Islam

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súčasť série článkov na tému
Islam
Selimiye Camii ve Mavi Gökyüzü.jpg
Viera a praktiky
Jedinosť Boha · Vyznanie viery · Modlitba · Pôst · Púť · Almužna · Mešita
Hlavné osobnosti
Mohamed

Abú Bakr as-Siddík
Umar ibn al-Chattáb
Utmán ibn Affán
Alí ibn Abí Tálib
Mohamedovi súčasníci
Členovia Mohamedovej domácnosti

Proroci islamu
Texty a zákony
KoránSunnaŠaría
Zákonodarstvo
Životopisy Mohameda
Vetvy islamu
Sunniti (HanífovskáMálikovskáŠáfiovskáHanbalovskáZáhirovská)Šiiti (Ismá'ílíja (Nizáríja (Asasíni) • MustálíjaDrúzi)Isná ašaríja (Dža'farovskáAlavitiAleviti)Zajdíja) • Súfizmus (BektašijaČištíjaMawlawíja)Cháridža (Ibádíja)
Sociopolitické aspekty
UmenieArchitektúra
MestáKalendár
VedaFilozofia
Náboženskí vodcovia
Ženy v islameDžihád
Politický islamLiberálny islam
AhmadíjaWahhábizmus
Pozri aj
Slovníček islamských pojmov
Zoznam významných mešít
Zoznam článkov o islame
z  d  u
Rozšírenie islamu vo svete (2010)
Modliaci sa moslimovia

Islam (alebo nespisovne, ale často[pozn 1] islám, iné (zriedkavé) názvy: moslimstvo, mohamedánstvo, musulmanstvo[1], mohamedanizmus[2]; arab. الإسلام – al-islám  – odovzdanie sa alebo podriadenie sa do vôle boha Alaha je najmladšie monoteistické náboženstvo rozšírené po celom svete. Vyznávač islamu sa volá moslim.

K islamu sa v súčasnosti hlási viac ako jeden a pol miliardy ľudí. Islam je rozšírený hlavne v arabských, afrických a juhoázijských krajinách, hoci najviac moslimov – asi 200 miliónov – žije v Indonézii.

Zakladateľom islamu bol prorok Mohamed (Muhammad). Jeho učenie zdôrazňuje strohé jednobožstvo (Alah). Nerozvíja príliš metafyzické predstavy, ale skôr morálne a rituálne aktivity. Podľa islamského práva šaría hrozí za odklon od islamu trest smrti.

Slovo islam[upraviť | upraviť zdroj]

Slovo „islam“ je odvodené z arabského slovného koreňa „slm“, ktorý znamená ucelený, neporušený.

Základy viery[upraviť | upraviť zdroj]

Islam je náboženstvo, ktoré vzniklo v 7. storočí po Kr. Pre pätinu obyvateľstva sveta je islam nielen náboženstvom, ale zároveň aj uceleným spôsobom života.

Boh - Alah[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa náboženstva existuje jediný a celkom zvrchovaný boh – po arabsky Alláh (arab. ‎), stvoriteľ, vládca aj sudca všetkých. Treba sa mu úplne odovzdať; táto odovzdanosť do božej vôle sa nazýva islám (إسلامpokora, odovzdanie sa do vôle) a ten, kto sa Alahovi takto odovzdal, je moslim (arab. مسلم muslim). Alah nemá podobu a nesmie byť zobrazovaný. Popri Alahovi existuje mnoho nadprirodzených bytostí, anjelov i démonov, ale tí sú mu úplne podriadení a nesmú sa uctievať.

Vedľa dôrazu na božiu jedinečnosť je hlavným článkom učenia bod o poslednom súde, ktorý sa bude konať na konci času, a to zároveň podľa dvoch hľadísk – pravej viery i dobrých skutkov. Výsledkom súdu je buď večná blaženosť v raji (arab. جنة džanna – záhrada), alebo večné muky v pekle (arab. جهنم džahannam). Len bojovníci, ktorí padli na božej ceste (arab. سبيل ﷲ sabíl Alláh), idú do raja priamo.[3] Zvláštnou kapitolou vierouky je článok o božom zjavení a jeho „prostredníkovi“, prorokovi Mohamedovi (arab. Muhammad). Mal vraj predchodcov v hlásateľoch jedného boha už od Abraháma (arab. Ibráhím), cez Ježiša (arab. Ísá) a sám je vraj koncom tohto radu a pečaťou proroctva.

Päť pilierov islamu[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Šaháda (شهادة): vyznanie viery
  2. Salá (صلاة): modlitba
  3. Sawm (صوم): pôst počas mesiaca Ramadán
  4. Zaká (زكاة): almužna
  5. Hadždž (حجّ): púť do Mekky

Šaháda[upraviť | upraviť zdroj]

Šaháda znie „Svedčím, že niet boha okrem Alaha a svedčím, že Mohamed je posol boží“ (أشهد أن] لا إله إلاَّ الله وأشهد أن محمد رسول الله [ašhadu an] lá iláha illá-lláhu wa [ašhadu anna] muhammadan rasúlu-lláh). Toto dosvedčenie viery vyslovuje každý veriaci. Slovo „iláha“ (boh) zahŕňa všetko, čo odvádza ľudí od toho, aby uctievali iba boha Alaha, ktorého uctievanie má prednosť pred všetkým ostatným. Druhá časť vyjadruje, že posolstvo a tým aj náboženské poznanie sa k nám dostalo prostredníctvom človeka ako sme my. Prednes šahády je tiež súčasťou zvolávania k modlitbe, azánu. Vyznaním viery sa človek stáva moslimom, maže sa tým jeho minulosť, znamená to, akoby sa znovu narodil.

Salá[upraviť | upraviť zdroj]

V islame existujú dva druhy modlitieb – povinné (fard) a dobrovoľné (sunna). Moslimovia sa povinne modlia päťkrát denne – pred východom slnka, napoludnie, popoludní, po západe slnka a v noci. Pred každou modlitbou je predpísaná rituálna očista. Moslimovia sa modlia na koberčekoch, otočení k Mekke. Modlitbu sprevádzajú rôzne úkony a postoje, napr. klaňanie sa. Čas modlitby ohlasuje muezín spievaním azánu z vysokej veže mešity (tzv. minaretu). Dobrovoľné modlitby sa vykonávajú mimo času stanoveného na povinné modlitby, zvyčajne za istým účelom, alebo pri nejakej príležitosti (narodenie, úmrtie, choroba).

Sawm[upraviť | upraviť zdroj]

Počas denných hodín je nutné zdržať sa akéhokoľvek jedenia, pitia, fajčenia, pohlavného styku a iných pozemských radostí. Pôst dodržiavajú moslimovia počas deviateho mesiaca (Ramadán) lunárneho kalendára, teda 29 až 30 dní ročne. Sawm má naučiť moslimov trpezlivosti a zdržanlivosti. Existujú výnimky, napríklad deti, tehotné ženy, chorí a cestujúci sa nemusia postiť, prípadne sa postia rovnaký počet dní neskôr.

Zaká[upraviť | upraviť zdroj]

Zaká, čo znamená očistenie, možno chápať v dvoch rovinách: [4]

  • Zaká v užšom zmysle predstavuje povinnú dávku, ktorá sa ročne odvádza islamskému štátu a je ďalej použitá predovšetkým na podporu ľudí, ktorí sa ocitli v núdzi. Ide o akýsi systém sociálnej pomoci. Odvod zaká je nielen dobročinnosť, ale aj povinnosť priamo spätá s islamským náboženstvom.
  • Zaká v širšom zmysle zahŕňa ako povinné dávky, ktoré predstavujú stály príjem do štátneho rozpočtu, tak aj milodary, ktoré sú dobrovoľné a s ktorými islamský štát nemôže rátať. Islam síce nabáda moslimov k milodarom, štát si ich však vynútiť nemôže.

V islamskom štáte, v ktorom funguje systém vyberania zaká, moslim odovzdáva približne 2,5 % zo svojho majetku. Zaká sa vyberá len z nadbytočného peňažného majetku a až potom, keď tento majetok dosiahne určitú spodnú hranicu, napr. 72 g zlata, 504 g striebra, kubický meter úrody a pod. Väčšinou sa vyberá iba z majetku, ktorý stojí, neaktivizuje sa a plní len funkciu úspor, pričom musí uplynúť aspoň jeden kalendárny rok odo dňa, kedy vlastník takýto majetok nadobudol. Táto dávka je povinná iba pre moslimov, ktorí nie sú sami v núdzi, to znamená, že je povinná pre tých majetnejších, solventnejších. Na druhej strane, 2,5 % nie je fixná čiastka, ale skôr minimálna hranica. Pre niektoré položky je daná vyššia sadzba, pričom sa vychádza zo zásady „čím je ľudská námaha vynaložená na dosiahnutie majetku menšia, tým je sadzba vyššia“. Napr. zo sadív a plodov – z úrody – sa odvádza 10 % (resp. 5 %, ak je úroda napájaná umelo prostredníctvom zavlažovacích zariadení) a z nájdených pokladov až 20 % hodnoty, čo je najvyššia možná čiastka.[4]

V Koráne možno nájsť niekoľko desiatok veršov, v ktorých je zaká spomenutá. Vo verši 9:60 sa píše, že dávať milodary je povinnosť uložená Alahom. V tomto verši je presne uvedené, na aké účely sa má zaká vyberať:

  • pre ľudí žijúcich pod hranicou chudoby;
  • pre biednych ľudí, ktorí nedokážu uspokojiť svoje životné potreby;
  • pre správcov, ktorí majú na starosti výber a správne rozdelenie samotnej dávky zaká;
  • pre nemoslimov, ktorých srdcia sú spriaznené s moslimami;
  • na oslobodenie otrokov z otroctva;
  • pre zadĺžených, ktorí nedokážu splatiť svoje dlhy;
  • pre tých, čo sú na ceste Božej, pre spokojnosť Božiu (fí-sabíli-lláhi);
  • pre cestujúcich, ktorí sa ocitli v núdzi.

Koránové predpisy sa v neskorších časoch nedodržiavali. Zaká sa spolu s inými daňovými príjmami dostala do štátnej pokladnice a ľubovoľne sa s ňou zaobchádzalo.[5]

Hadždž[upraviť | upraviť zdroj]

Posledným pilierom islamu je púť do Mekky, ktorú by každý správny moslim mal absolvovať aspoň raz za život. Hadždž je spojená s množstvom rituálov, medzi najznámejšie patria obiehanie okolo svätyne Kába alebo kameňovanie Satana. Od povinnosti vykonať púť sú oslobodení tí moslimovia, ktorí na to nemajú dostatok financií alebo sú zdravotne nespôsobilí.

Korán[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Korán

Posvätnou knihou islamu je Korán (arab. القرآن‎ – al-Kur’án). Skladá sa zo 114 kapitol zvaných „súra“, ktoré pozostávajú z jednotlivých veršov zvaných „ája“. Korán obsahuje náboženské, etické, právne, kultové a i. zásady a pravidlá konania.

Proroci[upraviť | upraviť zdroj]

Islam uznáva a ctí všetkých starozákonných prorokov, napríklad Abraháma (po arabsky Ibráhím), Mojžiša (Músá), Noeho (Núh), ako aj Ježiša (Ísá). Moslimovia síce neveria, že Ježiš bol Božím synom, že bol ukrižovaný a vstal z mŕtvych, ale uznávajú ho ako jedného z Božích poslov. Títo proroci sa často spomínajú v Koráne, po niektorých sú aj pomenované celé súry. Korán pozná aj iných prorokov, ktorí sa nespomínajú v Biblii, patrí medzi nich napríklad Húd. Najdôležitejším a posledným z nich je však Mohamed, ktorý sa označuje aj ako „Pečať prorokov“ (arab. خَاتَم ٱلنَّبِيِّينChátam an-nabijjín).[6]

Sunna a šía[upraviť | upraviť zdroj]

V islame sa vyvinuli dve hlavné vetvy. Ich prívrženci sa nazývajú sunniti (sunna) a šiíti (šía). Rozdiely medzi nimi sa dajú prirovnať k rozdielom medzi katolíkmi a protestantmi alebo pravoslávnymi v kresťanstve. Vznikli však odlišným spôsobom. Väčšinu moslimskej populácie – najmenej tri štvrtiny – tvoria sunniti.

Islamskí duchovní[upraviť | upraviť zdroj]

Islamský duchovný sa nazýva imám. Okrem neho existuje aj funkcia muezína, ktorého úlohou je zvolávať ľudí k piatim povinným modlitbám.

Islam na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Searchtool.svg Pozri aj: Islam na Slovensku

Na moravskej území vpadli Turci prvýkrát v roku 1599 v priebehu tzv. dlhej tureckej vojny.[7] Roku 1663 podnikli Tatári z Krymského chanátu, od 15. storočia vazali osmanského sultána, spoločne s Turkami počas Osmansko-habsburskej vojny niekoľko vpádov na Moravu po tom čo padla strategická pevnosť Nové Zámky na južnom Slovensku.[8][9]Vtedy bolo odvlečených do otroctva na 12 000 obyvateľov Moravy.[10][11]"Čoskoro sa začalo ohavné neslýchané prznenie a znásilňovanie žien a panien," napísal očitý svedok evanjelický farár Štefan Pilárik o ženách, ktoré odvliekli Tatári.[12]

Dnes sa na Slovensku k islamu hlási podľa rôznych odhadov 2000 až 5000 prívržencov. Islam na Slovensku nie je oficiálne registrovaným náboženstvom, nakoľko veriaci doposiaľ nevyzbierali 20 000 na registráciu nutných podpisov, a teda nemá nárok na príspevok zo štátneho rozpočtu, ani ďalšie výhody z toho plynúce. Na Slovensku sa najviac moslimov zdržiava vo veľkých mestách, kde sa nachádza niekoľko neoficiálnych modlitební. Veľká časť moslimov prišla na Slovensko za komunizmu zo spriatelených krajín blízkeho východu vrámci študijných výmien.

Kritika[upraviť | upraviť zdroj]

Searchtool.svg Pozri aj: Kritika Islamu
Ženy s nikábom v Londýne
Moslimská demonštrácia v Sydney, "Pripravte o hlavu každého, kto uráža proroka"

Medzi predmety kritiky patrí napríklad morálna stránka proroka Mohameda, a to ako v jeho verejnom, ako aj osobnom živote.[13] Otázky týkajúce sa pravosti a morálky Koránu, islamskej svätej knihy, sú kritikmi tiež diskutované.[14][15] Iné kritiky sa zameriavajú na otázku ľudských práv v dnešných islamských štátoch a postavenie žien v islamskom práve a praxi.[16][17]

V nadväznosti na nedávny multi-kulti trend bol kritizovaný vplyv islamu na schopnosť, resp. neschopnosť moslimských prisťahovalcov na Západ integrovať sa.[18]

Saudská Arábia čelí kritike za šírenie wahhábismu, čo je sunnitská fundamentálna forma islamu a štátnej ideológie Saudskej Arábie.[19] Striktnou interpretáciou wahhábismu sa inšpirovali mnohé islamistické hnutia ako je Islamský štát v Sýrii a Iraku,[20] Kavkazský emirát,[21] sýrski povstalci z Fronty an-Nusrá,[22] teroristická organizácia Al-Káida,[23] alebo Tálibán. Wahhábizmus začal expandovať v 70. rokoch, keď Saudovia využili svoje príjmy z predaja ropy na sponzorovanie výstavby mešít a madras po celom svete a na šírenie svojej radikálnej a netolerantnej interpretácie islamu.[24]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Kodifikovaný tvar je iba islam (KSSJ), ale v odborných textoch sa vyskytuje aj tvar islám, ktorý sa viac podobá pôvodnej arabskej výslovnosti.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. islam. In: Pyramída.
  2. Synonymický slovník slovenčiny, 2004. dostupné online
  3. Korán 47:4-6
  4. a b Islam – viera a náboženstvo: stať 5.3
  5. Ján Pauliny: Tisíc a jedna noc (2. zväzok), strana 350 (Tatran, Bratislava 1989)
  6. Korán 33:40
  7. "Hrozí opakování historie? Mohamedáni kdysi Moravu plenili". Týden. 31. ledna 2015.
  8. "Turecké vojenské výboje na území dnešného Slovenska III."
  9. "Dvě stě Valachů padlo. Před 350 lety se Turek jal plenit Moravu". iDNES.cz. 12. října 2013.
  10. "Znojmo v tureckém ohrožení (4)". Znojemský týden.
  11. Lánové rejstříky (1656–1711)
  12. Štefan Pilárik: Turcico-Tartarica crudelitas (Turecko-tatárska ukrutnosť)
  13. Ibn Warraq, The Quest for Historical Muhammad (Amherst, Mass.:Prometheus, 2000), 103.
  14. Bible in Mohammedian Literature., by Kaufmann Kohler Duncan B. McDonald, Jewish Encyclopedia. Retrieved April 22, 2006.
  15. Robert Spencer, "Islam Unveiled", pp. 22, 63, 2003, Encounter Books, ISBN 1-893554-77-5
  16. http://www.freedomhouse.org/template.cfm?page=22&year=2005&country=6825. See also Timothy Garton Ash. "Islam in Europe", The New York Review of Books, 2006-10-05.
  17. Timothy Garton Ash. "Islam in Europe", The New York Review of Books, 2006-10-05.
  18. Tariq Modood (2006-04-06). Multiculturalism, Muslims and Citizenship: A European Approach, 1st, Routledge. ISBN 978-0-415-35515-5.
  19. "The Independent: Skutečnou hrozbou pro Západ jsou Saúdové". Novinky. 1. října 2015.
  20. "Saúdská Arábie: Spojenec Západu, který doma vládne tvrdou rukou". Česká televize. 23. ledna 2015.
  21. "Přesunou se čečenští rebelové v Sýrii na olympiádu v Soči?". Týden. 7. srpna 2013.
  22. "Sýrie ukrývá památky na utajených místech, aby je nezničili extremisté". Novinky. 20. srpna 2015.
  23. "Hamas, Al Kajda a Gaza". Český rozhlas. 1. července 2010.
  24. "Analyses – Wahhabism". Public Broadcasting Service (PBS).

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]