Izák Sýrsky
Izák Sýrsky alebo Izák z Ninive alebo Izák Ninivský[1] (* aj † 7. storočie) bol sýrsky mních, askéta a mystik. Jeden z veľkých asketických a mystických autorov Cirkvi Východu.[2] Jeho diela tvoria významnú časť asketickej literatúry kresťanského Východu.[3]
Životopis
O živote Izáka Sýrskeho je toho známe pomerne málo. To, čo vieme pochádza z dvoch (miestami protichodných) prameňov, ktoré sa zachovali v Liber fundamentorum.[4] Pochádzal z územia dnešného Kataru a narodil sa niekedy v 7. storočí.[5] Neskôr sa stal mníchom Cirkvi Východu (východosýrsky obrad),[6] v kláštore Beth Abe[3]. Niekedy pred rokom 680 ho katolikos vysvätil za biskupa mesta Ninive.[7] V úrade však pôsobil iba päť mesiacov. Následne odstúpil a odišiel do samoty v horách,[8][2] na hraniciah dnešného Iránu a Iraku[9]. Podľa zachovaných informácií stratil zrak pre neustále štúdium,[6][2] a preto ho niekedy prezývali druhý Didymus[9]. Svoje diela potom diktoval.[8] Zomrel vo vysokom veku[4] a jeho hrob je v kláštore Rabban Šabor.
Dielo a teológia
Izák svoje asketické spisy vytvoril na sklonku života.[7] Základ jeho diela tvorí 82 homílií (tvoria prvú časť súboru).[4] Druhá časť[pozn 1] pozostáva z 42 textov, ktoré, na rozdiel od prvej časti, neboli nikdy preložené do gréčtiny (hoci existujú dôkazy, že boli čítané aj mimo prostredia nestoriánov).[5]
Ako autor sa prejavoval samostatne, citeľné je ovplyvnenie Jánom Pustovníkom (sýrsky autor, 4./5. storočie)[4] a aj isté náväznosti na Evangria Pontského.[6] Vysoko si cenil diela Teodora z Mopsuestie, ktorého nazýval „svetlo celého sveta“.[11] Ľudská cesta k Bohu má podľa Izáka tri stupne: telesný, duševný a duchovný. Podľa Izáka človek prostredníctvom poznania, ktoré zjednocuje môže dosiahnuť „vznešené cesty budúceho života, ktorý je darovaný v slobode nesmrteľného života v existencii po vzkriesení“.[12]
Preklady
Jeho diela boli preložené do gréčtiny a etiópčiny, do latinčiny preložili v 15. storočí 25 homílií.[7] Z gréckeho prekladu vznikol gruzínsky a starosloviensky (v 14. storočí[9]) a čiastočne arabský (ten čerpal aj zo sýrskeho originálu).[5] Prvotný grécky preklad vznikol pravdepodobne v 8. storočí v Palestíne.
Veľmi úspešné sú preklady do moderných jazykov.[4]
Vplyv
Jeho dielo si cenili obe cirkvi, ktoré pôsobili vo vtedajšej Perzii: nestoriáni aj monofyziti (jakobiti).[2] Izák Sýrsky je najvplyvnejší spomedzi sýrskych cirkevných Otcov.[13] Mal veľký vplyv na neskoršiu sýrsku a grécku mystiku (Hora Athos a menovite Simeon Nový Teológ a jeho žiak Nikétas Stéthatos) a jej prostredníctvom aj na Paisija Veličkovského (Filokalia) a následne ruských mníchov. Rovnako jeho diela čítali v egyptských púštnych kláštoroch.[5]
Jeho diela ponúkajú niektoré typické prvky pre sýrsku teológiu: slzy (v sýrčine „abila“ - plačúci, je iné pomenovanie mnícha),[9] vnímanie Boha ako v zrkadle[6].[pozn 2]
Poznámky
- ↑ Pozri ukážku deviatej homílie s úvodom a poznámkami.[10]
- ↑ Podrobnejšie pozri ISAAK SIRIN. In: Pravoslavnaja enciklopedija. Zväzok 26. Moskva : Cerkovo-naučnyj centr "Pravoslavnaja enciklopedija", 2010. 752 s. Dostupné online. ISBN 978-5-89572-048-6. S. 695 - 731. (po rusky) a Ilarion Alfejev. Izák Syrský a jeho duchovní odkaz. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2010. 324 s. (Pro Oriente; zv. 10.) ISBN 978-80-87378-37-3. (po česky).
Referencie
- ↑ IZÁK NINIVSKÝ. In: KRAFT, Heinrich. Slovník starokresťanskej literatúry. Preklad Vojtech Mikula. Trnava : Dobrá kniha, 1994. 441 s. ISBN 80-7141-048-9. S. 246.
- ↑ a b c d St. Isaac the Syrian. In: The Encyclopedia of Eastern Orthodox Christianity / edited by John Anthony. 1st pub. Maldin, MA: Wiley-Blackwell, 2011. 833 s. ISBN 978-1-4051-8539-4. s. 531 - 532. (po anglicky)
- ↑ a b IZÁK Z NINIVE. In: KRAFT, Heinrich. Slovník starokřesťanské literatury: život, spisy a nauka řeckých, latinských, syrských, egyptských a arménských církevních otců. Preklad Jiří Kaplan. Kostelní Vydří : Karmelitánské nakladatelství, 2005. 319 s. ISBN 80-7192-516-0. S. 154. (po česky)
- ↑ a b c d e IZÁK SYRSKÝ. In: STAROWIEYSKI, Marek. Slovník raněkřesťanské literatury Východu: Arabská, arménská, etiopská, gruzínská, koptská a syrská literatura. Preklad Walerian Bugel, Kateřina Mervartová. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2012. 369 s. (Pro Oriente; zv. 7.) ISBN 978-80-7465-021-5. S. 145 - 147. (po česky)
- ↑ a b c d BROCK, Sebastian P. A Brief Outline Of Syriac Literature. Kottayam : St. Ephrem Ecumenical Research Institute, 1997. 312 s. S. 54 - 55. (po anglicky)
- ↑ a b c d ISAAC OF NINIVEH. In: The Oxford Dictionary of Byzantium / edited in chief Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. s. 1013. (po anglicky)
- ↑ a b c Isaac of Niniveh. In: The Oxford Dictionary of the Christian Church / edited by F.L. Cross. 3rd ed. Oxford; New York: Oxford University Press, 1997. 1786 s. ISBN 0-19-211655-X. s. 848 - 849. (po anglicky)
- ↑ a b IZÁK Z NINIVE. In: FARRUGIA, Edward G. Encyklopedický slovník křesťanského Východu. Preklad Adam Mackerle. 1. vyd. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2010. 1039 s. (Prameny spirituality; zv. 15.) ISBN 978-80-7412-019-0. S. 423 - 424. (po česky)
- ↑ a b c d NOVÁKOVÁ, Jana. Dar slz v díle sv. Izáka Syrského. Parrésia I (2007) (Pavel Mervart), 2008, s. 115 - 120. ISBN 978-80-86818-59-7. ISSN 1802-8209. (po česky)
- ↑ Izák Syrský. O tajemství kříže. Preklad ze syrštiny, úvod a poznámky Jaroslav Brož. Parrésia VI (2012) (Pavel Mervart), 2013, s. 207 - 218. ISBN 978-80-7465-057-4. ISSN 1802-8209. (po česky)
- ↑ MILKO, Pavel. Úvod do byzantské filosofie: se studií Michala Řoutila Na východ od Antiochie - řecké myšlení za hranicemi Byzance, 2.-8. století - syrská tradice. 1. vyd. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2009. 265 s. (Pro Oriente; zv. 9.) ISBN 978-80-87378-13-7. S. 229. (po česky)
- ↑ Úvod do byzantské filosofie: se studií Michala Řoutila Na východ od Antiochie - řecké myšlení za hranicemi Byzance, 2.-8. století - syrská tradice, s. 218.
- ↑ HAZLETT, Ian, (ed.). Rané křesťanství: počátky a vývoj církve do roku 600. 1. vyd. Brno: Centrum pro studium demokracie a kultury (CDK), 2009. 315 s. ISBN 978-80-7325-159-8. s. 155 - 156 (po česky)
Ďalšia literatúra
- Ilarion Alfejev. Izák Syrský a jeho duchovní odkaz. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2010. 324 s. (Pro Oriente; zv. 10.) ISBN 978-80-87378-37-3. (po česky)
- NOVÁKOVÁ, Jana. Světlo eschatologické naděje z Rabban Šabbur. Vybrané homílie sv. Izáka Syrského. In: "Rýžoviště zlata a doly drahokamů--" : sborník pro Václava Huňáčka / sestavili Věra Lendělová a Michal Řoutil. Červený Kostelec: Pavel Mervart; Praha: Karlova univerzita v Praze, Filozofická fakulta, 2006. 582 s. ISBN 80-86818-30-6. s. 45 - 60.
Heslá v encyklopédiách
- ISAAK SIRIN. In: Pravoslavnaja enciklopedija. Zväzok 26. Moskva : Cerkovo-naučnyj centr "Pravoslavnaja enciklopedija", 2010. 752 s. Dostupné online. ISBN 978-5-89572-048-6. S. 695 - 731. (po rusky)
- Isḥaq of Nineveh. In: The Gorgias Encyclopedic Dictionary of the Syriac Heritage / edited by Sebastian P. Brock; edited by Aaron M. Butts; edited by George A. Kiraz; edited by Lucas van Rompay. Piscataway, NJ: Gorgias Press, 2011. 612 s. ISBN 978-1-59333-714-8. s. 213 - 214. (raná verzia)
- Isaac of Niniveh. In: Encyclopedia of Early Christianity / edited by Everett Ferguson. 2nd ed. New York: Garland Pub., 1998. dostupné online ISBN 0-8153-3319-6. s. 590 - 591.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Izák Sýrsky