Ivan Siľvaj
 |
Podľa názoru niektorých redaktorov by sa mal tento článok presunúť na názov Ivan Syľvaj. Ak s tým nesúhlasíte, vyjadrite sa, prosím, v diskusii. |
| Ivan Syľvaj | |
| gréckokatolícky kňaz, karpatskorusínsky, respektíve zakarpatskoukrajinský spisovateľ, etnograf | |
 | |
| Pseudonym | Urijil Meteor |
|---|---|
| Štát pôsob. | Rakúske cisárstvo, Rakúsko-Uhorsko |
| Narodenie | 15. marec 1838 Suskovo, Rakúske cisárstvo (dnes Ukrajina) |
| Úmrtie | 13. február 1904 (65 rokov) Nove Davydkovo, Rakúsko-Uhorsko (dnes Ukrajina) |
| Národnosť | rusínska, ukrajinská |
| Profesia | gréckokatolícky kňaz |
| Rodičia | Anton Syľvaj, Kateryna Lehezy |
Ivan Syľvaj (pseudonym: Urijil Meteor; * 15. marec 1838, Suskovo, Rakúske cisárstvo, dnes Ukrajina – † 13. február 1904, Nove Davydkovo, Rakúsko-Uhorsko, dnes Ukrajina) bol gréckokatolícky kňaz, karpatskorusínsky, respektíve zakarpatskoukrajinský spisovateľ, etnograf a kultúrny činiteľ s proruskou orientáciou.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Ivan Syľvaj sa narodil 15. marca 1838 v obci Nove Davydkovo v rodine gréckokatolíckeho kňaza Antona Syľvaja a Kateryny Lehezy. Základné vzdelanie získal doma od svojho otca. Aby syn mohol rozvíjať svoje poznatky, najal preňho učiteľa Andrija Dudaši ako domáceho učiteľa. Otec ho naučil hrať na husliach a na flaute. V rámci štúdia čítal Apoštolár, Nicejské vyznanie viery a bol diakom – spieval pri bohoslužbách.
V roku 1846 nastúpil na gymnázium v Užhorode, už vtedy veľmi dobre vedel po latinsky. Zároveň študoval aj u Konštantína Matezonského, ktorý dirigoval chór užhorodského katedrálneho chrámu, svoju hru na husliach zdokonaľoval u učiteľa Erdeliho. Medzi rokmi 1854 až 1856 ukončil siedmu a ôsmu triedu na gymnáziu v Satu Mare. Študoval v Budapeštianskom seminári.
17. mája 1862 sa oženil s dcéru kňaza Petra Raca.
9. novembra 1862 ho eparcha Bazil Popovič vysvätil za kňaza. Najskôr pôsobil ako kaplán na fare svojho otca v obci Suskovo. 2. marca 1865 ho premiestnili na miesto kňaza v obci Dusyno. V apríli 1866 sa vrátil do obce Suskovo, kde 3. júna 1868 položili základný kameň nového chrámu. V rodnej obci pôsobil do roku 1880. V januári 1881 ho preradili do obce Turie Remety a vymenovali za blahočinného cirkevného obvodu. 20. mája 1899 sa stal kňazom na fare v obci Davidkovo.
Ivan Syľvaj zomrel 13. februára 1904 v obci Nove Davidkovo. Bol pochovaný vedľa kostola.
Ivan Syľvaj ako spisovateľ písal piesne, poémy (napríklad Fedor Koriatovyč), satirické románové novely (Krajcerovaja komedija, Millioner) a poviedky. Z historicko-kultúrneho hľadiska sú významné práce Avtobiohrafija (po slovensky Autobiografia) a práca o zakarpatských ikonách Našy sokrovyšča (po slovensky Naše poklady). Jeho diela boli publikované v miestnych a haličských promoskovsky orientovaných periodikách. Diela písal v tzv. jazyčiji.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Іван Сильвай na ukrajinskej Wikipédii a Ivan Silvaj na českej Wikipédii.
- Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna. Paríž, New York : Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa, 1955, 1995. ISBN 5-7707-4049-3. (po ukrajinsky)
- POP, Ivan. Ivan Pop: Osobnosti našich dějín - SILVAJ Ivan [online]. Rusíni Slovenska, 2016-08-17, [cit. 2025-12-18]. Dostupné online. (po česky)
- MEDVIĎ, Petro. Ostatnij budyteľ ХІХ. stoliťa [online]. Gorlice: lem.fm, 2018-03-15, [cit. 2025-12-18]. Dostupné online. (po rusínsky)