Irtyš

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Irtyš
rus. Иртыш,, čín. Kcha-la-e-er-čchi-S'-che – Čierny Irtyš
rieka
Irtysh River from the Leningradsky bridge in Omsk.JPG
Pohľad na rieku Irtyš v meste Omsk.
Štáty Čína Čína,  Kazachstan Kazachstan,  Rusko Rusko
Prítoky
 - ľavostranné Išim, Tobol, Konda
 - pravostranné Tara, Buchtarma, Om, Demjanka
Prameň Mongolský Altaj
 - výška 2 930 m
Ústie Ob
 - výška 23 m
Dĺžka 4 248 km
Povodie 1 640 000 km² (164 000 000 ha)
Prietok
 - priemerný 2 260 /s
 - maximálny 8 300 /s
 - minimálny 1 595 /s
Poloha rieky na mape
Poloha rieky na mape
Wikimedia Commons: Irtysh River

Irtyš (rus. Иртыш, čín. Kcha-la-e-er-čchi-S'-che – Čierny Irtyš) je rieka na juhu a východe Ázie v Rusku a Číne. Odvodňuje 1640000 kilometrov štvorcových (m²) a jej dĺžka je 4248 kilometrov (km). Irtyš[1] sa vlieva do rieky Ob, ako jej ľavostranný prítok.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Irtyš pramení v zaľadnených častiach juhozápadného úbočia Mongolského Altaja na mongolsko-čínskom pohraničnom pásme. Ako Čierny Irtyš tečie cez severný okraj Džungárskej panvy a vlieva sa do jazera Zajsan, ktoré leží v rozsiahlej kotline medzi vysokými chrbátmi Tarbagataja [2991 metrov (m)] a Altaja (4 506 m). Od jazera Zajsan preteká Irtyš cez stepnú oblasť a potom sa prelamuje v úzkej skalnej tiesňave cez západné výbežky pohoria Altaj. Od mesta Semipalatinsk až po vyústenie do Obu pri meste Chanty-Mansijsk tečie v širokom a pomerne plytkom koryte cez rozsiahlu močaristú Západosibírsku nížinu. Až po Omsk jeho tok prechádza cez typické stepné územie (Kulundská a Barabinská step) s bylinno-trávnatými spoločenstvami, potom vystupuje do lesnej stepi a severne od mesta Toboľsk až po ústie tečie cez močaristé územie s hustými lesmi sibírskej tajgy.

Významnejšie prítoky sprava sú Om, Tara a Demjanka, zľava Išim, Tobol a Konda. Dolina rieky Irtyš je na strednom toku široká 6 – 8 km, na dolnom toku 20 – 35 km.

Vodný režim[upraviť | upraviť zdroj]

Vodný režim Irtyša podlieha veľkým dlhodobým výkyvom vodných stavov. Odtokový režim sa v určitých charakteristických úsekoch líši. Na hornom toku je Irtyš horská rieka s prudkým spádom koryta; najvyššie vodné stavy tu pripadajú na apríl. Voda z roztápajúcich sa ľadovcov a snehu vplýva na vyrovnávanie odtoku na strednom toku, v ktorom maximum vodných stavov sa posúva na máj až jún. Asi 70 % odtečeného množstva vody za rok pripadá na máj až august. Priemerný ročný prietok pri Usť-Kamenogorsku je 615 metrov kubických za sekundu (m³/s), pri meste Toboľsk 2 240 m³/s a pri ústí 3 000 m³/s. Maximálne prietoky počas povodní sú v meste Omsk 3 010 m³/s, v meste Toboľsk 7 060 m³/s a v ústí 8 300 m³/s. V zime poklesne odtok na minimum koncom marca (pri meste Toboľsk 225 m³/s). Na dolnom toku je Irtyš od novembra do apríla zamrznutý (asi 170 dní).

Hospodárske využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Pravidelná lodná doprava je na rieke možná od apríla do októbra, keď rieka nie je zamrznutá, na úseku dlhom 3 750 km. Prepravuje sa najmä drevo z bohatých lesov priľahlej tajgy, ďalej obilie, kamenné uhlie, stavebné materiály, ropa a niektoré rudy. Rieka Irtyš je bohatá na ryby. Veľké množstvo vodnej energie sa využíva v dvoch hydroelektrárňach, pri Buchtamirskej nádrži s rozlohou 5 500 km² [676 megawatov (MW)] a pri meste Usť-Kamenogorsk s plochou úzkej nádrže asi 1 200 km² (320 MW). Vodný kanál Irtyš-Karaganda privádza vodu do suchých kazachstanských stepí.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pravidlá slovenského pravopisu, 2013, ten Irtyš, mužský rod; prístup 04. november 2014

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]