Irak

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Iracká republika
Vlajka Iraku Znak Iraku
Vlajka Znak
Národné motto:
Allahu Akbar; Aláh je najväčší
Štátna hymna:
موطني, Mawtinî (nová), Ardh Alforatain (stará)
Iraq (orthographic projection).svg
Miestny názov  
 • dlhý الجمهورية العراقية
al-Džumhúríja al-Irakíja
 • krátky Iracká republika
Hlavné mesto Bagdad
33°20′ s.š. 44°26′ v.d.
Najväčšie mesto Bagdad
Úradné jazyky arabčina, kurdčina, turkménčina


Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády
republika
Fuad Masum
Haider al-Abadi
Vznik 1.októbra 1919 nezávislosť od Osmanskéj ríše
3.októbra 1932 nezávislosť od Veľkej Británie
Susedia Sýria, Turecko, Irán, Kuvajt, Saudská Arábia, Jordánsko
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
437 072 km²   
1.1 km² ( %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2016)
 • hustota (2016)
 
38 146 025 (36.)

82.7/km² (125.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2015
240.006 miliárd $ (47.)
16 551 $ (71.)
Index ľudského rozvoja (2014) 0,654 (121.) – stredný
Mena iracký dinár (IQD)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC+3)
+ (UTC)
Medzinárodná poznávacia značka IRQ
Internetová doména .iq
Smerové telefónne číslo ++964

Irak, dlhý tvar Iracká republika, je štát v juhozápadnej Ázii.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Iracká republika sa nachádza v juhozápadnej Ázii pri Perzskom zálive. Jej poloha je vymedzená 29°05´ až 37°23´ severnej zemepisnej šírky a 38°45´ až 48°41´ východnej zemepisnej dĺžky. S rozlohou 432 162 km² je po Saudskej Arábii (2 149 690 km²) a Jemene (527 970 km²) tretím najväčším arabským štátom Ázie. K územiu Iraku patrí i 4 910 km² Perzského zálivu. Hraničná línia Iraku je dlhá 3 650 km; krajina susedí so šiestimi krajinami: na severozápade so Sýriou (605 km), na severe s Tureckom (352 km), na východe s Iránom (1 458 km), na juhovýchode s Kuvajtom (240 km), na juhu a juhozápade so Saudskou Arábiou (814 km) a na západe s Jordánskom (181 km). Časť hranice so Saudskou Arábiou tvorí neutrálna zóna. Táto oblasť s rozlohou 7 044 km² je pod správou oboch krajín. Vznikla na uľahčenie pohybu kočovných beduínov pri hľadaní nových pastvín.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšinu obyvateľstva tvoria Arabi (75%), z ktorých väčšia časť, najmä južne od Bagdadu vyznáva Šiitizmus (58% obyvateľstva Iraku)[1]. Sunnitský islam vyznávajú Arabi v západnej časti krajiny (z provincie Saladin okolo mesta Tikrít pochádzal Saddám Husajn, v provincií Anbár zasa začal vznikať Islamský štát (militantná organizácia)). Kurdi, žijúci v severnej časti pohraničia z Iránom tvoria takmer pätinu obyvateľstva Iraku a spravujú autonómne územie s hlavným mestom v Erbíle. Väčšina Kurdov sú sunnitskí moslimovia, aj keď mnohí vyznávajú šiítsku formu islamu alebo iné gnostické prúdy (najznámejší sú Jezídi v okolí Sindžáru, ale existujú aj ďalšie skupiny ako Jarsani a Šabaci).

Spomedzi ďalších menších sú významní Turkméni, ktorí žijú v blízkosti miest Kirkúk a Mosul, Asýrčania v provincií Ninive a okolí a Mandejci (v južnom Iraku).

Okrem nich žijú Iraku menšie komunity Arménov, Čerkesov, Iráncov a žiaľ aj zahraničných teroristov (ešte stále).

Z náboženského hľadiska absolútna väčšina obyvateľstva sú Moslimovia.

Šiítsky smer vyznávalo v roku 2014 61,5% obyvateľstva, najmä Arabov a čiastočne Kurdov a väčšia časť Turkménov. Tretina Iračanov boli Sunniti, ktorí sú koncentrovaní v západnej časti krajiny. Sunnitmi je zvyšok Arabov, Kurdi a časť Turkménov.

Nemoslimské vierovyznanie malo 6% obyvateľov, z ktorých vyše polovica boli kresťania.Asýrčania sú združení v Chaldejsko-katolícka cirkev, Sýrska ortodoxná cirkev a Asýrska cirkev Východu. Asýrčania hovoria Aramejsky, čo bol pôvodný predarabský jazyk Iraku. Ako bolo spomenuté, v Iraku žijú aj Arméni.

Mandejci (zvaní aj Sabejci) sú nábožneská skupina žijúca v juhovýchodnom Iraku. Ich pôvod nie je známy, niektorí tvrdia. že sú potomkami Židov z babylonského zajatia, iní tvrdia že predstavujú pôvodné predkresťanské a predislamské vierovyznanie.

Jezídi predstavujú zvláštnu skupinu, žijúcu na severe v Iraku okolo miest Sindžár a Lališ.

[2]

Administratívne členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Administratívne členenie Iraku

Irak sa delí na guvernoráty (provincie), okresy a podokresy. Zvláštne postavenie má Autonómny región Kurdistan.

Výsostné znaky[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi výsostné znaky Iraku patrí štátna hymna a štátna vlajka (čítaj viac: Vlajka Iraku).

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]