Ivan Šišmanov
| Ivan Šišmanov | |
| bulharský literárny vedec, etnograf, historik, filozof a diplomat | |
| | |
| Štát pôsob. | Tretia bulharská ríša |
|---|---|
| Narodenie | 4. júl 1862 Svištov, Osmanská ríša (dnes Bulharsko) |
| Úmrtie | 22. jún 1928 (65 rokov) alebo 23. jún 1928 (65 rokov) Oslo, Nórsko |
| Národnosť | bulharská |
| Alma mater | Lipská univerzita |
| Profesia | spisovateľ, diplomat, politik, psychológ, filológ, literárny vedec, etnografia |
| Manželka | Lidija Šišmanova |
| Deti | Dimitr Šišmanov |
| Odkazy | |
| Commons | |
Ivan Šišmanov (* 4. júl 1862, Svištov, Osmanská ríša, dnes Ukrajina – † 22. alebo 23. júl 1928, Oslo, Nórsko) bol bulharský literárny vedec, etnograf, politik a diplomat. Pôsobil ako bulharský veľvyslanec v Ukrajinskom štáte a v Ukrajinskej ľudovej republike.
Mychajlo Petrovyč Drahomanov, jeho svokor, bol významný ukrajinský historik, filozof, ekonóm a občiansky činiteľ. Lidija Šišmanova, jeho manželka, bola spisovateľka, novinárka, divadelná a hudobná kritička, prekladateľka a feministka. V oblasti diplomacie pôsobil aj jeho syn Dimitr, politik, diplomat, literárny vedec, spisovateľ a dramaturg pôsobiaci v rokoch 1943 a 1944 vo funkcii ministra zahraničných vecí Bulharska.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Ivan Šišmanov sa narodil 4. júla 1862 v meste Svištov v rodine osvietencov. V rokoch 1876 až 1882 študoval na pedagogickej škole v meste Viedeň. Ďalej študoval filozofiu a literatúru v mestách Jena (v roku 1884) a Ženeva (v rokoch 1885 a 1886). Akademický titul doktor filozofie získal na Lipskej univerzite pod vedením profesora Wilhelma Wundta.[1]
9. januára 1889 sa oženil s Lidijou Mychajlivnou Drahomanovou. V decembri sa im narodil jediný syn Dimitr.
Patril k zakladateľom Sofijskej univerzity, ktorá vznikla v roku 1888. Od roku 1894 pôsobil na pozícii profesora všeobecnej literárnej a kulturologickej histórie, ako aj komparatívnej literárnej histórie. Založil zborník Sbornik za narodni umotvorenija, nauka i knižnina (po slovensky Zbierka ľudového umenia, vedy a literatúry) vychádzajúci raz za rok, ktorého šéfredaktorom bol do roku 1902, v rokoch 1893 a 1900 prispieval aj do časopisu Balgarski pregled (po slovensky Bulharský prehľad). Bol členom Bulharskej akadémie vied. Angažoval sa pri založení Štátnej školy výtvarného umenia, ktorá neskôr v roku 1896 bola premenovaná na Nacionalnu chudožestvenu akademiju (po slovensky Národná akadémia umenia).
Bol členom Narodnoliberalnej partije (po slovensky Národno-liberálna strana). Od roku 1903 zastával funkciu ministra národnej osvety Bulharska, avšak začiatkom roka 1907 z postu odstúpil kvôli konaniu počas Univerzitnej krízy.[2] Ako minister národnej osvety v roku 1906 otvoril školu pre slepých. Ivan Šišmanov pôsobil v Ukrajinskej ľudovej republike ako bulharský veľvyslanec v rokoch 1918 a 1919 (v období vlády Pavla Petrovyča Skoropadského, hajtmana Ukrajinského štátu). Bulharský cár Ferdinand I. ho vyslal na Ukrajinu aj kvôli tomu, že Lidija Šišmanova, jeho manželka, bola Ukrajinka.
Ivan Šišmanov patril medzi zakladateľov a bol prvým prezidentom bulharského oddielu Paneurópskej únie. Časť svojej knižnice daroval macedónskemu študentskému tovarišstvu Vardar.[3] Angažoval sa v Makedonskom naučenom institute (po slovensky Macedónsky vedecký inštitút).[4]
Ivan Šišmanov zomrel 23. (respektíve 22.) júla 1928 v meste Oslo.
Tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]Ivan Šišmanov v rámci svojej vedeckej činnosti využíval pozitivistickú metodológiu. Písal práce z oblastí folklóru a literatúry z obdobia národného obrodenia, ako aj komparatívne práce venujúce sa európskej literatúre 17. storočia a publicistické články.
Vo svojich prácach sa venoval aj problematike etnografie a literárnej vedy. Medzi oblasti predmetu jeho činnosti patril aj výskum ukrajinskej literatúry, a to predovšetkým tvorby Tarasa Hryhorovyča Ševčenka, v rámci čoho sa venoval literárnemu vplyvu Tarasa Hryhorovyča Ševčenka na bulharské národné obrodenie.
Do tejto oblasti patrí aj práca Ivana Šišmanova – Roľ Ukrajiny v boľharskim vidrodženňu. Vplyv Ševčenka na bolharskych poetiv peredvyzvoľnoji doby (po slovensky Rola Ukrajiny v bulharskom obrodení. Vplyv Ševčenka na bulharských básnikov z obdobia spred oslobodenia) z roku 1916.[5]
Inicioval vznik a založil Bolharsko-ukrajinského tovarystva (po slovensky Bulharsko-ukrajinské tovarišstvo), ktoré vzniklo v roku 1920. Bol členom Naukového tovarystva imeni Ševčenka (po slovensky Vedecké tovarišstvo Ševčenka).
Bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]- ŠIŠMANOV, Ivan. Balgarski pregled. 1. vyd. Zväzok 3. [s.l.] : [s.n.], 1897. (po bulharsky).
- ŠIŠMANOV, Ivan. Načenki na ruskoto vlijanije v blgarskata knižnina. Sofia : 1, 1899. (po ukrajinsky).
- ŠIŠMANOV, Ivan. Kritičen pregled na vprosa za proizchoda na prablgarite ot ezikovo gledišče i etimologiite na imeto blgarin. Sbornik za narodni umotvorenija, nauka i knižnina (Sofia: Ministerstvoto na narodnoto prosveščenije), 1900, čís. XVI, XVII. (po bulharsky).
- ŠIŠMANOV, Ivan. Taras Ševčenko – negovoto tvorčestvo i negovoto vlijanije varchu balgarskite pisateli predi Osvoboždenieto. 1. vyd. Sofia : [s.n.], 1914. (po bulharsky).
- ŠIŠMANOV, Ivan. Izbrani sačinenija v tri toma. 1. vyd. Sofia : [s.n.], 1965 – 1971. (po bulharsky).
- ŠIŠMANOV, Ivan. Dnevnik 1879 – 1927. 1. vyd. Sofia : [s.n.], 2003. (po bulharsky).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ PETROV, Kalin. Ivan Šišmanov [online]. bg-istoria.com, 2015-05-13, [cit. 2026-04-05]. Dostupné online. Archivované 2018-11-11 z originálu. (po bulharsky)
- ↑ MARKOV, Georgi. Pokušenija, nasilije u politika v Blgarija 1878 – 1947. 1. vyd. Sofia : Voenno izdatelstvo, 2003. 332 strán. ISBN 954-509-239-4. S. 106. (po bulharsky)
- ↑ GREBENAROV, Aleksandr. Legalni i tayni organizacii na makedonskite bežanci v Blgarija (1918 – 1947). 1. vyd. Sofia : MNI, 2006. 419 strán. ISBN 978-954-8187-73-2. S. 74. (po bulharsky)
- ↑ KUMANOV, Milen. Makedonija – kratk istoričeski spravočnik. 1. vyd. Sofia : Tina pres, 1993. 287 strán.
- ↑ ŠIŠMANOV, Ivan. Roľ Ukrajiny v boľharskim vidrodženňu. Vplyv Ševčenka na bolharskych poetiv peredvyzvoľnoji doby. 1. vyd. Viedeň : Sojuz vyzvolnňa Ukrajinz, 1916. 14 strán. (po ukrajinsky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ivan Šišmanov
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Іван Шишманов na ukrajinskej Wikipédii..
- Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna. Zväzok 10. Paríž, New York : Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa, 1955, 1995. ISBN 5-7707-4049-3. Kapitola heslo Dmytro Šyšmanov. (po ukrajinsky).
- Ševčenkivska encyklopedija. 1. vyd. Zväzok 6. Kyjev : Instytut literatury im. T. H. Ševčenka, 2015. Autor kapitoly: Olena Štyľova. Dostupné online. Kapitola heslo Šišmanov Ivan, s. 978, 979. (po ukrajinsky).
- ONACKYJ, Jevhen Dometijovyč. Ukrajinska mala Encyklopedija. 1. vyd. Zväzok 8. Buenos Aires : Administratura UAPC v Arhentyni, 1967. Dostupné online. Kapitola heslo Šyšmanov Ivan, s. 2086, 2087. (po ukrajinsky).
- HUBERSKYJ, Leonid Vasyľovyč. Ukrajinska dyplomatyčna encyklopedija. 1. vyd. Kyjev : Zachidna Ukrajina, 2004. Kolektív autorov; autor hesla: Volodymyr Ivanovyč Holovčenko; 812 strán. ISBN 966-316-045-4. Kapitola heslo Šyšmanov Ivan Dymytrov. (po ukrajinsky).
- MAŤAŠ, Iryna Borysivna. Roľ dyplomatyčnych ustanov u započatkuvanni ukrajinsko-bolharskych mižderžavnych vidnosyn (1918 – 1921 rr.). Ukrajinskyj istoryčnyj žurnal (Kyjev), 2018, čís. 2, s. 53 – 75. (po ukrajinsky).
- PAVLENKO, Viktorija. Mižnarodni zv'iazky Ukrajiny: naukovi pošuky i znachidky. 1. vyd. Zväzok 19. Kyjev : [s.n.], 2010. Dostupné online. Kapitola Ivan Šyšmanov – povnovažnyj posol Bolhariji v Ukrajini, s. 59 – 70. (po ukrajinsky).
- Ševčenkivskyj slovnyk. Zväzok 2. Kyjev : Polihrafknyha, 1977. 339 strán; hlavný redaktor: Jevhen Prokopovyč Kyryľuk. S. 389. (po ukrajinsky).
- GEČEVA, Krastina Minčeva. Ivan D. Šišmanov. 1. vyd. Sofia : Gutenberg, 2003. 331 strán. ISBN 954-9943-53-4. (po bulharsky).
- DAMIANOVA, Rumľana. Ivan D. Šišmanov. Šišmanovi četenija. Kniga 1 – 3. 1. vyd. Zväzok 2. Sofia : Balgarska akademija na naukite, 2005, 2006, 2007. 784 strán. (po bulharsky).