmena poradia jednotlivých komponentov frazémy. Pritom možno rozlišovať: - frazémy s voľnou premenlivosťou zložiek podľa potrieb kontextu, napr. niekomu popod nos/na nos brnkať – niekomu brnkať popod nos/na nos – brnkať niekomu popod nos/na nos – popod nos/na nos niekomu brnkať. Tieto prípady sa nepovažujú za varianty frazémy; - pozičné varianty, predstavujúce dve podoby tej istej frazémy, pri ktorých zmena slovosledu je ustálená, t. j. existuje aj mimo kontextu, napr. byť koža a kosť, byť kosť a koža, aby bol i baran celý, i vlk sýty – aby bol vlk sýty aj (i) baran celý. Tento typ variantnosti je príznačný najmä pre frazémy s vetnou stavbou a frazémy so slovesným komponentom. Zriedkavo sa vyskytuje aj pri iných konštrukciách frazém s koordináciou zložiek, napr. neslaný nemastný – nemastný neslaný.[5]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. inverzia. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. Ed. Alexandra Jarošová, Klára Buzássyová. Zväzok H – L. Bratislava : Veda, 2011. 1087 s. Dostupné online. ISBN 978-80-224-1172-1.
  2. a b inverzia. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 197.
  3. inverzia Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok I a – k. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1959. 815 s. Dostupné online. S. 615.
  4. inverzia. In: Slovník cudzích slov : akademický. 2. dopl. a upr. slovenské vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2005. 1054 s. Dostupné online. ISBN 80-10-00381-6.
  5. Článok pôvodne čerpal z diela ĎURČO, Peter (ed.). Frazeologická terminológia (1995) uverejneného na webe Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied.