Ivan Náter

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Štefan Veis
slovenský fyzik
Narodenie10. december 1925
Moštenica, Česko-Slovensko
Úmrtie18. november 1991 (65 rokov)
Bratislava, Česko-Slovensko

doc. RNDr. Ivan Náter (* 10. december 1925, Moštenica – † 18. november 1991, Bratislava) bol slovenský fyzik.

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Narodil sa v Moštenici. Na Prírodovedeckej fakulte Slovenskej univerzity študoval v rokoch 19451949. Už počas štúdia pracoval ako demonštrátor a pomocná vedecká sila s povinnosťami asistenta.

V júli 1949 nastúpil ako výpomocný asistent na Ústave technickej fyziky SVŠT, ktorý viedol prof. D. Ilkovič. Rok nato prešiel na svoju alma mater, kde pracoval ako asistent. Prednášal Úvod do štúdia fyziky a Mechaniku kontinua a viedol seminár o vedení tepla. V roku 1952 obhájil dizertačnú prácu Riešenie tepelných pomerov vo valcovej elektróde pri nespojitých okrajových podmienkach a získal titul doktora prírodných vied (RNDr.).

Od 1. januára 1954 potom pracoval až do odchodu do dôchodku (1. 1. 1989) na Katedre fyziky Elektrotechnickej fakulty SVŠT, ktorá vznikla z pôvodného Ilkovičovho Ústavu technickej fyziky po tom, čo sa na základe vysokoškolského zákona z roku 1950 zriadili namiesto ústavov katedry. Od samého začiatku svojho pôsobenia na technike viedol základnú prednášku z fyziky na všetkých odboroch a smeroch Stavebnej fakulty. Práve vďaka jeho úsiliu vznikol na tejto fakulte v sedemdesiatych rokoch najprv Kabinet fyziky a neskôr aj samostatná Katedra fyziky. Tu sa podieľal prakticky na všetkých prácach – od projektovej prípravy až po detailné vybavenie laboratórií učebnými pomôckami. Veľa času a síl venoval aj budovaniu a rozvoju svojej domovskej katedry. Už v roku 1955 sa stal tajomníkom katedry a v roku 1962 stálym zástupcom vedúceho katedry. Keďže prof. Ilkovič mal veľa funkcií a povinností aj mimo svojho pôsobiska, väčšina práce súvisiacej s riadením chodu katedry a s organizáciou pedagogického procesu bola neodmysliteľne spojená s jeho osobou. Preto bolo celkom pochopiteľné, že keď prof. Ilkovič odišiel do dôchodku, na miesto vedúceho katedry nastúpil doc. dr. I. Náter (od 1. 1. 1974). Napriek mimoriadnemu pracovnému zaťaženiu nezabúdal ani na svoj odborný rast. V r. 1964 sa stal zástupcom docenta a v roku 1967 bol vymenovaný za docenta. Zastával tiež viaceré akademické funkcie: bol členom vedeckej rady Stavebnej fakulty a po niekoľko rokov aj prodekanom EF SVŠT, zasadal v mnohých fakultných, celoškolských i mimoškolských komisiách. Hlavnými oblasťami jeho vedeckého záujmu bolo vedenie tepla a prúdenie viskóznych kvapalín. Z tejto oblasti uverejnil šesť pôvodných prác i niekoľko popularizačných článkov. Podieľal sa na zostavení skrípt a učebných pomôcok. Osobitne sa treba zmieniť o jeho príručke na opakovanie stredoškolskej fyziky, ktorá pod titulom Prehľad fyziky zaznamenala štyri vydania (1957, 1961, 1963, 1968).

Napísal tiež tri učebnice stredoškolskej fyziky. Spolupracoval ako autor na troch technických slovníkoch a bol tiež spoluautorom Malej encyklopédie fyziky – priekopníckeho diela svojho druhu na Slovensku. O zabezpečenie študijnej literatúry sa zaslúžil aj svojimi prekladmi. Napríklad v roku 1952 preložil z češtiny výbornú stredoškolskú učebnicu Fyzika pre IV. triedu gymnázií. Ako odborný poradca sa podieľal na príprave seriálu Vybrané kapitoly z fyziky, ktorý vysielala Československá televízia.

Samostatnou kapitolou vzdelávacej činnosti doc. I. Nátera bolo jeho pôsobenie vo Fyzikálnej olympiáde. Od roku 1959 pracoval vo vedení FO, od roku 1961 ako predseda krajského výboru a člen ústredného výboru, od r. 1966 ako podpredseda ÚV FO. Pre túto súťaž napísal aj veľa metodických textov. Na štyroch medzinárodných fyzikálnych olympiádach – v Brne (1969), Moskve (1970), Sofii (1971) a Bukurešti (1972) – sa zúčastnil ako pedagogický inštruktor. V roku 1974 bol vedúcim československého družstva na olympiáde vo Varšave, kde za svoju činnosť na tomto poli dostal od poľskej vlády pamätnú medailu Za zásluhy o rozvoj školstva. Nebol to jediný prejav uznania, ktorý Doc. I. Náter dostal za svoju mnohostrannú činnosť. Ako aktívny účastník SNP bol vyznamenaný pamätnou medailou pri príležitosti 20. výročia SNP. V roku 1969 mu udelili titul Vzorný učiteľ. V r. 1972 sa stal zaslúžilým členom JSMF a v roku 1974 mu udelili cenu dr. M. Konkolyho za zásluhy o rozvoj astronómie na Slovensku.

Zomrel 18. novembra 1991 v Bratislave.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

  • Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.