Ivan Čurhovič
| Ivan Čurhovič | |
| gréckokatolícky kňaz, mukačevský kapituálrny vikár | |
 | |
| Štát pôsob. | Rakúske cisárstvo |
|---|---|
| Narodenie | 26. január 1791 Novoselycia/Novaszedlica, Uhorsko (dnes Ukrajina/Slovensko) |
| Úmrtie | 2. október 1862 (71 rokov) Užhorod, Rakúske cisárstvo (dnes Ukrajina) |
| Národnosť | rusínska |
| Známy vďaka | rozvoj rusínskeho školstva na karpatskom regióne |
| Alma mater | Frintaneum |
| Profesia | kňaz, učiteľ |
| Rodičia | Ivan Čurhovič |
Ivan Čurhovič (rusín. Ivan Čurhovyč alebo Ioann Čurhovyč, ukr. Ivan Čurhovyč alebo Ioan Čurhovyč, maď. János Csurgovics; * 26. január 1791, Novoselycia/Novaszedlica, dnes Nová Sedlica, Uhorsko, dnes Ukrajina/Slovensko – † 2. október 1862, Užhorod, Rakúske cisárstvo, dnes Ukrajina) bol rusínsky gréckokatolícky kanonik, pedagóg a spisovateľ.[1] Od júla 1831 pôsobil ako kapitulárny vikár Mukačevskej eparchie, kým v roku 1838 za mukačevského eparchu vysvätený Bazil Popovič.[2] Radí sa medzi osobnosti rusínskeho národného obrodenia vďaka činnosti v rámci rozvoja školstva v karpatskom regióne.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Ivan Čurhovič sa narodil 26. januára 1791 v obci Novoselycia alebo Novaszedlica (dnes Nová Sedlica)[3] v rodine gréckokatolíckeho kňaza Ivana Čurhoviča. Po absolvovaní gymnázia v meste Užhorod v štúdiu pokračoval v meste Budapešť, kde študoval filozofiu, a neskôr v Užhorodskom duchovnom seminári.[1] Ivan Čurhovič bol v roku 1817 vysvätený za kňaza a následne začal učiť na užhorodskom gymnáziu. O dva roky neskôr začal študovať Frintaneume v meste Viedeň, kde v roku 1823 získal titul doktora teológie.[1] Po štúdiu sa ujal miesta kňaza v meste Hajdúböszörmény, neskôr sa vrátil do mesta Užhorod. Medzi rokmi 1825 až 1856 zastával funkciu riaditeľa užhorodského gymnázia.
Po smrti eparchu Oleksija Povčija kapitulárny vikár Ivan Čurhovič bol od 15. júla 1831 poverený správou Mukačevskej eparchie, až kým 21. marca 1837 sa mukačevským eparchom stal Bazil Popovič, ktorého navrhol prešovský eparcha Gregor Tarkovič. Bazil Popovič ho zároveň v roku 1838 aj odvolal z funkcie kapitulárneho vikára a vymenoval za riaditeľa užhorodského učiteľského seminára, kde vo funkcii pôsobil až do roku 1861.[4]
Počas obdobia, kedy zastupoval eparchu, spolu s dirigentom Konštantínom Matezonským a s Vasiľom Dovhovičom založil prvý spevácky zbor na území Karpatskej Rusi. Usiloval sa o usporiadanie systému v Mukačevskej eparchii a o skvalitnenie vyučovacieho procesu na školách prevádzkovaných eparchiou. V roku 1838 bol odvolaný z funkcie kapitulárneho vikára Bazilom Popovičom, novozvoleným mukačevským eparchom.
Počas obdobia, keď zastával funkcie riaditeľa užhorodského gymnázia a neskôr zároveň aj užhorodského učiteľského seminára, prijímal pedagógov najskôr z prostredia miestnej inteligencie, ktorí si uvedomovali svoju príslušnosť k Rusínom, aby vychovávali študentov a budúcich učiteľov, ktorí si ako patrioti mali byť vedomí svojej národnostnej príslušnosti, boli duchovne vyspelí a pripravení na bežný život. Ivan Čurhovič vychádzajúc z tejto idey napísal viacero prác venujúcich sa teórii a odporúčaniam pre pedagógov. Ustavične sa usiloval o vytváranie a o rozvoj dedinských škôl, kde mali vyučovať kvalifikovaní pedagógovia.
Ivan Čurhovič patril medzi najosvietenejších ľudí svojej doby. Ovládal deväť európskych jazykov. Zanechal po seba knižnicu, ktorá svedčí o jeho rozsiahlych znalostiach aj o filozofickom vzdelaní. Jeho rozhľad bol na úrovni vtedajšej európskej inteligencie. Zároveň bol v značnej miere patriotom svedomitým k svojmu národu.
Seminár pod vedením Ivana Čurhoviča prijal nové morálne a disciplinárne stanovy. Medzi plánované aktivity, ktoré nakoniec nestihol zrealizovať, patrili vydávanie periodika Ruska narodna hazeta (po slovensky Ruské ľudové noviny) či založenie vydavateľstva publikujúceho v cyrilike.
Ivan Čurhovič od 16. septembra 1849 do 15. októbra 1850 opäť zastával funkciu kapitulárneho vikára, keď zastupoval eparchu Bazila Popoviča, ktorý kvôli vyšetrovaniu z promaďarskej spolupráce počas revolúcie zostal v domácom väzením a bol zbavený funkcie mukačevského eparchu. Ivan Čurhovič mal neutrálny vzťah s Bazilom Popovičom, avšak počas súdneho procesu sa zastal Bazila Popoviča pri obvineniach z cudzoložstva.
V roku 1845 na nádvorí Užhorodského hradu vybudoval dve nové učebne gréckokatolíckeho seminára. Výstavba bola financovaná z fondu mukačevskej eparchie. V roku 1856, keď odstúpil z funkcie riaditeľa užhorodského gymnázia, zaviedol v seminári osemročné vyučovanie a nový predmet – filozofiu.[4] Neskôr otvoril vedeckú knižnicu aj ďalšie tri predmety – šport, teológiu a chémiu. Ivan Čurhovič podporoval miestnych učiteľov, ktorý prijímal do svojich škôl, aby tak zvýšil národné povedomie medzi rusínskymi obyvateľmi (predovšetkým prostredníctvom výučby na vidieku). Taktiež sa staral o vznik a o výstavbu nových škôl na vidieku.
Vďaka svojmu vzťahu k filozofiu má prezývku „Rusínsky Ploutarchos“.
Ivan Čurhovič zomrel 2. októbra 1862 v meste Užhorod.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Ivan Čurhovič publikoval svoje články venujúce sa náboženským a pedagogickým témam v novinách Lystok (po slovensky Lístok) a Felvidéki Sion (po slovensky Hornouhorský Sion). Svoje články písal v tzv. jazyčiji, obsahoval veľa slov z rusínskych dialektov. V latinčine napísal dielo Ünnepi, vasárnapi, nagybőjti és gyászbeszédek (po rusínsky Nediľny, sviatočny y postovy propovidy; po slovensky Nedeľné, sviatočné a pôstne kázne) a učebnicu Paedagogia és Methodica (po rusínsky Pedahohyja y metodyka; po slovensky Pedagogika a metodika). Tieto diela do rusínčiny preložil Jurij Žatkovič a maďarskú verziu vytvoril Kornel Zombory. Viktor Kaminský v roku 1888 publikoval publikáciu Cerkovnyja propovidi Ioanna Čurhovyča (po slovensky Cirkevne kázne Ivana Čurhoviča).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 MAGOCSI, Paul Robert; POP, Ivan. Encyclopedia of Rusyn History and Culture. 1. vyd. Toronto : University of Toronto Press, 2002. ISBN 978-0-8020-3566-0. (po anglicky)
- ↑ Vladyka Vasyľ Popovyč (12.09.1796 – 9.10.1864) [online]. Mukačevo: Mukačivska hreko-katolycka jeparchija, 2019-12-04, [cit. 2026-05-31]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
- ↑ Nie je dodnes známe, či sa Ivan Čurhovič narodil v ukrajinskej (Novoselycia) alebo v slovenskej (Nová Sedlica) obci.
- 1 2 BRECKO, Fedir. Peršij užhorodskij himanziji — 400 rokiv [online]. Užhorod: RIO: Zakarpatska narodna hazeta, 2014-04-26, [cit. 2026-05-31]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Іван Чургович na ukrajinskej Wikipédii a Ivan Čurhovič na českej Wikipédii..
- Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna. Paríž, New York : Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa, 1955, 1995. ISBN 5-7707-4049-3. (po ukrajinsky)ю
- BAČYNSKYJ, Ivan. V ciomu misiaci vypovňujeťsia 270 rokiv z dňa narodžeňňa kanonika Ivan Pastelija 220 rokiv kanoniku Ivanu Čurhovyču [online]. Mukačevo: mukachevo.net, [cit. 2026-05-31]. Dostupné online. (po ukrajinsky).
- Vydatni zakarpatci: Čurhovyč Ivan Ivanovyč [online]. Užhorod: Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka, [cit. 2026-05-31]. Dostupné online. (po ukrajinsky).
- FEDOR, Pavel. Očerki Karpatorusskoj literatury so vtoroj poloviny XIX stolitija. 1. vyd. Užhorod : Spolok Alexandra Duchnoviča, 1929. 76 strán. (po rusky).
- HOMMONAJ, Vasyľ Vasyľovyč. Antolohija pedahohičnoji dumky Zakarpaťťa (XIX – XX st.). 1. vyd. Užhorod : Zakarpaťťa, 1992. 298 strán. (po ukrajinsky).
- MAGOCSI, Paul Robert; POP, Ivan. Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv. 1. vyd. Užhorod : Vydavnyctvo Valerija Paďaka, 2010. ISBN 978-966-387-044-1. (po ukrajinsky).
- SZINNYEI, József. Magyar irók élete és munkái II.. 1. vyd. Budapešť : Hornyánszky Viktor akadémiai könyv- kereskedése, 1893. (po maďarsky).