Ivan Korec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ivan Korec
slovenský matematik a pedagóg
Narodenie1. september 1943
Chynorany
Úmrtie4. august 1998 (54 rokov)
Duchonka

Prof. RNDr. Ivan Korec, DrSc. (* 1. september 1943, Chynorany – † 4. august 1998, Duchonka) bol slovenský matematik a pedagóg.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Štúdium[upraviť | upraviť zdroj]

Po maturite na jedenásťročnej strednej škole v Partizánskom (r.1960), študoval v rokoch 1960 – 1965 matematiku a fyziku, od 3. ročníka špecializáciu matematická analýza na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Práca[upraviť | upraviť zdroj]

Od ukončenia štúdia v roku 1965 až do roku 1987 pracoval na katedre algebry a teórie čísel Prírodovedeckej (od r. 1980 Matematicko-fyzikálnej) fakulty Univerzity Komenského ako asistent, interný ašpirant (1967 – 1970), odborný asistent (1970 – 1981) a docent (1981 – 1987).

Titul RNDr. získal roku 1967, vedeckú hodnosť CSc. v r. 1972, doktora fyzikálno-matematických vied získal r. 1988. Profesorom v odbore algebra a teória čísel sa stal r. 1993. V r. 1987 – 1998 pracoval v Matematickom ústave SAV v Bratislave ako vedecký pracovník, od r. 1988 až do smrti ako vedúci vedecký pracovník.

Zomrel náhle a nečakane 4. augusta 1998 v rekreačnej oblasti Duchonka. Pochovaný je v Bánovciach nad Bebravou.

Vedecká činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Výrazný matematický talent prof. Korca sa prejavil už na strednej škole, keď sa v maturitnom ročníku stal víťazom celoštátnej matematickej a fyzikálnej olympiády, ako aj absolútnym víťazom prvého ročníka medzinárodnej matematickej olympiády.

Vo svojej pedagogickej a vedeckej kariére sa okrem dôkladnej prípravy na plnenie pedagogických úloh, v ktorých nové prednášky z najnovších oblastí považoval za výzvu a skúšobný kameň svojich schopností, sa aj vo vedeckej činnosti zaujímal o zložité a náročné problémy, ktoré neraz dlhší čas vzdorovali úsiliu popredných matematikov o riešenie. Vyučoval niektoré disciplíny algebry, matematickú logiku, matematické základy informatiky. Aj po prechode na Matematický ústav SAV ako externý pracovník Matematicko-fyzikálnej fakulty UK viedol špeciálne prednášky z matematickej logiky a informatiky.

Svojou vedeckou produkciou výrazne pozdvihol prínos Slovenska do svetovej matematickej tvorby a obohatil štyri významné oblasti modernej matematiky: všeobecnú algebru, teóriu čísel, matematickú logiku a informatiku.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Publikoval 73 vedeckých prác, väčšinu v popredných svetových časopisoch, 9 publikácií knižného typu, vyše 40 odborných, popularizačných a informatívnych prác. Okrem originality v riešení komplikovaných problémov je pre jeho dielo charakteristickou črtou hlboké teoretické zovšeobecňovanie niektorých elementárnych teórií na úrovni najnovších výdobytkov fundamentálnych matematických disciplín.

Do tejto sféry patrí napr. teória zovšeobecnených Pascalových trojuholníkov, ktorej venoval značnú pozornosť v poslednom období svojho života, ako hraničná teória všeobecnej algebry, informatiky a matematickej logiky. Svetový ohlas jeho vedeckého diela dokumentovali mnohé pozvania na zahraničné prednáškové pobyty (NemeckoBerlín, Jena, RuskoMoskva, Novosibirsk, FínskoTurku, FrancúzskoClermont-Ferrand, Paríž a i.).

V začiatkoch svojej vedeckej kariéry absolvoval študijný 6-mesačný semester v Banachovom centre vo Varšave. V r. 1970 získal 1. cenu v Súťaži mladých matematikov.

V 70. rokoch venoval veľa času a energie aktivitám v rámci matematickej olympiády a študentskej vedeckej a odbornej činnosti. Bol členom ÚV matematickej olympiády a Slovenskej matematickej spoločnosti. Čestný člen JSMF.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.