Irán

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Iránska islamská republika
Vlajka Znak
Vlajka Znak
Národné motto:
Esteqlál, ázádí, džomhúrí-je eslámí (Nezávislosť, sloboda, islamská republika)
Štátna hymna:
Sorud-e Melli-e Iran
Iran (orthographic projection).svg
Hlavné mesto Teherán
35°41′ s.š. 51°25′ v.d.
Najväčšie mesto Teherán
Úradné jazyky perzština


Štátne zriadenie
islamská republika
Hasan Rúhání (prezident)
Sajjid Alí Chámeneí (duchovný vodca)
Vznik 11. február 1979 (islamská revolúcia)
Susedia Irak, Turecko, Arménsko, Azerbajdžan, Turkménsko, Afganistan, Pakistan
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
1 648 195 km² (18.)  
 km² (0,7 %)
Počet obyvateľov
 • sčítanie (2013)
 • hustota ()
 
78 192 000
48/km² (162.)
Mena Iránsky rial (IRR)
Časové pásmo
 • Letný čas
UTC+3.30 (UTC)
(UTC)
Medzinárodný kód IRN / IR
Medzinárodná poznávacia značka IR
Internetová doména .ir
Smerové telefónne číslo ++98

Irán (do roku 1935 Perzia), dlhý tvar Iránska islamská republika (Džomhúri-je eslámí-je Írán), je štát v juhozápadnej Ázii.

Hlavné mesto je Teherán.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Názov krajiny bol už od dávnych dôb Persia (Perzia). Kráľ Kúroš (Kýros) vytvoril na troskách kráľovstiev z Mezopotámie mocnú ríšu (staroperzská ríša), ktorá si podrobila stovky národov. Táto ríša bola známa hlavne architektúrou vtedajšieho hlavného mesta Persepolis, ako aj nezvyčajnou krutosťou voči podrobeným národom. Z vojenskej stránky bola obrovská armáda zozbieraná z celej ríše, od Malej Ázie po hranice Indie. Peržania dobyli Babylon, Jeruzalem a ďalšie mestá. Po úspešných výpravách na dobytie gréckych miest v Malej Ázii sa perzská armáda vypravila na dve výpravy proti pevninovému Grécku. Napriek veľkej početnej výhode bolo zjednotené grécke vojsko víťazné. Vzniknutú nenávisť využil Alexander Veľký, ktorý za niekoľko rokov zničil perzskú ríšu. Perzská ríša bola neskôr obnovená dynastiou Sasánovcov, ktorá bojovala napríklad s Rimanmi. Počas stredoveku sa Perzia dostávala do konfliktov s Mongolmi, neskôr Turkami.

Vláda[upraviť | upraviť zdroj]

Iránu vládne 10 ajatolláhov (islamskí duchovní hodnostári). Ich vláda je hlavne strategická. Pôsobia v rôznych komisiách a výboroch. Praktickým uskutočňovaním politiky je poverená vláda vedená prezidentom. K opatreniam, ktoré prijíma prezident, sa môžu ajatolláhovia vyjadrovať. Vyskytuje sa tu akási dualita moci, kde sa prelína svetská a duchovná moc ajatolláhov.

Vojenské konflikty[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1980-1988 zúrila medzi Iránom a Irakom, vedeným Saddámom Husajnom, vojna.

Ľudské práva[upraviť | upraviť zdroj]

Irán je známy neprijatím ženevských dohôd o ľudských právach. Považuje sa za jednu z najkonzervatívnejších islamských krajín, v ktorej majú ženy obmedzené práva a za nedodržiavanie náboženských zásad sú vysoké tresty, hoci v poslednej dobe dochádza v tomto smere k uvoľňovaniu a miernej liberalizácii. Irán podporuje trest smrti, a to nie len za najťažšie zločiny.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]