Iveta Bartošová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Iveta Bartošová
Iveta Bartošová v roku 2008
Iveta Bartošová v roku 2008
Základné informácie
Rodné meno Iveta Bartošová
Narodenie 8. apríl 1966
Čeladná, Česko-Slovensko
Úmrtie 29. apríl 2014 (48 rokov)
Uhříněves, Česko
Pôsobenie speváčka
Žáner pop
Roky pôsob. 1985 – 2014
Súvisiace
články
Viana Bartošová
Podpis Ivety Bartošovej (2008)

Iveta Bartošová (* 8. apríl 1966, Čeladná – † 29. apríl 2014, Uhříněves[1]) bola česká speváčka, ktorá sa v rokoch 1986, 1990 a 1991 stala Zlatým slávikom a v ročníkoch 1987-1989 a 1999-2000 obsadila druhú priečku v kategórii speváčok. Niekoľkokrát zvíťazila tiež v televíznej ankete TýTý. Česká akadémia populárnej hudby ju dvakrát nominovala na Výročnú hudobnú cenu.

Patrila medzi predstaviteľky tzv. stredného prúdu. Jej sestra, dvojča Ivana Bartošová, je speváčka, vystupujúca pod umeleckým menom Viana.[2] Prvým manželom sa stal herec a producent Jiří Pomeje, od roku 2013 bola druhýkrát vydatá za Jozefa Rychtářa. Dňa 29. apríla 2014 spáchala samovraždu skokom pod vlak.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Rané roky a počiatky kariéry[upraviť | upraviť zdroj]

Mala o dva roky staršieho brata Lumíra a sestru-dvojča Ivanu, ktorá je o 15 minút staršia ako ona. Svoje detstvo a dospievanie prežila vo Frenštáte pod Radhoštěm (na Kopané). Prvé štyri triedy povinnej školskej dochádzky navštevovala základnú školu na Kopané, od piatej triedy navštevovala základnú školu vo Frenštáte pod Radhoštěm so športovým zameraním na beh na lyžiach a v lete šprint. Navštevovala ľudovú školu umenia a od roku 1980 začala študovať na gymnáziu. Od roku 1982 začala verejne vystupovať s kapelou Dianthus a už o rok zaznamenala prvý úspech, keď zvíťazila v okresnom kole speváckej súťaže Talent v Novom Jičíne a následne postúpila do krajského kola v Třinci, kde obsadila druhé miesto. To ju kvalifikovalo na festival Mladej piesne v Jihlave (MPJ), kde skončila štvrtá a získala cenu poroty za interpretačný výkon. Súbežne s třineckým Talentom sa konala aj súťaž Zlatá lutna, kde Bartošová obsadila rovnako druhé miesto.

Bartošová a Sepéši[upraviť | upraviť zdroj]

Na MPJ sa prvýkrát stretla s Petrom Sepéšim, čo ovplyvnilo jej nasledujúcu kariéru. Jaromír Vašta a Pavel Vaculík z nich vytvorili spevácky pár, ktorý sa s hitmi "Červenám", "Knoflíky lásky", "My to zvládnem" či "Medové dny" stal rýchlo veľmi populárny. Ich úspešná spolupráca skončila predčasne 29. júla 1985 tragickou nehodou Sepéšiho, ktorý zahynul pri nehode na železničnom priecestí vo Františkových Lázňach a Iveta Bartošová, ktorá stratou Petra prišla aj o veľkú lásku, sa na niekoľko mesiacov odmlčala.

Sólo kariéra a zlatá éra Bartošovej[upraviť | upraviť zdroj]

Po návrate na scénu sa stala krátko členkou skupiny Balet, z tohto obdobia pochádza hit Hej pane diskdžokej. Nasledovala spolupráca so skupinou Kroky Františka Janečka, ktorá jej priniesla megahit Léto. Na jar roku 1987 začala spolupracovať s orchestrom Ladislava Štaidla, po čom sa Ladislav Štaidl stal na mnoho rokov jej životným partnerom. Koncom toho roku jej vyšiel prvý sólový album IB,[3] za ktoré od firmy Supraphon získala Zlatú platňu. Nasledovala séria ďalších úspechov - státisíce predaných albumov Blízko nás, Natur, Václavák a takmer dve desiatky hitov (napr. Málo mě zná, Víš lásko, Dva roky prázdnin, Dej mi ruku, Když láska schází, Útoč láskou, Tichá píseň, P.S., Rozvíjej se poupátko , Scházíš mi čím dál víc, Láska má je zákon, Svítá, Půlnoční smíření, Václavák, Juanita), ktorými víťazila v mnohých hitparádach a anketách.

Ústup zo scény a materstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Na jar 1993 získala hlavnú rolu vo filme Jaroslava Soukupa Svadba upírov,[4] ku ktorému naspievala ústrednú pieseň "Ja se vrátím" z Verdiho opery Nabucco. V období 1993-97 vydala ďalšie albumy (Tobě, Malé bílé cosi, kolekci singlů Medové dny, Čekám svůj den), ktoré však nepriniesli výraznejšie úspechy, s výnimkou piesní "Ú-la-la" z roku 1994 a "Můžeš lhát" z roku 1996. Absolvovala veľké koncertné turné Tour 94-96 a v októbri roku 1996 sa stala matkou a porodila syna Artura Štaidla.

Rast popularity a návrat[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatkom roku 1997 prijala ponuku Karla Svobodu na účinkovanie v muzikáli Dracula, ktorý bol jej prvou takouto ponukou. Dvojrolu Adriany/Sandry zvládla bravúrne a začala sa postupne vracať na výslnie českej pop music. Neskôr účinkovala v ďalších muzikáloch, napr Mrazík, Pomáda, Monte Cristo, Johanka z Arku, Miss Saigon a Bedári.

Definitívny návrat na špičku českej pop scény jej priniesol album Ve jménu lásky s hitmi "Nekonečná", "Ve jménu lásky" a "Tři oříšky" z roku 1998. V 1999 získala za tento album platinovú a dvojplatinovú platňu. V závere toho roku ešte vydala album Bílý kámen, ocenený zlatou platňou a s rovnomenným hitom. V nasledujúcom roku absolvovala veľké koncertné turné s názvom Deník Ivety a vydala album rozprávkových melódií Jedna jediná, ktoré sa tiež stalo zlatým.

Tvorivá pauza a liečba[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2002 natočila album upravených verzií svojich starších hitov s názvom Hej pane DJ. Tanečne ladený je aj o rok neskôr vydaný album Dráhy hvězd – All Star Disco s hitmi "September Lady", "Skandál" alebo "Jseš můj den". Poslednou novinkou pred jej tvorivou pauzou sa stal album Vánoční Iveta a výber hitov Scházíš mi…, hoci doplnený o dve nové skladby. Jej popularita postupne klesala, čiastočne kvôli škandálom v osobnom živote. V závere roka 2006 ohlásila "tvorivú pauzu", ktorá trvala niekoľko mesiacov.

V prvej polovici roka 2007 sa prakticky neukazovala na verejnosti. Hoci oznámila postupný návrat ku spievaniu, vystúpila iba na niekoľkých nevýznamných akciách. Bolo zrejmé, že so speváčkou nie je niečo v poriadku a zásluhou bulváru sa verejnosť čoskoro dozvedela o problémoch, ktoré speváčku trápili. Nastúpila ústavnú liečbu na psychiatrickú kliniku v Kroměříži, kde sa od júla do októbra liečila zo závislosti na antidepresívach.

2008[upraviť | upraviť zdroj]

Iveta Bartošová - Mánes 2008

Na jar 2008 jej v Česku u vydavateľstva EMI vyšiel kompilačný trojalbum Platinum collection a na Slovensku výberový album Gold. Zároveň v tej dobe podnikla koncertné turné nazvané "Jsem zpátky".

V apríli 2008 bolo ohlásené jej účinkovanie v muzikáli Mona Lisa v pražskom Divadle Broadway, no nakoniec v tomto muzikáli nevystupovala.[5] V októbri 2008 vydala v spoločnosti EMI radový album nazvaný 22 s hitmi "Ako Fénix" (z muzikálu Mona Lisa) a "Pohádka". Koncom roka bola vyhlásená Skokanom roka v kategórii speváčky v ankete Český slávik (posun z 18. na 5. miesto).

2009[upraviť | upraviť zdroj]

Na začiatku roka 2009, po šestnástich rokoch, vyhrala v ankete TýTý, čo znamenalo, že v určitej časti publika stále patrila k najobľúbenejším českým speváčkam.[6]. V slovenskej tanečnej súťaži Let's Dance 3 sa umiestnila na 4. mieste, čo je historicky najvyššie umiestnenie zo všetkých českých účinkujúcich. V pražskom divadle Goja Music Hall začala skúšať muzikál Děti ráje, v ktorom však nakoniec nevystupovala. Na jeseň 2009 vznikol v nahrávacom štúdiu Za vodou vianočný album Když ticho zpívá v produkcii Káji Maříka.

2010[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2010 vydala album Děkuju Vám, Andělové, ktoré obsahovalo štyri nové pesničky "Heja Heja", "Děkuju Vám, Andělové", "Až až až" a "S tebou se neloučím". K titulnej skladbe natočila aj videoklip.[7]

2011[upraviť | upraviť zdroj]

Iveta Bartošová a Jiří Pomeje, 2008

V júni 2011 natočila dvojjazyčný duet so svojím vtedajším partnerom Domenicom Martuccim. V septembri 2011 dostala novú šancu na obnovenie kariéry - naspievať vokály k piesni pre film Hranaři, ktoré sa ale vo filme samotnom nakoniec neobjavili.

2012[upraviť | upraviť zdroj]

Počas galavečera Česká hviezda 2012 v Hudobnom divadle Karlín prevzala ocenenie "Návrat roka". [8] Od októbra 2012 sa objavovala v televíznej reality šou o svojom živote, ktorý vysielala bulvárna televízia Pětka. Koncom roka 2012 vychádza CD Best of 2012. V marci vystúpila iba raz vo Frenštáte pod Radhoštěm, na akcii na pomoc obetiam. V posledných rokoch vystupovala len minimálne a dlhodobo bola terčom bulváru, čo jej situáciu len zhoršovalo.

2013[upraviť | upraviť zdroj]

Na začiatku roka sa občas objavovala v kluboch, ale s blížiacim sa letom zmizla do ústrania a nevychádzala z domu. Bola v zlom zdravotnom stave, utiekla so Zbyňkom Macurom do Talianska, kde jej azyl poskytol jej bývalý priateľ Dominico Martucci. Medzitým partner Josef Rychtář usporiadal plány na jej nájdenie a nakoniec speváčku vyzdvihol v Taliansku. V septembri sa vydala za Rychtářa a začala svojmu okoliu ukazovať, že to s lepším životom a návratom na pódia myslí naozaj vážne.[9]

S vlastnou kapelou začala skúšať a v novembri vystúpila na svojom po dlhej dobe prvom koncerte. Pred Vianocami usporiadala špeciálny vianočný koncert v kostole v Uhříněvsi.[10] Svoj návrat na pódiá zavŕšila ešte niekoľkými vystúpeniami.

2014[upraviť | upraviť zdroj]

Na začiatku roka podstúpila plánovanú operáciu zubov, ktorá znamenala, že v januári a časti februára nevystupovala. Potom niekoľkokrát koncertovala v kluboch a pripravovala sa na turné s kapelou.

Úmrtie[upraviť | upraviť zdroj]

Hrob Ivety Bartošovej na cintoríne v Říčanoch pri Prahe

Dňa 29. apríla 2014 spáchala samovraždu tým, že si na trati v pražskej Uhříněvsi ľahla na koľaje[11] tesne pred prechádzajúci vlak, ktorý ju následne o 11:29 usmrtil. Vodič vlaku videl osobu, ako ide po koľajniciach.[12]

Diskografia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1985 Knoflíky lásky
  • 1987 I. B.
  • 1989 Blízko nás
  • 1990 Zpívání s Ivetou
  • 1990 Closer Now
  • 1991 Natur
  • 1992 Václavák
  • 1992 Top 13
  • 1993 Tobě
  • 1993 Malé bílé cosi
  • 1996 Medové dny
  • 1996 Čekám svůj den
  • 1999 Ve jménu lásky
  • 1999 Bílý kámen
  • 2000 Jedna Jendiná
  • 2001 Jedna jediná - Zlaté album
  • 2002 Iveta Bartošová vypráví pohádky Arturovi
  • 2002 Hej pane diskžokej
  • 2003 Dráhy hvězd - All Stars Disco
  • 2005 Vánoční Iveta
  • 2008 22
  • 2009 Když ticho zpívá

Kompilácie[upraviť | upraviť zdroj]

  • 2004 Nejkrásnější Dueta – Supraphon
  • 2006 Den, kdy se vrátí láska – Supraphon
  • 2007 Nejlepší výběr 80.let všech dob – Universal Music

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Iveta Bartošová na českej Wikipédii.