Irán

	Iránska islamská republika
Vlajka	Znak
	Národné motto:; Esteqlál, ázádí, džomhúrí-je eslámí; (Nezávislosť, sloboda, islamská republika)
	Štátna hymna:; Sorud-e Melli-e Iran
Miestny názov
• dlhý	جمهوری اسلامی ایران
• krátky	ایران
Hlavné mesto	Teherán; 35°41′ s.š. 51°25′ v.d.
Najväčšie mesto	Teherán
Úradné jazyky	perzština ;
Štátne zriadenie; ; Najvyšší vodca; Prezident	unitárna prezidentská; teokratická islamská republika; Modžtaba Chámeneí; Masúd Pezeškján
Vznik	11. február 1979
Susedia	Irak, Turecko, Arménsko, Azerbajdžan, Turkménsko, Afganistan, Pakistan
Rozloha; • celková; • voda (%)	; 1 648 195 km² (17.) ; km² (7,07 %)
Počet obyvateľov; • odhad (2018); • sčítanie (2013); • hustota (2018)	; 81 672 300 (18.) ; 78 192 000; 48/km² (162.)
HDP; • celkový; • na hlavu (PKS)	2019; 334 mld. $ (27.); 19 541 $ (-.)
Index ľudského rozvoja (2017)	0,798 (60.) – vysoký
Mena	Iránsky rial (IRR)
Časové pásmo; • Letný čas	UTC+3.30 (UTC); (UTC)
Medzinárodný kód	IRN / IR
Medzinárodná poznávacia značka	IR
Internetová doména	.ir
Smerové telefónne číslo	+98
	Interaktívna mapa

Súradnice: 32°S 53°V / 32°S 53°V / 32; 53

Irán (do roku 1935 Perzia), dlhý tvar Iránska islamská republika (Džomhúri-je eslámí-je Írán), je štát v juhozápadnej Ázii.

Hlavné mesto je Teherán.

Dejiny

Názov krajiny bol už od dávnych dôb Persia (Perzia). Kráľ Kúroš (Kýros) vytvoril na troskách kráľovstiev z Mezopotámie mocnú ríšu (staroperzská ríša), ktorá si podrobila stovky národov. Táto ríša bola známa hlavne architektúrou vtedajšieho hlavného mesta Persepolis, ako aj nezvyčajnou krutosťou voči podrobeným národom. Z vojenskej stránky bola obrovská armáda zozbieraná z celej ríše, od Malej Ázie po hranice Indie. Peržania dobyli Babylon, Jeruzalem a ďalšie mestá. Po úspešných výpravách na dobytie gréckych miest v Malej Ázii sa perzská armáda vypravila na dve výpravy proti pevninovému Grécku. Napriek veľkej početnej výhode bolo zjednotené grécke vojsko víťazné. Vzniknutú nenávisť využil Alexander Veľký, ktorý za niekoľko rokov zničil perzskú ríšu. Perzská ríša bola neskôr obnovená dynastiou Sásánovcov, ktorá bojovala napríklad s Rimanmi. Počas stredoveku sa Perzia dostávala do konfliktov s Mongolmi, neskôr Turkami.

V rokoch 1980-1988 zúrila medzi Iránom a Irakom, vedeným Saddámom Husajnom, iránsko-iracká vojna.

Politický systém

Irán je islamskou republikou. Prezident a parlament spravujú krajinu na základe ústavy. Vládnuca moc sa skladá zo zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci.

Najvyššou autoritou v krajine je najvyšší vodca (rahbar). Musí mať kvalifikáciu učenca šíitskeho islamu, je volený doživotne Radou znalcov, ktorá ho má právo odvolať, ak nie je spôsobilý k výkonu funkcie. Je najvyšším veliteľom iránskej armády, Revolučných gárd a bezpečnostných zložiek. Vykonáva dozor nad vysielaním štátneho rozhlasu a televízie.

Prezident je po rahbarovi druhou najvyššou autoritou v krajine. Je to predstaviteľ výkonnej moci. Je volený priamou voľbou na 4 roky, najviac dve volebné obdobia. Kandidáti na prezidenta musia byť schválení Radou dohliadateľov (Šúra-je negahbán).

Parlament (Islamské národné zhromaždenie - Madžles-e šúra-je eslámí) je jednokomorový a má 290 poslancov. V prvej fáze navrhuje, prejednáva a schvaľuje legislatívu. Parlamentom prijatý zákon vstupuje do platnosti až po potvrdení Radou dohliadateľov, ktorá posudzuje jeho súlad s ústavou a islamským právom.

Rada dohliadateľov má 12 členov, 6 náboženských právnikov vymenúva priamo najvyšší vodca, 6 svetských právnikov vymenúva predseda súdnej moci (ktorého tiež vymenúva najvyšší vodca). Funguje ako horná snemovňa parlamentu, schvaľuje kandidátov na poslancov a prezidenta. Disponuje právomocou vylúčiť kandidátov, ktorých považuje za nevhodných.

Rada znalcov - 86 členné zhromaždenie náboženských učencov (modžtahedov) rozhodujúce o voľbe alebo odvolaní najvyššieho vodcu.^[1]

Ľudské práva

Irán je známy neprijatím ženevských dohôd o ľudských právach. Považuje sa za jednu z najkonzervatívnejších islamských krajín, v ktorej majú ženy obmedzené práva a za nedodržiavanie náboženských zásad sú vysoké tresty, hoci v poslednej dobe dochádza v tomto smere k uvoľňovaniu a miernej liberalizácii. Irán podporuje trest smrti, a to nie len za najťažšie zločiny.

Kultúra

Literatúra

Počiatky iránskej literárnej tvorby môžeme vidieť v postupnom vzniku Avesty. Pod pojmom Avesta označujeme zborník svätého písma a liturgie zoroastrizmu bohužiaľ dochovanej len z malej časti, čo ovplyvňuje aj fakt, že liturgická literatúra sa začala písomne zaznamenávať až v období Sásánovcov (3.st. po Kr. – polovica 7.st. po Kr.), kedy sa zoroastrizmus stal štátnym náboženstvom. Patrí spolu s rôznymi fragmentmi, predovšetkým epigrafickými nápismi na valcoch (napr. Kýrov valec) alebo skalnými nápismi (v Nakš-e Rostam) k jediným dochovaným písomným pamiatkam nájdeným na území Iránu, ktoré dokumentujú život a kultúru tunajších obyvateľov. Rekonštrukcia tvorby sásánovskej éry prebieha skôr prostredníctvom a interpretáciou diel oveľa neskoršieho dátumu vzniku. Šieste storočie je storočím nástupu a počiatku islamu, ktorý natrvalo prekreslil a interferoval mapu nielen Iránu, ale aj celého sveta. Náboženstvo islamu postupne preniklo do kultúry Iráncov a zakotvilo tu tak silno, že ak by sme chceli hovoriť o kľúčovej knihe, ktorá ovplyvnila iránsku literatúru, museli by sme uviesť Korán. Od tohto obdobia začíname hovoriť o novoperzskej literatúre.

Okrem prebratia arabského písma, ktoré postupne nahradilo písmo pahlaví používané predovšetkým počas Sásánovského obdobia, došlo k začleneniu aj mnohých nových literárnych foriem arabského pôvodu (napr. kasyda) do iránskej literatúry. Medzi najvýznamnejších a najznámejších predstaviteľov patrí napr. Avicenna, Rúdakí, Nasir Khusraw; kasydu však nájdeme aj v poetickej mystickej tvorbe Rúmího.

Ďalší poetický útvar typický pre literárnu tvorbu Iránu je gazel. K básnikom, ktorí vynikali v písaní gazelov radíme Háfiza alebo Sa'dího.

Rubáí vyznačujúci sa epigramatickým charakterom naopak preslávil vedca, astronóma a básnika Omara Chajjáma alebo Šahída.