Ivetta Macejková

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ivetta Macejková
sudkyňa, bývalá predsedníčka Ústavného súdu Slovenskej republiky
Narodenie22. január 1958 (61 rokov)
Bratislava, Česko-Slovensko
Alma materPrávnická fakulta UK
Právnická fakulta UPJŠ
Vysoká škola bezpečnostného manažérstva
Profesiaprávnička, sudkyňa

JUDr. Ivetta Macejková, PhD., LL.M., rod. Cintavá (* 22. január 1958, Bratislava), je bývalá predsedníčka Ústavného súdu Slovenskej republiky.

V súčasnosti je sudkyňa Najvyššieho súdu SR.[1]

Život a kariéra[upraviť | upraviť kód]

Vysokoškolské štúdium ukončila na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v roku 1981 a v roku 1982 získala diplom doktora práv a začala pracovať ako podniková právnička v Pozemných stavbách Bratislava.

V januári 1992 nastúpila na Okresný súd Bratislava - vidiek, kde po vymenovaní za sudkyňu pôsobila ako podpredsedníčka a neskôr predsedníčka Okresného súdu Bratislava - vidiek. V rámci reorganizácie justičných orgánov zakladala Okresný súd Pezinok.

V rokoch 1996 - 1998 pôsobila vo funkcii predsedníčky Krajského súdu Bratislava. Na Krajskom súde Bratislava pracovala až do roku 2006 ako predsedníčka trestného senátu. V roku 2006 po výberovom konaní na sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sudcu odvolacej agendy Špeciálneho súdu pri Najvyššom súde Slovenskej republiky sa stala sudkyňou a členkou trestného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako jediná žena. Tu pôsobila do februára 2007.

Od roku 1995 sa podieľala na pedagogickom procese na katedre trestného práva Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici i na katedre trestného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

V máji 2012 obhájila dizertačnú prácu na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach na tému „Trestné právo a jeho ústavné limity v podmienkach Slovenskej republiky“.

Macejová v decembri 2016 na Vysokej škole bezpečnostného manažérstva v Košiciach získala titul LL.M.. Názov Macejkovej závrečnej práce „Právo EÚ v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR“ je podobný názvu inej práce, obhájenej na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika s názvom „Právo EÚ a rozhodovacia činnosť Ústavného súdu SR“.[2] Rektor školy tvrdí, že na podiplomové štúdium sa povinnosť použiť antiplagiátorský softvér nevzťahuje, lebo ide o súčasť celoživotného vzdelávania. Macejovej práca teda kontrolou neprešla. Novinárke Denníka N bolo umožnené do práce nachádzajúcej sa v rektorej kancelárii nahliadnuť len v limitovanom čase, nemohla si robiť výpisky ani porovnávať prácu s prácou podobného mena, ktorú mala uloženú v mobile.[2] Macejková obvinila autorku článku z klamstva a svoju prácu odmieta opäť sprístupniť.[1]

Ústavný súd SR[upraviť | upraviť kód]

Za sudkyňu a zároveň za predsedníčku Ústavného súdu Slovenskej republiky ju vymenoval prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič 16. februára 2007.[3][4]

V novembri 2012 týždenník .týždeň uverejnil informácie, podľa ktorých mala Ivetta Macejková spolu s prezidentom Ivanom Gašparovičom ovplyvňovať sudcu Juraja Horvátha. Sudca Horváth mal podľa týždenníka .týždeň zmeniť svoj hlas na poslednú chvíľu tak, aby prezidentovi umožnil zvoleného generálneho prokurátora Jozefa Čentéša nevymenovať.[5]

V reakcii na informácie uverejnené v týždenníku .týždeň vydal Ústavný súd Slovenskej republiky na svojej webovej stránke tlačovú informáciu č. 68/2012, ktorej obsahom je stanovisko predsedníčky Ústavného súdu Slovenskej republiky k článkom publikovaným v týždenníku .týždeň.

V stanovisku sa uvádza, že vzhľadom na ich závažnosť sa týmito obvineniami predsedníčka ústavného súdu zaoberala na neverejnom zasadnutí pléna ústavného súdu 21. novembra 2012 a každý z 11 sudcov prítomných na neverejnom zasadnutí pléna ústavného súdu (vrátane sudcu Horvátha) uviedol, že pred hlasovaním vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 4/2012 o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na podanie výkladu čl. 102 ods. 1 písm. t) a čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky neposkytol informáciu o tom, ako bude hlasovať o predmetnom návrhu nikomu, okrem sudcov pléna ústavného súdu.

Sudca Horváth uviedol, že nie je pravda, že by naňho predsedníčka ústavného súdu vyvíjala nátlak.[6]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b PRUŠOVÁ, Veronika. Macejková obviňuje reportérku Denníka N. Bráni sa pritom klamstvom. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2019-09-05. Dostupné online [cit. 2019-09-05]. ISSN 1339-844X.
  2. a b BENEDIKOVIČOVÁ, Mária. Rektor skryl prácu, za ktorú dostala Macejková titul. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2019-09-02. Dostupné online [cit. 2019-09-05]. ISSN 1339-844X.
  3. Vymenovanie sudcov Ústavného súdu [online]. Bratislava : Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, [cit. 2011-06-18]. Dostupné online.
  4. Vymenovanie predsedu Ústavného súdu [online]. Bratislava : Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, [cit. 2011-06-18]. Dostupné online.
  5. HRÍB, Štefan. Mrazivé ticho. .týždeň (Bratislava: W PRESS), 19.11.2012,  IX,  47/2012, s. 3. ISSN 1336-5932.
  6. Tlačová informácia č. 68/2012 [online]. ÚS SR, 28. november 2011, [cit. 2013-04-04]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]