Irán

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Iránska islamská republika
Vlajka Iránu Znak Iránu
Vlajka Znak
Národné motto:
Esteqlál, ázádí, džomhúrí-je eslámí (Nezávislosť, sloboda, islamská republika)
Štátna hymna:
Sorud-e Melli-e Iran
Iran (orthographic projection).svg
Miestny názov  
 • dlhý ایران‎‎
 • krátky جمهوری اسلامی ایران
Hlavné mesto Teherán
35°41′ s.š. 51°25′ v.d.
Najväčšie mesto Teherán
Úradné jazyky perzština


Štátne zriadenie
Najvyšší vodca
Prezident
islamská republika
Sajjid Alí Chámeneí
Hasan Rúhání
Vznik 11. február 1979
Susedia Irak, Turecko, Arménsko, Azerbajdžan, Turkménsko, Afganistan, Pakistan
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
1 648 195 km² (17.)  
 km² (7,07 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2017)
 • sčítanie (2013)

 • hustota (2017)
 
81 000 000 (18.)
78 192 000

48/km² (162.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2017
438,3 mld. $ (27.)
19 050 $ (-.)
Index ľudského rozvoja (2014) 0,766 (69.) – vysoký
Mena Iránsky rial (IRR)
Časové pásmo
 • Letný čas
UTC+3.30 (UTC)
(UTC)
Medzinárodný kód IRN / IR
Medzinárodná poznávacia značka IR
Internetová doména .ir
Smerové telefónne číslo +98

Irán (do roku 1935 Perzia), dlhý tvar Iránska islamská republika (Džomhúri-je eslámí-je Írán), je štát v juhozápadnej Ázii.

Hlavné mesto je Teherán.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Názov krajiny bol už od dávnych dôb Persia (Perzia). Kráľ Kúroš (Kýros) vytvoril na troskách kráľovstiev z Mezopotámie mocnú ríšu (staroperzská ríša), ktorá si podrobila stovky národov. Táto ríša bola známa hlavne architektúrou vtedajšieho hlavného mesta Persepolis, ako aj nezvyčajnou krutosťou voči podrobeným národom. Z vojenskej stránky bola obrovská armáda zozbieraná z celej ríše, od Malej Ázie po hranice Indie. Peržania dobyli Babylon, Jeruzalem a ďalšie mestá. Po úspešných výpravách na dobytie gréckych miest v Malej Ázii sa perzská armáda vypravila na dve výpravy proti pevninovému Grécku. Napriek veľkej početnej výhode bolo zjednotené grécke vojsko víťazné. Vzniknutú nenávisť využil Alexander Veľký, ktorý za niekoľko rokov zničil perzskú ríšu. Perzská ríša bola neskôr obnovená dynastiou Sasánovcov, ktorá bojovala napríklad s Rimanmi. Počas stredoveku sa Perzia dostávala do konfliktov s Mongolmi, neskôr Turkami.

Vláda[upraviť | upraviť zdroj]

Iránu vládne 10 ajatolláhov (islamskí duchovní hodnostári). Ich vláda je hlavne strategická. Pôsobia v rôznych komisiách a výboroch. Praktickým uskutočňovaním politiky je poverená vláda vedená prezidentom. K opatreniam, ktoré prijíma prezident, sa môžu ajatolláhovia vyjadrovať. Vyskytuje sa tu akási dualita moci, kde sa prelína svetská a duchovná moc ajatolláhov.

Vojenské konflikty[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1980-1988 zúrila medzi Iránom a Irakom, vedeným Saddámom Husajnom, vojna.

Ľudské práva[upraviť | upraviť zdroj]

Irán je známy neprijatím ženevských dohôd o ľudských právach. Považuje sa za jednu z najkonzervatívnejších islamských krajín, v ktorej majú ženy obmedzené práva a za nedodržiavanie náboženských zásad sú vysoké tresty, hoci v poslednej dobe dochádza v tomto smere k uvoľňovaniu a miernej liberalizácii. Irán podporuje trest smrti, a to nie len za najťažšie zločiny.

Iránska literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Počiatky iránskej literárnej tvorby môžeme vidieť v postupnom vzniku Avesty. Pod pojmom Avesta označujeme zborník svätého písma a liturgie zoroastrizmu bohužiaľ dochovanej len z malej časti, čo ovplyvňuje aj fakt, že liturgická literatúra sa začala písomne zaznamenávať až v období Sásanovcov (3.st. po Kr. – polovica 7.st. po Kr.), kedy sa zoroastrizmus stal štátnym náboženstvom. Patrí spolu s rôznymi fragmentmi, predovšetkým epigrafickými nápismi na valcoch (napr. Kýrov valec) alebo skalnými nápismi (v Nakš-e Rostam) k jediným dochovaným písomným pamiatkam nájdeným na území Iránu, ktoré dokumentujú život a kultúru tunajších obyvateľov. Rekonštrukcia tvorby sasánovskej éry prebieha skôr prostredníctvom a interpretáciou diel oveľa neskoršieho dátumu vzniku. Šieste storočie je storočím nástupu a počiatku islamu, ktorý natrvalo prekreslil a interferoval mapu nielen Iránu, ale aj celého sveta. Náboženstvo islamu postupne preniklo do kultúry Iráncov a zakotvilo tu tak silno, že ak by sme chceli hovoriť o kľúčovej knihe, ktorá ovplyvnila iránsku literatúru, museli by sme uviesť Korán. Od tohto obdobia začíname hovoriť o novoperzskej literatúre.

Okrem prebratia arabského písma, ktoré postupne nahradilo písmo pahlaví používané predovšetkým počas Sasánovského obdobia, došlo k začleneniu aj mnoho novým literárnych foriem arabského pôvodu napr. qasída do iránskej literatúry. Medzi najvýznamnejších a najznámejších predstaviteľov patrí napr. Avicenna, Rúdakí, Nasir Khusraw alebo qasídi nájdeme aj v poetickej mystickej tvorbe Rúmiho Molanu.

Ďalší poetické útvar typický pre literárnu tvorbu Iránu je ghazal. K básnikom, ktorí vynikali v písaní ghazalov radíme Hafeza alebo Sa´diho.

Rubá´i vyznačujúci sa epigramatickým charakterom naopak preslávil vedca, astronóma a básnika Omara Chajjáma alebo Šahída.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]