Izolácia proti hluku
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Zvuková izolácia alebo izolácia proti hluku/zvuku je izolácia, ktorá chránia pred nepriaznivým pôsobením rušivých zvukových faktorov. Pri stavebných konštrukciách poznáme: vzduchovú nepriezvučnosť a krokovú nepriezvučnosť. Špeciálny význam sa zvukovej izolácii dáva pri zariaďovaní hudobných štúdií.
Izolácie môžu vypĺňať konštrukčné vrstvy (napr. podláh, okien) alebo môžu byť viditeľné voľným okom vo forme napr. akustických obkladov.
Podľa prostredia:
- izolácie proti zvuku šíriacemu sa vzduchom
- izolácie proti zvuku šíriacemu sa tuhým telesom
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Hájek V. a kol: Pozemné staviteľstvo I pre 1. roč. SPŠ stavebných , Alfa, Bratislava, 1989
