Ioane Petrici

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ioane Petrici
gruzínsky filozof a prekladateľ
Západná filozofia
stredoveká filozofia
Ioane Petrici
Biografické údaje
Narodenie11. storočie
Gruzínske kráľovstvo
Úmrtiepo 1125/ okolo 1126
Gruzínske kráľovstvo
Dielo
Škola/tradícianeoplatonizmus
byzantská filozofia
gruzínska filozofia

Svätý[1] Ioane Petrici (iné mená pozri nižšie; * neskoré 11. storočie, južné Gruzínsko – † po 1125[2][3]/okolo 1126[1], Gruzínsko[3]) bol gruzínsky učenec, filozof (novoplatonik) a prekladateľ, žiak a nasledovník Michala Psella a Ióanna Itala. Viedol Gelatskú akadémiu a do gruzínčiny preložil diela antických i kresťanských filozofov.

Pokúsil sa vytvoriť pôvodnú gruzínsku filozofiu skĺbením aristotelovskej a platónskej filozofie s kresťanským myslením. Veľký úspech v tomto smere však nedosiahol,[2] pretože jeho dielo bolo málo zrozumiteľné a nevyvolalo mnoho záujmu medzi jeho krajanmi.[3] Jeho práca však významne ovplyvnila neskoršiu gruzínsku filozofiu a literatúru.[1][4] Býva označovaný za najväčšieho gruzínskeho stredovekého filozofa a najčítanejšieho gruzínskeho filozofa vôbec.[5]

Mená[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ioane Petrici (slovenská výslovnosť: [Joane Petrici])[4]
  • Ioane Petric'i[1]
  • Ioane Petric'oneli[1]
  • Ioane Petric'ký[1]
  • Ioannes Petric'i[2] alebo Petritzos[3]
  • gruz. იოანე პეტრიწი[6]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Ioanne sa narodil niekedy v 11. storočí do gruzínskej šľachtickej rodiny žijúcej v južnom Gruzínsku, možno v Samcche[7]. Vzdelanie získal v hlavnom meste Byzantskej ríše Konštantínopole, kde sa vzdelával pod vedením velikánov vtedajšej byzantskej filozofie. Jeho učiteľom boli Michaél Psellos a jeho žiak Ióannes Italos. Po Italovom vyhnaní z Konštantínopola v roku 1082 opustil Ioanne školu a pôsobil v gruzínskom Petriconskom kláštore v Bačkove v dnešnom Bulharsku. V kláštore začal rozvíjať svoju prekladateľskú a literárnu činnosť. Na túto časť jeho života sa tiež viaže jeho meno. Istý čas žil následne v Kláštore Gruzíncov na Čiernej hore v Sýrii, kde bol jeho učiteľom Efrém Malý. Na pozvanie gruzínskeho kráľa Dávida IV. sa vrátil do Gruzínska, ktoré v tom období zažívalo svoju zlatú éru. V Gruzínsku sa spolu s Arsenom Ikalthoelim ujal vedenia Gelatskej teologickej akadémie.[1][4][6]

Myšlienky a dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Petrici preložil viacero diel. Bol autorom prekladov Aristotelových diel Topiky a Peri hermeneias,[1] ktoré sa však nedochovali.[6] Petriciho preklad Proklovho diela Základy teológie (lat. Institutio theologica) býva považovaný za najstarší na svete. Celkovo obsahuje 211 kapitol, pričom k nemu Petrici poskytuje i odborný komentár, úvod a záver. Ďalšími antickými tvorcami, ktorých prekladal bol Nemesios a jeho dielo O ľudskej prirodzenosti a Jozef Flavius a jeho historiografické dielo Židovské starožitnosti. Z neskoršej, byzantskej literatúry preložil mystické dielo Rebrík do raja od Ióanna Klimaka.[1][4][6]

Medzi jeho originárnu tvorbu patrí Výklad Prokla a platónskej filozofie (gruz. Ganmarteba proklesthvis diadochosisa da platonurisa philosophiisad) ako aj mysticko-asketický traktát Schody dobročinnosti (gruz. Sathnoebatha kibe) či poetické dielo Mesačné synaxárium (gruz. Sathveo svinakhsari).[4] Podieľal sa tiež na revízii gruzínskeho prekladu Biblie.[1][6]

Petriciho myslenie odráža klasické grécke myslenie i vtedajšiu kultúrnu atmosféru. Jeho cieľom bolo prekonať napätie medzi náboženským rozmerom myslenia a humanizmom, pričom myslením sa skôr radil k novoplatonistom. Originálny bol jeho prístup k otázkam bytia, rozumu a ich spojeniu so svetom.[6]

Petriciho dielo bolo známe aj mimo Gruzínska. V roku 1248[3]/1284[3] boli jeho preklady Prokla arménskym mníchom Svimeonom preložené do arménčiny. Tento príspevok sa neskôr prejavil v rozšírení Proklovej filozofie v Arménsku. V 20. storočí vznikol aj ruský preklad jeho Výkladu.[5]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g h i j JAN PETRICI. In: STAROWIEYSKI, Marek. Slovník raněkřesťanské literatury Východu: arabská, arménská, etiopská, gruzínská, koptská a syrská literatura. Preklad Walerian Bugel, Kateřina Mervartová. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2012. 369 s. (Pro Oriente; zv. 7.) ISBN 978-80-7465-021-5. S. 166 – 167. (po česky)
  2. a b c Gruzie. Gruzínska literatura. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 180 – 181.
  3. a b c d e f JOHN PETRIC'I. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1067. (po anglicky)
  4. a b c d e Ioane Petrici In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, [cit. 2020-11-27]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
  5. a b Joane Petrizi In: Stanford Encyclopedia of Philosophy [online]. Center for the Study of Language and Information (CSLI), Stanford University, 2015, [cit. 2020-11-28]. Dostupné online.
  6. a b c d e f IOANE PETRIC'I. In: FARRUGIA, Edward G.; AMBROS, Pavel, ed. Encyklopedický slovník křesťanského Východu. Preklad Adam Mackerle. Vyd. 1. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2010. 1039 s. (Prameny spirituality; zv. 15.) ISBN 978-80-7412-019-0. S. 411.
  7. MIKABERIDZE, Alexander. Historical Dictionary of Georgia. Lanham, Maryland; Toronto; Plymouth, UK : Scarecrow Press, 2007. 733 s. (Historical Dictionaries of Europe.) ISBN 978-0810855809, 0810855801. Kapitola Introduction, s. 363 – 364. (po anglicky)