Ivane Džavachišvili

Ivane Džavachišvili
gruzínsky historik, zakladateľ modernej gruzínskej historiografie, rektor Tbiliskej štátnej univerzity v rokoch 1919 až 1926
Fotografia spred roku 1940
Osobné informácie
Rodné meno	gruz. ივანე ჯავახიშვილი
Narodenie	23. apríl 1876
	Tbilisi
Úmrtie	18. november 1940 (64 rokov)
	Tbilisi, Sovietsky zväz
Národnosť	gruzínska
Alma mater	Petrohradská štátna univerzita
Zamestnanie	univerzitný profesor
Rodičia	Alexander Džavachišvili a Sofia Afanasievna
Dielo
Žánre	odborná a vedecká literatúra
Obdobie	začiatok 20. storočia
Ovplyvnil	gruzínska historiografia
Podpis
Odkazy
	Ivane Džavachišvili (multimediálne súbory na commons)
Literárny portál  Biografický portál

Ivane Džavachišvili (gruz. ივანე ჯავახიშვილი, rus. Иван Александрович Джавахишвили / Джавахов – Ivan Alexandrovič Džavachišvili / Džavachov; * 23. apríl 1876, Tbilisi, Ruská ríša  – † 18. november 1940, Tbilisi, ZSSR) bol gruzínsky historik, filológ a univerzitný profesor, jeden zo zakladateľov modernej vedeckej školy štúdia dejín a etnografie Gruzínska a Kaukazu. V rokoch 1919 až 1926 bol druhým rektorom Tbiliskej štátnej univerzity (TŠU), ktorú pomáhal založiť a ktorá je od roku 1990 pomenovaná po ňom.

V rokoch 1921 až 1930 bol vedúcim Gruzínskeho historicko-etnografického ústavu. Od roku 1939 bol riadnym členom Akadémie vied ZSSR. Na jeho počesť bol nazvaný Inštitút histórie a etnológie Gruzínskej akadémie vied. Najvyšším ocenením TŠU sa stala medaila nesúca jeho meno. Nachádza sa 5-larovej gruzínskej bankovke. Získal zlatú medailu vedeckej rady Petrohradskej univerzity, ktorej absolventom bol (1898).

Život

Džavachišvili na novej 5-larovej gruzínskej bankovke z roku 2017

Džavachišvili sa narodil v roku 1876 v Tbilisi (vtedy Tiflis) do rodiny kniežaťa Alexandra Džavachišviliho a Sofie Afanasievny. Jeho otec pôsobil ako učiteľ a inšpektor matematiky, a mal široké humanitné záujmy, ktoré výrazne ovplyvnili budúcu profesionálnu orientáciu jeho syna. V roku 1895 Džavachišvili s vyznamenaním dokončil štúdium na tifliskom gymnáziu a nastúpil na katedru arménsko-gruzínsko-iránskej filológie na Fakulte orientálnych jazykov Petrohradskej univerzity, ktorú absolvoval v roku 1899. Rozmanitosť tém jeho raných prác svedčí o šírke jeho vedeckých záujmov. Slávu mu priniesla už jeho práca z roku 1899 o apoštolovi Ondrejovi Prvopovolanom a svätej Nine (vydaná v roku 1901), za ktorú mu rada Petrohradskej univerzity udelila zlatú medailu.

Džavachišviliho socha v Tbiliskej štátnej univerzite

Po štúdiách v Petrohrade strávil dvojročný pobyt v Königsbergu (dnes Kaliningrad) a v Berlíne. Po návrate do Petrohradu pôsobil ako súkromný docent na Katedre gruzínskej a arménskej filológie Fakulty orientalistiky Univerzity v Petrohrade (1902 až 1917). Zúčastňoval sa aj na politickom živote a ako prívrženec revolučného hnutia bol už v marci 1897 uväznený vo väznici Kresty a v roku 1906 postavený pred súd, v dôsledku čoho mal zákaz opustiť Petrohrad a bol pod dozorom tajnej polície.

Po prvej svetovej vojne sa spolupodielal na založení Tbiliskej štátnej univerzity (prvej univerzity na Kaukaze) a v rokoch 1918 až 1919 bol dekanom jej filozofickej fakulty. Po rezignácii chemika Petre Melikišviliho sa stal v roku 1919 druhým rektorom univerzity a na tejto pozícii zotrval až do roku 1926. V roku 1935 mu kvalifikačná komisia pri Komisariáte národného vzdelávania Gruzínska udelila titul doktora historických vied za súhrn jeho prác. Napriek uvedenému bol v 30. rokoch 20. storočia predmetom verejnej a vedeckej ostrakizácie a predpokladá sa, že zatknutiu sa v rokoch 1937 až 1938 vyhol len vďaka osobnému záujmu Josifa V. Stalina o jeho osud. V archíve sa zachovali materiály svedčiace o jeho účasti na písaní článkov pre nevydanú Gruzínsku sovietsku encyklopédiu z 30. rokov, ktoré boli neskôr použité pri tvorbe rovnomennej encyklopédie v rokoch 1975 až 1987. Od roku 1937 bol riaditeľom Múzea Šota Rustaveliho. V rokoch 1937 až 1940 viedol archeologickú expedíciu v Mcchete. Do vedeckého obehu uviedol dovtedy neznáme pramene k dejinám Gruzínska. Podieľal sa na vytvorení Akadémie vied Gruzínskej SSR a mal sa stať jej prvým predsedom. Zomrel náhle v roku 1940 počas čítania verejnej prednášky na tému Ciele filologickej vedy a gruzínske literárne pamiatky. Je pochovaný v areáli Tbiliskej štátnej univerzity.

Dielo

Džavachišvili je autorom viac ako 170 vedeckých prác, z toho viac ako 20 monografií. Bol autorom významných prác o starovekých a stredovekých dejinách Gruzínska (pozn. všetky nižšie uvedené názvy sú doslovné preklady).

Jeho opus magnum bolo štvorzväzkové dielo Dejiny gruzínskeho národa (Kartveli eris istoria; 1908 – 1949). Nemenej významné sú aj diela Dejiny gruzínskeho práva (Kartuli samartlis istoria, zv. 1 – 2, 1928 – 1929) a Hospodárske dejiny Gruzínska (zv. 1 – 2, 1930 – 1934). Vytvoril tiež zásadné diela ku gruzínskym pramenným štúdiám: Účel histórie, pramene a metódy kedysi a dnes, ktoré vyšlo v štyroch zväzkoch: Staroveké gruzínske historické spisy 5. – 18. storočia (1916, 1921, 1945, 1977) a Gruzínska numizmatika a metrológia (1925), Gruzínska paleografia (1926, 1949) a Gruzínska diplomatika (1925). Napísal tiež množstvo štúdií o etnografii, historickej geografii, gruzínskej historickej literatúre a veľkú pozornosť venoval aj cirkevným dejinám a sociológii. Spracoval problematiku jazykových a historicko-etnografických vzťahov Gruzínska s Kaukazom a Blízkym východom.

Po jeho smrti boli vydané jeho práce Materiály k dejinám materiálnej kultúry gruzínskeho národa (1946), 1. zväzok Historicko-etnologické problémy Gruzínska, Kaukazu a Blízkeho východu (1950) a v rokoch 1977 až 1998 vyšlo v Tbilisi kompletné vydanie jeho diel v 12 zväzkoch.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ivane Džavachišvili